Hranica, ktorá rozdelila dediny a ich obyvateľov

Príbeh, ktorý je tak absurdným, až mu je ťažké uveriť. Skončila druhá svetová vojna a hranice sa nanovo prekreslovali. Podkarpatská Rus ako súčasť Československa definitívne končí a stáva sa súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Rozum káže viesť hranicu po hrebeňoch hôr alebo tokmi riek. Aj rozum si však občas dáva prestávku. Stalo sa, čo sa stať nemalo. Dediny Veľké a Malé Slemence boli v roku 1946 rozdelené medzi dva štáty (mapa), ktoré boli spriatelené, no nie až tak, aby nebola hranica uzavretá. Nevznikol žiadny hraničný priechod. V roku 1949 bol na hranici zavedený do vyše trojmetrového plotu elektrický prúd. Na strážnych vežiach pribudli guľomety a rôzne signalizačné zariadenia.  Napriek týmto opatreniam prebiehala medzi príbuznými živá komunikácia. Využívali pri tom skutočnosť, že väčšina obyvateľov dediny ovláda maďarčinu, ktorej hraničiari  nerozumeli. Správy si väčšinou oznamovali cez drôty počas prác na poli – spevom. Vždy sa vedelo, kto umrel, kto sa práve narodil a kto má svadbu. Navštíviť sa však nemohli. Absurdnú situáciu vyriešilo až vybudovanie nového hraničného priechodu niekoľko rokov dozadu. Pretrhané rodinné vzťahy sa však už neobnovia. Pozrite si film Jara Vojteka (rozhovor s autorom), ktorý je dôkazom, že slovenská kinematografia je silná práve v dokumentárnej tvorbe. 

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť