Hore

Skaly a geologické zaujímavosti Slovenska, ktoré si vychutnáte aj keď nie ste kameňožrút

Skaly a geologické zaujímavosti Slovenska, ktoré si vychutnáte aj keď nie ste kameňožrút

Človek nemusí byť geológom, aby uznal, že kamene a skaly majú svoje čaro. Čím väčšie a majestátnejšie, tým viac ohurujú. Nejde však len o veľkosť, ale aj tvary, ktoré v nás prebúdzajú predstavivosť. V nej sa menia na položivé bytosti, na ktoré sa ponášajú. Nečudo, že so skalami sa v minulosti spájalo množstvo bizarných povestí. Jednou z nich bola aj povesť o skalách Margita a Besná, ktoré boli obávanou nástrahou pre pltníkov na Váhu. V súčasnosti sa ich už báť netreba, nebezpečné časti z nich boli už dávno odstrelené a kameň použitý pri výstavbe železničnej trate.  

Margita a Besná na dobovej kresbe

Margita a Besná Váh kresba

Vysoké skaly a bralá boli pre svoju jedinečnú obrannú polohu odnepamäti vyhľadávané ako miesta na stavbu hradov a menších strážnych objektov. O to viac, ak ich kolmé steny rástli nad obchodnou cestou, sútokmi riek alebo brodmi. Na Slovensku máme hneď niekoľko hradov, ktoré by obstáli aj v najvyššej svetovej lige hradov na skalných bralách. Väčšinu z nich nájdeme na vápencoch bradlového pásma. Hrad Devín je v tomto smere skôr výnimkou. Devínsku bránu stráži pevnou rukou už po stáročia. Na starých kresbách a maľbách umelci, zdá sa, bralu ešte pridali. Výsledok je vskutku ohromujúci. Veď napokon, posúďte sami tu alebo tu.

Devínsky hradný vrch

Devínsky hradný vrch

Vo svojej monumentálnosti za Devínom nijako nezaostáva bralo pod hradom Beckov. Keď prechádzate Považím pri Novom Meste nad Váhom, musíte si ho všimnúť aj s ťažkou očnou vadou. Až taká je to šupa. Krajinná dominanta ako má byť.

Hrad Beckov

hrad Beckov

Smerom na sever od Beckova sa týčia skalné steny Vršateckých bradiel. Kedysi na nich stál hrad, po ktorom sa zachovali už len nepatrné ruiny. Z detstva si pamätám, že práve Vršatec ma fascinoval. Jeho poloha sa na starých kresbách zdala takmer rozprávková.  

Vršatecké bradlá

Vršatecké bradlá

O niečo viac zachovalou dvojičkou hradu Vršatec je hrad Lednica ležiaci hneď neďaleko. Keď pôjdete Považím, určite sa zastavte. Schody vytesané do skál vás povedú až priamo do nebies.

Hrad Lednica

hrad Lednica

Keď je už reč o hradoch, z ktorých polohy na stračej nôžke sa krúti hlava, nemožno opomenúť ani náš pravdepodobne najpitoresknejší hrad vôbec – Oravský hrad. Bralo nad riekou Oravou by fascinovalo a lákala turistov aj vtedy, ak by na ňom žiadny hrad nestál. V spojitosti s ním je to priam psychedelický výjav. Pozrite si menej známy pohľad na Horný hrad a možno uznáte, že nepreháňam.

Oravský hrad

oravské hradné bralo

Posledným hradom v našom zozname je Hajnáčka. Vlastne, ani nie tak hrad ako bralo, na ktorom sa kedysi rozprestieral. Tento výstražný prst nad gemerskou obcou nie je v skutočnosti nič iné, ako vypreparovaný sopúch niekdajšej sopky, ktorého tvrdšie horniny nepodľahli času a erózii tak, ako mäkšie horniny v jeho okolí. Stále nechápete prečo je to celé tak strašne super? Nevadí, pri najbližšej príležitosti sa opýtajte vášho geológa.  

Hajnáčka

Hajnáčka sopka

Čo by to bol za zoznam najzaujímavejších skalných útvarov Slovenska, keby sa v ňom neobjavilo aj niekoľko tiesňav. Veď práve tiesňavami a roklinami sme široko ďaleko preslávení. Kto si myslí, že ide len o akési úzke ryhy na tvári Zeme, nech zájde do Slovenského raja, Chočských vrchov, alebo do Zádielskej tiesňavy. Určite zmení názor. Slovami klasika, tiesňavy treba ľúbiť.

Zádielska tiesňava 

Zádielska tiesňava

Ľúbivými tiesňavami sú aj dvojičky Manínska a Kostolecká v Strážovských vrchoch neďaleko Považskej Bystrice. Zaujímavosťou je, že oboma z nich prechádza cesta, po ktorej sa bežne prechádza autami. Miestami máte pocit, akoby ste išli po ceste smrti kdesi v Andách. Vyskúšajte.  

Kostolecká tiesňava

Kostolecká tiesňava

Pri menších skalných útvaroch treba mať niekedy dobré oči. Len tak ich nájdete a oceníte ich jemnú krásu. I keď, niekedy ide o celkom veľké záležitosti. Okno na Ohništi v Nízkych Tatrách je toho dostatočným dôkazom.

Okno

Okno skalná brána

Nie všetky hríby sú jedlé. Ak nie ste kameňožrút, nie sú takými ani tie skalné. Nevadí, pochútnate si pri nich aspoň na zážitku. Okrem hríbu pri Slovenskej Ľupči je slávny najmä Markušovský.

Markušovský skalný hríb

Markušovský skalný hríb

Okrem skalných hríbov je u nás možné občas nájsť aj skalný budzogáň. Napríklad ten v Súľovských vrchoch. Ako sa tam dostal? Podľa legendy tu rástol Hromodub, najväčší strom na svete. Jedného dňa sa tak zapáčil jednému obrovi, že si z neho začal vyrezávať obrovský budzogáň. Zanietený prácou si ani nevšimol, ako sa miazgou z Hromodubu k zemi prilepil, od zlosti budzogáň zapichol do zeme a prial si nech skamenie. Splnilo sa a tak tu stojí dodnes.

Stratený budzogáň

Stratený budzogáň

Neďaleko pri ňom si čosi obdobné zrejme priala šička. Ihla, ktorá sa jej pri vyšívaní vyšmykla z rúk razom skamenela. Dodnes tam udivuje turistov. Nevadí, že povesť som si vymyslel, i tak skala svojim tvarom skôr ako ihlu pripomína niečo iné. Predstavivosť nechám na vás.  

Zbyňovská skalná ihla

Zbyňovská skalná ihla

V Súľovských vrchoch je rôznych skalných tvarov a patvarov ozaj požehnane. Stačí si len nájsť ten svoj obľúbený. Takým je aj Gotická brána. Ale pozor, v Súľovských vrchoch sa dá ľahko stratiť hlava. Od toľkej krásy sa raz dva vykrúti z krku.

Súľovské vrchy

Súľovské vrchy

Viacero kameňov budí svojim umiestnením v krajine dojem, akoby tam ani nepatrili, akoby ich tam pohodil niektorí z bájnych hrdinov. V prípade Bátovského balvanu na Poľane by som to tipoval na Jánošíka. Trochu opodiaľ nad ním je totiž Jánošikova skala. Náhoda? Nemyslím.

Bátovský balvan

Bátovský balvan

Bol by v tom čert, aby skaly stáli na stopke ako pohár dobrého vína. V prípade kývavca v rezervácii Boky je tomu skutočne tak. Čertova skala je stále pripravená zavaliť cestujúcich idúcich Pohroním medzi Zvolenom a Žiarom nad Hronom. Keď pôjdete okolo, dajte si pozor. Viete ako sa hovorí, čert nikdy nespí.  

