Atlas Japonska vám odpovie aj na otázky, ktoré ste si nekládli. Napriek tomu vás bude baviť

V istej životnej etape, som mal k Japonsku intenzívny vzťah vďaka láske k japonskej tradičnej poézii, haiku a výtvarnému umeniu, ktorého predstaviteľmi sú Hokusai, či Hirošige. O geografii Japonska a reáliách života v ňom som mal napriek tomu len obmedzené poznatky.

Teraz sa to zmenilo vďaka Atlasu Japonska, malej veľkej knihe, ktorá sa objavila v mojej knižnici a dlhšie čakala na svoj čas. Som rád, že som po nej siahol. Ukazuje sa, že atlasy z vydavateľstva Lingea sú robené na vysokej úrovni a oplatí sa nimi zásobiť. Minule sme si predstavili Atlas migrace, teraz sa bližšie pozrieme na Atlas Japonska, s ktorým som strávil viacero príjemných dní.  

Ak sa pýtate, čo sa dá robiť s malým atlasom, ktorý má menej ako sto strán, tak dlho, odpoveď je jednoduchá. Je odrazovým mostíkom, križovatkou, ktorá vám ukáže smer a poskytne základné informácie, no zaujme natoľko, že chcete vedieť viac. A presne tak to mám rád.

Preto som si štúdium informácií v atlase priebežne dopĺňal vyhľadávaním článkov na internete a sledovaním videí, ktoré mi poskytli ešte hlbšie vnorenie do tém, ktoré ma zaujali. Určite vám odporúčam YouTube kanály o Japonsku ako sú Life Where I’m From alebo Paolo from Tokyo. Spolu s atlasom poskytujú výborný materiál aj pre študentov.

Atlas Japonska od autorky Rémi Scoccimarro obsahuje okrem textovej časti 120 máp a infografík, čo stačí bohato na to, aby si človek vytvoril plastický obraz o súčasných pomeroch a budúcich trendoch krajiny vychádzajúceho slnka.

Japonsko vnímame na základe obmedzených informácií z médií neraz skreslene a stereotypne. Silnou stránkou atlasu je rozsah tém, ktorým sa venuje, práve vďaka tomu si môžete upraviť svoje predstavy aj o témach akou je napríklad miera samovrážd v Japonsku. Celkovo je obsah členený do piatich základných kapitol – Prírodné prostredie a osídlenie, Periférne oblasti Japonska, Vývoj a premena miest, Hospodárstvo a spoločnosť, Japonsko a jeho postavenie vo svete.

Vedeli ste napríklad, že demografická kríza Japonska sa prejavuje aj v tom, že viac ako 13% obytných domov je opustených? A bude horšie, predpokladá sa, že v roku 2030 ich môže byť až 1/3. Kým stovky dedín zaniká, veľké urbanizované centrá rastú vnútornou migráciou. Existujú však aj výnimky. Niektorí vzdelaní obyvatelia miest sa usadzujú v periférnych oblastiach Japonska, ku ktorým nemajú žiadne rodinné väzby. Využívajú mimoriadne nízke ceny nehnuteľností a v obciach, kde sa už viac ako 30 rokov nenarodilo žiadne dieťa, sú o to viac vítaní.

Japonsko je krajina, ktorú je ťažké pochopiť, od Európy alebo Ameriky sa tam napríklad odlišuje aj urbanizmus a fungovanie miest. Sídelná kaša nie je rozliata po okolí diaľnic, ale skôr pozdĺž železničných tratí. Často a rýchlo premávajúce prímestské a medzimestské vlaky umožňujú bývať aj ďaleko od centier miest a napriek tomu mať pocit blízkosti. Obchodné centrá sa sústreďujú nie na okrajoch miest, ale v okolí centrálnych železničných staníc, ktoré sú nielen dopravnými, ale aj spoločenskými uzlami. Aký to rozdiel v porovnaní s rozlievaním aglomerácie Bratislavy do čoraz vzdialenejšieho okolia bez adekvátnej dopravnej dostupnosti.

Dôležitosť železničnej dopravy v Japonsku sa odzrkadľuje aj v štatistikách, ktoré predstavujú nedosiahnuteľný cieľ všetkých plánovačov zelených miest. Na preprave osôb v Tokiu sa automobilová doprava podieľa len 12%, až 14% pokrývajú bicykle, zvyšok zabezpečuje verejná doprava. Celkom paradox na štát, ktorý je veľmocou v automobilovom priemysle.

Zaujímavými informáciami boli pre mňa aj tie, ktoré sa týkajú niečoho pre Japonsko tak samozrejmého, ako je pestovanie ryže.  Pestuje sa na viac ako polovici poľnohospodárskej pôdy Japonska, väčšina fariem má rozlohu menšiu ako hektár a úroda ryže sa vykupuje za štátom garantovanú cenu. Ryža vypestovaná v Japonsku nie je schopná cenou konkurovať tej, ktorá sa vypestuje v juhovýchodnej Ázii alebo inde na svete a preto je dovoz ryže do Japonska zakázaný. Väčšina ryže sa pestuje na severe ostrova Honšú v oblasti Tóhoku, dôležitou oblasťou pestovania ryže je však aj ostrov Hokkaido, kde sa začala pestovať až začiatkom 20. storočia, keď sa vyšľachtili odrody odolnejšie voči chladnému podnebiu.

V uvádzaní príkladov by sa dalo pokračovať. Čo dodať na záver? Vďaka atlasu som sa o Japonsku dozvedel množstvo nových informácií, neraz na témy, ktoré by ma ani nemali zaujímať. Napriek tomu som sa ani nachvíľu nenudil. Veď to poznáte, geograf hladný po poznaní si na kvalitne spracovanom atlase vždy pochutná. A tento je obzvlášť vydarený.