Hore

Vývoj, súčasnosť a budúcnosť školskej geografie na Slovensku

Vývoj, súčasnosť a budúcnosť školskej geografie na Slovensku

Priznám sa, nestáva sa často, aby som čítal odborné články v Geografickom časopise. Som rád, že som pri jeho najnovšom čísle spravil výnimku. Najmä, ak je v ňom článok zaoberajúci sa školskou geografiou na Slovensku z nadhľadu didaktikov, ktorí vedia o čom hovoria. Pozrime sa naň bližšie.

Trojici autorov Štefan Karolčík, Peter Likavský a Henrieta Mázorová (Univerzita Komenského v Bratislave) sa v článku Vývoj vyučovania geografie na ZŠ a gymnáziách na Slovensku po roku 1989 a návrh základných koncepčných prvkov nového modelu geografického vzdelávania, podarilo nielen stručne zosumarizovať vývoj a zmeny, ktorými školská geografia prešla v priebehu posledných desaťročí, ale aj vystúpiť s vlastnou iniciatívou na reformu predmetu, ktorá by ho prakticky od základov zmenila. Pod ich návrhy sa plne podpisujem.  

Stručný pohľad do minulosti

Je zaujímavé, že kým prakticky každá vláda hovorí o nutnosti školských reforiem, ktoré by viedli k zmenám obsahu a foriem vzdelávania na školách, od roku 1989 sa v obsahu jednotlivých predmetov udiali len nepatrné zmeny. Po zmene politického a spoločenského usporiadania spojenej s príchodom demokracie, nastala potreba reformy toho, čo a ako sa na školách bude vyučovať. Bohužiaľ, z odstupom času sa zdá, že táto šanca ostala trestuhodne nevyužitá. Školská geografia ostáva spolu s ostatnými predmetmi stále uväznená v mantineloch memorovania neraz nezmyselných faktov a informácií. Obsahová náplň predmetu ostáva v rovnakej podobe už takmer od päťdesiatych rokov 20. storočia. Ako sa (ne)menilo zastúpenie vybraných tematických celkov v obsahu učiva zemepisu (geografie) na základných školách zobrazuje tabuľka nižšie. ​

Dôraz kladený na množstvo učiva z regionálnej geografie je nepochopiteľný nielen z hľadiska jeho nízkeho potenciálu na rozvoj praktických kompetencií žiakov, ale aj z hľadiska zníženej hodinovej dotácie pre geografiu na základných školách a gymnáziách.  ​Kým do reformy v roku 2008 mala geografia od 5. po 9 ročník ZŠ týždenne až 9 vyučovacích hodín, po roku 2008 sa z nej stal “druhotriedny” predmet v podobe jednohodinovky vo všetkých ročníkoch (tabuľka nižšie). Redukcia obsahu učiva s touto zmenou korešpondovala len minimálne. Nepochopiteľným nastavením školskej geografie pre mňa ostáva aj desiatky rokov sa nemeniace zdvojenie obsahu predmetu na základných školách a gymnáziách. Študenti gymnázií sa učia prakticky to isté, čo už absolvovali na základnej škole. V druhom ročníku gymnázií sa mali napr. ešte donedávna (zmena nastane zavedením inovovaných štátnych vzdelávacích plánov do praxe od školského roku 2016/2017) počas 66 hodín podrobne oboznámiť s regionálnou geografiou celého sveta. Ako všetci vieme, je to nezmysel.  

Quo vadis geografia?

Autori článku nepodávajú len sumár zmien, ktorými školská geografia od roku 1989 (ne)prešla, ale, čo je oveľa dôležitejšie, ponúkajú svoj vlastný návrh zmien. Ponúkaný návrh vychádza najmä zo zahraničných skúseností a necháva sa inšpirovať spôsobom geografického vzdelávania na školách v Spojenom kráľovstve, Austrálii, Nemecku, Francúzsku a pod.