Čertova skala

Čertova skala

Čertov bolo kedysi na Slovensku asi požehnane. Keďže asi nemali, čo robiť, stavali skaly kde sa im zachcelo. Okrem tej nad Pohroním je preto jedna aj v nive rieky Poprad medzi obcami Chmeľnica a Hajtovka. Vyzerá zlovestne, napriek tomu je dobré, že je presne tam, kde je.

Skalná ihla (Čertova skala)

skalná ihla Čertova skala

Kamenné môže byť všeličo, napríklad aj vodopád. Kto neverí, nech sa beží pozrieť pod hrad Šomoška na hraniciach s Maďarskom. Vodopád tvoria päť až šesťboké čadičové stĺpy, ktoré vznikli stuhnutím lávy niekdajšej sopky pred asi štyrmi miliónmi rokov. Akoby to nestačilo, vedľa sa môžete okúpať aj v kamennom mori.  

Kamenný vodopád

Kamenný vodopád

Skutočné more dalo vzniknúť aj unikátnej lokalite Sandberg na Devínskej Kobyle. Oblasť bola v dávnej minulosti zaplavená vodami mora Tethys. Z jeho pieskov vznikli pieskovce, v ktorých sa dnes okrem iného dajú nájsť aj žraločie zuby, ulitníky, ježovky, lastúrniky a dokonca aj tulenie kosti, či kosti treťohorných veľrýb.  

Sandberg

Sandberg

Ako morská príšera bližšie neurčenej klasifikácie vyzerá aj travertínový vodopád v Sklených Tepliciach. V zozname ho uvádzame ako dôstojného zástupcu všetkých travertínov našej vlasti.

Travertínový vodopád v Sklených Tepliciach

travertínový vodopád Sklené Teplice

Čo dokáže travertín môžeme vidieť na dnes už neaktívnej kope Dreveník, ktorá je spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaná v zozname UNESCO. Na jej vrchu sa našlo jedno z najstarších ľudských osídlení na našom území. Významná archeologická lokalita vydala svoje tajomstvá so stopami života už od čias neandertálcov. Našli sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mladšej doby kamennej, doby bronzovej i z doby hradištnej. Vápencové veže na východnom okraji nesú meno Kamenný raj a jedna z najkrajších roklín sa volá Peklo.

Dreveník

Dreveník

Ďalším skalným reprezentantom z východu je Sninský kameň. Výhľady na Morské oko a Zemplín z jeho vrcholovej plošiny sa zapíšu nielen do sŕdc východniara.   

Sninský kameň

Sninský kameň

Velebením krás skál, kamenia, šutrov, balvanov a brál na Slovensku by sme mohli pokračovať prakticky donekonečna. Toľko ich tu máme. Určite sú aj za vašimi humnami. Choďte k ním častejšie, dotknite sa ich. Ohmatajte drsný povrch, ktorý si všetko pamätá. Keď už pre nič iné, býva z nich pekný výhľad do krajiny. A ten za to určite stojí.

Skalné veže v Komjatnej

skalné veže Komjatná

Ak som vás ani po úpornej snahe o kvalitách skál nepresvedčil a stále si myslíte, že skaly jednoducho nemajú gule, vedzte, že sa mýlite. Majú. A ešte aké! Tie kysucké sú divom sveta.  

Skalné gule Megoňky

Skalné gule Kysuce

V prípade, že vás skaly a kamene Slovenska zaujali natoľko, že by ste ich chceli spoznať bližšie,     prípadne si o nich prečítať aj niečo fundované a múdre, odporúčam knihu Kamene od vydavateľstva Dajama. Nájdete v nej viac lokalít, ako sa vmestilo do obmedzeného priestoru tohto článku.

Novinky

Novinky

Vždy čerstvé novinky z Lepšej geografie vo vašom mailboxe

Odoberať