Afrika nie je štát

Názov článku môže znieť pre viacerých čitateľov banálne, veď kto by už len nevedel, že Afrika nie je štát, ale druhý najväčší a najľudnatejší svetadiel. Napriek tomu sa nielen v bežnej konverzácii ale aj v médiách často stretávame so stereotypným a zovšeobecňujúcim opisom čohokoľvek, čo súvisí s „Afrikou“. Pozrime sa na ňu bližšie, aby sme nabudúce predišli únavnému klišé.

Človek by si myslel, že s množstvom stereotypov, skreslených predstáv a zjednodušujúcou generalizáciou sa stretne najmä u žiakov, pri preberaní učív o Afrike. V skutočnosti sú všade okolo nás a my nie a nie sa ich zbaviť.Vážnejšie to začína byť v prípade, keď aj slovenská dobrovoľníčka priamo v Ugande, píšečlánky o Afrike. Rovnako smutno-smiešne vyznievajú aj rôzne koncerty pre Afriku, zbierka pre hladomor v Afrike, spev pre Afriku, kde sa človek cieľovú krajinu prípadnej pomoci vôbec nedozvie (Výška prostriedkov, ktoré boli počas tohto ročníka Spevu pre Afriku vyzbierané na pomoc jezuitskému Centru Nádeje Loyola v Afrike, dosiahla rekord – 23 600 EUR), alebo túto informáciu zachytí len kdesi malým písmom pod čiarou.  

Médiá na tom nie sú o nič lepšie a často svoje neraz dobre mienené reportáže a články pomenúvajú štýlom Afriku sužuje hlad,pričom sa divák alebo čitateľ až v správe dozvie, o ktoré štáty (alebo len ich regióny) to vlastne ide. Je to rovnaké, akoby médiá v USA alebo v niektorej z ázijských krajín prinášali správy o hlade v Európe a v skutočnosti by išlo o akútny nedostatok potravín v odľahlom regióne Moldavska. Rovnako nemám pocit, že by sme v prípade havárie jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku o nej referovali štýlom, Ázia na pokraji jadrovej katastrofy.

Možno si poviete, že ide len o slovíčkarenie a malicherný problém znudeného blogera, typické slovenské rypáctvo. V skutočnosti však tento problém trápi aj samotných Afričanov (niekedy sa zjednodušeniu asi predísť nedá), za ktorých to vo vynikajúcej a vtipno-ironickej eseji s názvom How to write about Africa(český preklad) napísal kenský novinár Binyavanga Wainaina. Článokodporúčam prečítať, okrem umne poskladaného textu, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani Cynická obluda, vám prinesie nový pohľad na Afriku a poučí o tom, ako písať o Afrike.

K spomínanému článku sa v nasledovnom texte pokúsim priblížiť Afriku a jej rozdielnosti najmä pomocou exaktných čisiel, ktoré sú na vykreslenie reality najvhodnejšie, i keď si uvedomujem, že štatistika môže byť neraz zradná. Začnime hneď niečím tak jednoduchým, ako je samotná rozloha Afriky. Darmo vám v škole povedia, že je veľká, skôr ako si jej veľkosť neporovnáte s pre vás známymi štátmi, či svetadielmi, ťažko si pri čísle 30,221,532 km² niečo predstavíte. Najlepšie porozumieme Afrike pomocou porovnávacej prekryvnej mapy, ktorá je zobrazená nižšie, alebo aj pomocou jej porovnania s veľkosťou Slovenska (mapa).
​
Ak sa do jednej Afriky zmestí USA, Čína, India, Japonsko a veľká časť Európy, pravdepodobne vykazuje nielen jej príroda, ale aj obyvateľstvo a ekonomika výrazné regionálne rozdiely, na ktoré by sme nemali pri hovoroch o Afrike zabúdať. Často sa stretávame s takmer rozčúlenými reakciami Slovákov na fakt, že si nás cudzinci dovolia nepoznať. S našou rozlohou 49,035 km² by sme medzi 54 africkými štátmi obsadili celkovo 42 priečku z hľadiska rozlohy a menšími od nás by ostali len štáty ako napr. Guinea-Bissau, Lesotho, Rovníková Guinea, Burundi, Džibutsko, Svazijsko alebo Gambia. Tí z vás, ktorí dokážu všetky vymenované štáty bez problémov lokalizovať na mape Afriky a ešte k nim uviesť niekoľko základných faktov, hláste sa prosím u mňa na zápis jednotky do žiackej knižky.  