​Ak chceme, aby si geografia získala postavenie a vážnosť, ktoré jej v skladbe povinných predmetov na základných školách a gymnáziách patrí, práve takáto zmena je životne potrebná. Geografia nie je zemepis, v jej prípade preto nejde len o opisnú vedu, ktorá žiakom sprostredkúva už vopred spracované fakty na zapamätanie. Geografie je živá veda, ktorá využíva a pracuje s poznatkami množstva iných vedeckých disciplín. Je to strecha, ktorá zastrešuje, strecha, ktorá umožňuje, aby medzipredmetové vzťahy a prierezové témy ostali v suchu a dávali zmysel. Školská geografia už nemôže byť len encyklopédiou, ktorá nudí, musí byť spoločným bádaním a poznávaním komplikovanosti sveta, ktoré fascinuje a motivuje k ďalšiemu poznaniu.

Návrh tém a tematických celkov v obsahu inovovaného geografického vzdelávania na ZŠ

Pozrime sa bližšie na konkrétny návrh tém a tematických celkov pre školskú geografiu na ZŠ podľa didaktikov Karolčíka, Likavského a Mázorovej. Výber nosných tematických celkov a tém v ňom podľa ich vlastných slov nadväzuje na súčasné delenie a štruktúru, pričom sa snaží zohľadniť aktuálne platný učebný plán s prideleným počtom povinných vyučovacích hodín geografie. Navrhnuté témy vyžadujú detailnejšie rozpracovanie a počítajú s vytvorením nových učebných materiálov a špeciálnych učebných pomôcok. Pri ich tvorbe by bola oslovená široká odborná obec, samozrejme, aj učitelia.  

1. Rozmanitosť Zeme 
  • Prečo máme štyri ročné obdobia? (Vianoce na pláži, Čo hovorí tieň, Život v tme, Večné leto a Iba zima)
  • Život so zemetrasením (Prečo práve Japonsko, Načo sa treba pripraviť a Bezpečnosť nadovšetko)
  • S mapou a bez nej (Kam nás posiela GPS, Čo s časom, Čo robiť, ak dôjdu baterky, Najkratšia nie je vždy najľahšia a Výskumy s mapami)
  • Dolinou krajinou (Hranice s vrcholmi, Po prúde rieky, Sila ľadu, Kde stavať cesty a Na svahy nielen s lyžami)
  • Kde nerastie les (Spomienky na stromy, Život bez dažďa, V zime a mraze a Hľadá sa voda)
  • Život v chudobe (Čo chýba najviac, Prečo práve Afrika, Kam ich pošle budúcnosť a Ľahostajní susedia)
  • Vzdelanie pre všetkých (Koľko toho vieme, Ako ďaleko je do školy a Profesie budúcnosti) Poznáme sa navzájom? (Život ľudí v rôznom prostredí a Rozdiely spôsobené prírodou a spoločnosťou)
  • Od výroby k službám (Odkiaľ zobrať energiu, Kto to môže vyrobiť?, Vieme si to kúpiť?, Doručiť načas a Zaslúžia si dovolenku)
  • Najdrahšie mestá (Keď všetko funguje, Bývanie na poschodí, Čo s víkendom, S metrom je to rýchlejšie, Miznúci odpad a Čo zachytili štatistiky) 
2. Iný kraj iný mrav
  • Rozdelená Európa (Prečo sú rozdiely a Prejavujú sa iba medzi štátmi alebo aj v ich vnútri?)
  • Život v Československu (Čo máme s Českom spoločné a v čom sa odlišujeme a Bolo nám spolu dobre?)
  • Poľské Poľsko (Prečo si Poliaci vystačia sami a do akej miery si to môžu dovoliť)
  • Francúzske pokušenia (Gastronomická veľmoc a Najviac pamiatok UNESCO, najviac zahraničných návštevníkov)
  • Čas pre samostatné Škótsko (Spojené kráľovstvo ako veľmoc minulosti aj súčasnosti a Tradície a odlišnosti historických krajín)
  • O čom sa rozhoduje v Nemecku (Prečo je Nemecko opäť veľmoc a Vplyv Nemecka v Európe a vo svete)
  • Životná úroveň na severe Európy (Čo stojí „mať sa dobre“ a Prisťahovalci a „domorodci“)
  • Stredomorie – okno do sveta (História kontra súčasnosť a Prečo má význam poloha)
  • Egypt na križovatke (Arabská jar a V čom sú moslimovia iní)
  • Belosi v JAR (Africké krajiny a ich kontrasty a Rasizmus a apartheid – pojmy z minulosti?)
  • Futbal v Katare (Bohatstvo založené na rope a Voda pre Perzský záliv)
  • Milionár z chatrče (Bollywood – sny a realita a Kontrasty aké inde ťažko nájdeme)
  • Rýchlovlaky v Číne (Najmodernejšie technológie a život na minime a Človek proti prírode)
  • Zadlžené Japonsko (Prečo je Japoncov desaťročia rovnaký počet a Prebytok súčasnosti – dlh do budúcnosti)
  • Kto je doma v Austrálii (Výhody a ohraničenia prisťahovalectva a Ako zmenili prisťahovalci Austráliu) Bohatá ale bankrotujúca Argentína (Prečo naráža rozvoj na problémy a Plusy a mínusy Strednej a Južnej Ameriky)
  • Americké univerzity (Vzdelanie ako cesta k úspechu a V čom sú USA iné a prečo sú svetovou veľmocou)
3. Domov
  • Koľko nás bude (Koľkých súrodencov mali moji starí rodičia, rodičia, koľkých súrodencov mám ja a Čo sa zmení v budúcnosti a čím sa to dá ovplyvniť)
  • Kde žijeme (Podoby našich sídel a V čom sú lepšie mestá, prečo láka vidiek)
  • Naše bohatstvo (Jaskyne, kúpele, národné parky, pamiatky UNESCO – vážime si ich tak, ako sa patrí? a Bohatstvo v ľuďoch)
  • Potrebujú pomoc (Prečo sú u nás veľké rozdiely a Ako a komu možno pomáhať)
  • Slovensko – automobilová veľmoc (Čo z nás robí veľmoc, čo sme pre to museli urobiť a Ako si udržať našu pozíciu)
  • O čom nepíšu zahraničné bedekre (Ako stratiť dobré meno a ako si ho získať a Prečo sa u nás turisti iba zastavia)​

