Hore

Ľudia sa nezmenili, len cesty migrantov sú iné. Kniha Americký cisár je aj o nás

Ľudia sa nezmenili, len cesty migrantov sú iné. Kniha Americký cisár je aj o nás

Zúfalí ľudia natlačení v preplnených lodiach utekajúci za lepším životom. Veta, ktorá je aktuálna v súčasnej utečeneckej kríze, platila aj koncom 19. storočia počas veľkej vysťahovaleckej vlny z Európy do Ameriky. Veľké a málo poznané dejiny opísané cez príbehy konkrétnych ľudí. Práve o tom je kniha rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka s názvom Americký cisár

Napriek tomu, že nejde o prvoplánový zámer autora, ktorý knihu napísal už v roku 2010, čitateľ sa pri nej nevyhne nachádzaniu paralel s dneškom a mnohokrát sa pristihne pri myšlienke, že ľudia sa ani za viac ako sto rokov vôbec nezmenili. Dôvody masového vysťahovalectva ostávajú rovnaké naprieč dejinami. Dnes je to vojna a chudoba, v prípade strednej Európy 19. storočia vyháňala ľudí do sveta najmä bieda. 

Desiatky až stovky tisíc obyvateľov Rakúsko-Uhorskej monarchie sa rozhodlo skúsiť šťastie v USA, Argentíne alebo Brazílii. Autor knihy vychádza z množstva dobových dokumentov, pomocou ktorých sa mu podarilo vyskladať živú mozaiku príbehov. Jedným z nich je aj ten o mužoch zo spišskej dediny Brutovce, ktorým kniha začína. Väčšina knihy je však venovaná vysťahovalectvu z Haliče – najchudobnejšej korunnej zemi niekdajšej monarchie. 

Situácia v nej bola šokujúca aj na vtedajšie európske pomery. Krajina takmer bez priemyslu, ktorej hospodárstvo bolo stále založené najmä na poľnohospodárskej produkcii malých roľníkov, bola náchylná k opakujúcim sa hladomorom. Sucho, krúpy, mráz, premnoženie škodcov, dovoz lacnejšieho tovaru z iných častí monarchie, veľká miera analfabetizmu, populačná explózia. To všetko viedlo ľudí k zúfalým činom – predaju zvierat, potrebného náradia, polí aj domov. 

Okrem objektívnych príčin migrácie opisuje kniha aj menej známe dôvody, medzi ktoré patrí aj antisemitizmus, ktorý vďaka súdobým konšpiračným teóriám ovládol Halič a viedol k nenávisti voči Židom. Hľadanie vnútorných nepriateľov zodpovedných za problémy spoločnosti, zdá sa, vždy fungovalo. 

Migrácia bola motivovaná aj migračnými agentmi, ktorí pôsobili aj v tých najzapadlejších dedinách pod Karpatami. Miestne zbedačené obyvateľstvo nebolo treba na zdvihnutie kotiev dvakrát prehovárať. Príbehy z Ameriky, ktorá bola opisovaná ako krajina mlieka a medu, kde je dostatok práce pre všetkých, však predsa len zavážili. Nevzdelaní Haličania uverili neraz šialeným báchorkám. Jednou z nich bola v prípade migračnej vlny do Brazílie tá, ktorej ústrednou postavou bol vtedy už niekoľko rokov zosnulý arcivojvoda Rudolf.

Ten bol podľa rozprávkarov z radu agentov stále nažive a tešil sa dobrému zdraviu ako vládca Brazílie. Ako človek s vrúcnym vzťahom k Haliči mal preto otvárať náruč pre všetkých svojich Haličanov, ktorým hneď po vylodení daruje rozsiahle polia. V Rozáliji, ako sa medzi nič netušiacim obyvateľstvom Brazílii hovorilo, údajne vraj rastie aj strom, ktorý dáva toľko mlieka, že sa tam ani kravy nechovajú. Kto by ich v tom raji dojil? Fotografie Sochy slobody boli zas u poľských a rusínskych veriacich opisované ako obrovská podobizeň Panny Márie, ktorá v Amerike láskavo víta všetky svoje dietky. 

Nemenej zaujímavé sú aj reflexie z opačného konca Atlantiku, zo samotným Spojených štátov, kde migranti putovali. Všetci Američania neboli prílevu migrantov naklonení. Naopak, novoprišelcov považovali za odpudivú zberbu ohrozujúcu samú podstatu krajiny. Z dobovej tlače vyplýva, že okrem negatívnych dopadov na ekonomiku, sa šírili aj obavy z príchodu anarchistov (porovnaj so súčasnou obavou z teroristov), chorôb a kultúry, ktorá nie je kompatibilná s americkou. Asi napodivnejšou konšpiračnou teóriou bola tá, ktorá spájala príchod katolíkov z Európy so spiknutím samotného Vatikánu. Ten podľa nej migračnú vlnu organizoval s cieľom ovládnuť Ameriku cez maternice katolíčok, ktoré sa vyznačovali vyššou pôrodnosťou ako miestne ženy. 

Kniha Americký cisár je vítaným osviežením v súčasnej, často bludnej diskusii o utečencoch. Škoda, že si ju pravdepodobne neprečítajú tí, ktorým by mohla pomôcť pri utvorení viac objektívnejšom pohľade na tému, ktorá nie je až tak čiernobiela ako sa môže zdať pri jednoduchých pravdách šíriacich sa na internete.


Zaujímavým čítaním k téme vysťahovalectva Slovákov do Ameriky sú aj viaceré internetové zdroje. Odporúčam najmä rozhovor s historikom Igorom Harušťákom a štatistikám venovaný článok na Denníku N. Najautentickejším čítaním o živote Slovákov v Spojených štátoch je dobové dielo Obrázky z amerického života od Daniela Šusteka.  

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

V našich rubrikách Orbis Pictus, Terra Incognita a Cinema nájdete tie najlepšie fotografie, mapy a videá.

Preskúmať