Hore

Učiteľská kaviareň III.

Učiteľská kaviareň III.

Po dlhšej odmlke za prvým a druhým vydaním učiteľskej kaviarne, prinášame jej tretie pokračovanie. Pozrieme sa v ňom spoločne na všetko zaujímavé, čo sa na tému školstva a vzdelávania mihlo na internetoch a spočinulo pod mojim zvedavým čitateľským okom. Nájdite si komfortné miestečko, položte šálku kávy na dosah ruky a ponorte sa do textov, ktoré inšpirujú.

Na úvod môžete pookriať na duši cez príhovor prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý odznel na margo učiteľov počas konferencie Učíme pre život 2016 v Poprade. Som rád, že som bol pritom. 

Ak ste ešte nečítali tlačenú verziu Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý vydala organizácia Nové školstvo v rámci kampane Chceme vedieť viac, môžete si ho pozrieť celý aj online

Niekedy sa zdá, akoby jediným problémom slovenského školstva bola jeho nedostatočná digitalizácia. Na projekty zamerané na spracovanie učiva do interaktívnej online podoby míňa Ministerstvo školstva desiatky miliónov eur, pričom je kvalita ich výstupov neraz otázna. Čo si myslím o projekte Digitálne vzdelávania si môžete prečítať v článku, ktorý zarmúti aj zabaví. Ako ponímajú digitalizáciu vzdelávania v USA, si môžete prečítať na tomto odkaze.

Ak sa zaujímate o hlbšie ako kozmetické zmeny vzdelávania, opätovne dávam do pozornosti dokument s názvom Slovensko potrebuje novú vzdelávaciu paradigmu, ktorú si všimol aj český odborník na školstvo Ondřej Šteffl. Trochu skeptickým, ale podnetným príspevkom do diskusií o budúcnosti vzdelávania môže byť aj článok Je reálna reforma vzdelávania možná? Ak áno, ako?, ktorý vyšiel na slovenskom portáli venovanom homeschoolingu. V Česku majú zástancovia domáceho vzdelávania dôvod na oslavu. Parlament tam schválil možnosť individuálnej domácej výučby aj na druhom stupni. 

Z rozhovorov, ktoré by nemali v dobrej učiteľskej kaviarni (kabinete a zborovni) chýbať, zaujali hneď viaceré. V rozhovore s medzinárodným konzultantom v oblasti inovácií vo vzdelávaní Júliusom Krajňákom sa okrem iného dozviete aj to prečo sú fínski žiaci výborní. Názorový portál Čierna labuť priniesol hneď dva zaujímavé rozhovory týkajúce sa školstva. V prvom sa spolu so psychologičkou a lektorkou Sylviou Ondrisovou zamyslíme nad tým, či môže byť učiteľ so žiakmi kamarát,  v druhom sa Erich Mistrík zamýšľa nad otázkami, ako a v čom zlyháva škola v prípade, keď množstvo mladých siaha po extrémistických a nedemokratických riešeniach. Čo si myslí Erich Mistrík o plánoch novej vlády na posilnenie občianskej výchovy ako nástroja na boj s extrémizmom, si môžete prečítať v článku na jeho blogu. Spomínanej témy sa dotýka aj článok Kdo se ptá, nehajluje od Lukáša Senfta.

Jedným z najsilnejších článkov, ktoré som mal možnosť čítať v súvislosti so stavom školstva na Slovensku je určite Lesk a bieda pedagogických fakúlt od Silvii Dončevovej, ktorý vyšiel v časopise .týždeň. V akom stave je na našich univerzitách nielen príprava budúcich učiteľov, ale aj samotná pedagogická veda, svedčí aj nedostatok kvalitných odborných periodík zameraných na pedagogiku. Keď si to porovnáme so stavom v Českej republike, dospeje k záveru, že niekde sa stala chyba. Pozrite si časopisy ako sú napr. PerpetuumPedagogikae-Pedagogium, prípadne ďalšie a porovnajte ich s tým, čo (ne)funguje na Slovensku. Je však pochopiteľné, že viac ako problémy s nedostatkom a kvalitou odborných pedagogických časopisov vnímajú učitelia skôr problém nedostatku a nevhodnosti učebníc. Práve tejto téme sa venuje komentár k učebnicovej politike, ktorý predstavil Inštitút vzdelávacej politiky. 

Ak si myslíte, že problémom súčasného školského vzdelávania sú aj domáce úlohy, ktoré by sa mali zrušiť, určite vás poteší článok Domáce úlohy ničia naše deti. Ak sa vám zdá jeho základná téza pritiahnutá za vlasy a krívajúca na obe zobšeobecňujúce nohy, prečítajte si ho aspoň ako sondu do myslenia ľudí s iným názorom. 

Na záver je vhodné pristaviť sa pri niečom pozitívnom. Takým je pre mňa určite aj snaha obce Selce o čo možno najkvalitnejší architektonický návrh svojej materskej školy. Škola, to nie sú len žiaci a učitelia, ale aj priestor, v ktorom spoločne trávia množstvo hodín. Je dôležité, aby sa v ňom cítili príjemne. 

Dovidenia v nasledovnom vydaní učiteľskej kaviarne, priatelia!​ ​

Čo je Lepšia geografia?

Čo je Lepšia geografia?

Kto sme a čo robíme? Prečítajte si o nás viac.

O Lepšej geografii