Sú v Afrike všade levy, slony, žirafy a obrovské červené slnko zapadajúce za horizont nekonečnej savany? Pravdepodobne nie (mapa biómov, mapa rozšírenia levov) napriek tomu je práve toto obrázok Afriky, ktorý nosí veľa z nás v hlave. Je to asi rovnaké, akoby sme Európu vnímali cez ľúbivé obrázky nórskych fjordov. Čo sa týka obyvateľstva, práve Afrika je najpestrejším svetadielom z hľadiska etnických skupín, jazykov (cca 3000 jazykov) anáboženstiev. Európania si neraz myslia, že všetci obyvatelia Afriky sú čierni ako uhoľná baňa. Skutočnosť je iná a aj keď vylúčime severnú Afriku obývanú prevažne europoidnými Arabmi, v samotnej subsaharskej afrike sa farba pokožky medzi regiónmi odlišuje, asi tak ako sa odlišuje výskyt rôznej farby očí medzi európskymi národmi.

Afrika sa často spája s prívlastkami ako hladujúci, chudobný, biedny, rozdrásaný, vojnou zničený svetadiel. Je nefér používať podobné označenia pre svetadiel ako taký, keď v konkrétnom časovom období je hladomor alebo vojnový konflikt aktuálny len pre rozlohou, prípadne počtom obyvateľov nepatrné regióny. Afrika je ako celok jednoznačne najchudobnejší svetadiel, ani to nás však neoprávňuje hádzať všetky africké štáty do jedného vreca marazmu. Je škoda, že do našich médií sa z Afriky dostávajú prevažne správy o negatívnych javoch a opomínajú sa tie pozitívne (ak teda odmyslíme zmienku o úspešnej práci našich humanitárnych a rozvojových pracovníkoch, čo však opäť stavia Afriku do nesprávneho svetla, ako oblasti odsúdenej na pomoc zvonku).

Ekonomické rozdiely medzi štátmi Afriky sú neraz výraznejšie ako rozdiely medzi škandinávskymi krajinami a štátmi ako Moldavsko, Albánsko alebo Ukrajina. Na základe médií by človek mohol napr. nadobudnúť pocit, že najrýchlejšie rastúcou ekonomikou sveta je Čína s rastom HDP takmer 8 percent ročne (2012), v skutočnosti je až na 21. mieste, pričom je pred ňou až sedem afrických štátov. Rast HDP ešte nemusí znamenať aj zákonité zlepšovanie každodenného života bežného obyvateľstva, neraz mu však predchádza. S africkými štátmi treba jednoducho rátať, sú chudobné ale rýchlo rastú, na rozdiel od prevažne stagnujúcej Európy.
​
Asi najrozšírenejším stereotypom spojeným s Afrikou (ale aj s arabskými krajinami) je mýtus o desať a viacčlenných rodinách. Afrika skutočne zdvojnásobí svoju populáciu do roku 2050, ani jeden štát sveta a teda ani žiadny v Afrike sa však nevyznačuje priemerným počtom detí na ženu vyšším ako 10. Svetovým rekordérom je momentálne Niger s priemerným počtom viac ako 7 detí na ženu, Botswana však vykazuje hodnotu len niečo okolo 2,5. Podobne sú na tom aj štáty severnej Afriky.

Afrika je známa aj ako svetadiel s najnižšou mierou vzdelania a s najvyššou negramotnosťou. Tvrdenie je pravdivé, no tiež zatiera výrazné rozdiely medzi jednotlivými štátmi. V Mugabeho nenávidenom Zimbabwe sa negramotnosť takmer nevyskytuje, vysoké hodnoty naopak dosahuje prekvapivo v ekonomicky (na africké pomery) dobre fungujúcom Maroku. Možno nás pri kategórii vzdelávanie a školstvo prekvapí, že pred našou v medzinárodnom rebríčku univerzít najvyššie umiestnenou Univerzitou Komenského (552. miesto / rok 2013) je až sedem afrických.  

Článok vyšiel pôvodne na súkromnom blogu autora Lepšej geografie už v roku 2013.

V prípade, že vás téma stereotypizácie Afriky zaujala a chceli by ste konfrontovať mýty, ktoré sa s ňou spájajú s realitou, určite si pozrite publikáciu Afrika: Mýty a fakty. 

​Celú vo formáte pdf si ju môžete stiahnuť na tomto odkaze.

​Ako jej spoluautor som sa v nej podieľal najmä na tvorbe praktických vzdelávacích aktivít, ktoré môžete využiť priamo vo vyučovaní. Nájdete ich v druhej časti publikácie.

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť