Hore

Solovecké ostrovy – spirituálne centrum na konci sveta

Solovecké ostrovy – spirituálne centrum na konci sveta

Solovecké ostrovy (Solovky) je súostrovie v Bielom mori v Onežskom zálive v Archangeľskej oblasti Ruskej federácie (mapa). Šesť väčších a stovky malých ostrovov sa vyznačuje chladným podnebím a vegetáciou ihličnatých lesov a mokradí. Napriek tomu ich ľudia navštevovali už od 3. tisícročia p. n. l. Často aj za účelom pohanských rituálov, dôkazom ktorých sú aj dodnes zachovalé kamenné labyrinty. Až do príchodu mníchov v roku 1429 neboli ostrovy trvale osídlené. Koncom 15. storočia už boli centrom šírenia kresťanstva a v 16. storočí centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života ruského severu. Začiatkom 17. storočia predstavoval Solovecký kláštor (ako vyzerá v zime si môžete pozrieť na týchto fotografiách) významný uzol v obrane prímorských oblastí pred švédskymi vojskami.
Bol obohnaný mocnými hradbami a mal vlastnú vojenskú posádku. Nachádzala sa v ňom veľká knižnica, ktorá sústredila rozsiahlu zbierku rukopisov a starých kníh. Pohnutý osud sa kláštoru nevyhol počas vlády komunistov. V roku 1920 bol zrušený a neskôr prebudovaný na neslávne známy pracovný tábor – tzv. gulag (viac sa o nich dozviete v tomto článku), v ktorom končili nepriatelia režimu (toto obdobie je zobrazené aj v krátkom videu). Činnosť kláštora bola obnovená až v roku 1992. V súčasnosti doň prúdia tisíce pútnikov a turistov. Nečudo, Solovecký kláštor je architektonickým skvostom a dôležitou kultúrno-historickou pamiatkou, čoho dôkazom je aj jeho zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

Čo je Lepšia geografia?

Čo je Lepšia geografia?

Kto sme a čo robíme? Prečítajte si o nás viac.

O Lepšej geografii