Čo by ste povedali na takto revolučné zmeny v slovenskej školskej geografii? Za seba vravím rozhodné áno. Samozrejme, zatiaľ sa jedná len o pilotný návrh, ktorý je potrebné ďalej premyslieť a rozpracovať (osobne by som rozšíril časť venovanú SR), čo je však podstatné je skutočnosť, že sa ho konečne niekto odhodlal predniesť. Nemyslím, že reformné prúdy tohto typu majú šancu na presadenie a realizáciu v priebehu niekoľkých rokov. Čím skôr však začneme, tým skôr je zmena možná. Tá sa nezaobíde bez podpory významnejšej časti učiteľov, čo sa môže ukázať ako problém.

Významná skupina z nich je v tomto smere konzervatívna a neprístupná takto revolučným reformám, ktoré by znamenali výrazné zmeny nielen v obsahu toho, čo sa na geografii učí, ale najmä toho, akým spôsobom a metódami. Prechod od dôrazu na memorovanie k rozvoju širokého spektra žiackych kompetencií môže byť pre mnohých učiteľov nestráviteľným problémom. Najmä ak už majú zabehaný spôsob výučby. K tomu všetkému sa, samozrejme, ozvú aj hlasy o nedostatočnom finančnom ohodnotení učiteľov a ešte zvýšených nárokoch na ich prácu v prípade navrhovaných zmien. Tie sú však nutné a autori článku to v jeho závere napísali aj za mňa:

Dovolíme si tvrdiť, že výučba realizovaná v súčasných podmienkach minimalizuje priestor na hlbšiu analýzu nastolených problémov, na vyjadrovanie postojov k aktuálne prebiehajúcim konfliktom či krízam a formulovanie názorov na ne. Znemožňuje diskusiu či hľadanie príčinných súvislostí a výrazne obmedzuje využitie aktivizačných didaktických metód. Smeruje k povrchnosti, nezmyselnému hromadeniu štatistických údajov a informácií encyklopedickej povahy. Žiaci nedostávajú dostatočný priestor na pochopenie významu študovaných poznatkov a často iba reprodukujú naučené skutočnosti. Z týchto dôvodov je zachovanie súčasnej, aktuálne platnej koncepcie geografického vzdelávania neúnosné. Preto je potrebné zabezpečiť rozvoj preferovaných kľúčových kompetencií pre 21. storočie definovaných medzinárodnými autoritami.

Čo je Lepšia geografia?

Čo je Lepšia geografia?

Kto sme a čo robíme? Prečítajte si o nás viac.

O Lepšej geografii