Ako poznáte svet? Štatistiky, grafy, fotografie a kvíz, ktoré vám pomôžu
Súčasný svet sa mení rýchlosťou, ktorá nemá v dejinách obdobu. Zmeny sú natoľko dynamické, až sa náš pohľad na svet nestíha aktualizovať. Naše predstavy sú neraz po záruke. Pozrime sa na niekoľko zdrojov informácií, ktoré nám pomôžu lepšie porozumieť tomu, čo sa to so svetom vlastne deje. Niektorí budú prekvapení, svet sa napriek všetkému stáva čoraz lepším miestom pre život.
Ako učiteľ geografie som pravidelne konfrontovaný s potrebou vyhľadávať najrozmanitejšie informácie o svete. Vďaka internetu je to ľahšie, ako kedykoľvek predtým. Rozsah článku neumožňuje spomenúť v ňom zdroje informácií pre všetky témy, preto sa zameriame iba na tie, ktoré sú výnimočné šírkou obsahu, alebo kvalitou spracovania.
Štatistickým rajom číslo 1. je pre mňa fantastický projekt Our World in Data, za ktorým stojí tím University of Oxford vedený sociálnym historikom a ekonómom Maxom Roserom. Výstupy na webstránke pokrývajú široké spektrum tém od počtu obyvateľov, ekonomických ukazovateľov, zdravia, dostupnosti potravín, násilia, vojen, vzdelania až po klimatickú zmenu. Každá téma je spracovaná v detailných interaktívnych grafoch (prípadne aj mapách) a obsahuje aj podrobnú textovú analýzu. Pri všetkých témach je kladený dôraz na zmeny, súčasnosť sa porovnáva s minulosťou a sú načrtnuté trendy ďalšieho vývoja. Ak chcete vedieť o svete viac, práve Our World in Data je ten kút internetu, v ktorom strávite hodiny zmysluplného štúdia.
Ak vám bude niekto tvrdiť, že svet sa stáva horším miestom pre život, stačí mu ukázať napríklad tento graf. I keď, samozrejme, niekto dá viac na pocity.
Akoby už nestačili samotné základné témy, Our World in Data ide ešte ďalej a témy rozbíja na ďalšie dielčie časti. V samostatných článkoch tak môžete bližšie spoznať terorizmus, hladomory, očakávanú priemernú dĺžku života, cestovný ruch atď.
Ďalším zdrojom informácií o svete je aj na Slovensku relatívne známy Gapminder. Nikde inde nie sú štatistiky tak sexi, ako práve tu. Živé grafy od tvorcu Gapminderu, švédskeho štatistika Hansa Roslinga sa stali právom legendárne. Vidieť jeho prednášky na TED-e (tu nájdete viaceré aj so slovenskými titulkami) je zážitkom a dôkazom, že štatistiky nie sú vôbec nudné. Škoda, že nás nedávno náhle opustil.
V šľapajách Hansa Roslinga pokračuje jeho dcéra Anna Rosling Rönnlundová, ktorá stojí za projektom Dollar Street. Predstavte si svet ako ulicu, na ktorej sú domy zoradené podľa mesačného príjmu ich obyvateľov. Najchudobnejšie domácnosti sú naľavo, tie najbohatšie napravo. Všetky ostatné sú umiestnené medzi nimi. Dollar Street predstavuje svet práve týmto spôsobom. Vďaka nemu môžete navštíviť 264 rodín v 50 štátoch a spoznať, ako žijú (bývajú) cez viac ako 30-tisíc fotografií.
Anna Rosling Rönnlundová strávila viac ako 15 rokov prácou s dátami, ktoré by pomohli ľuďom lepšie a ľahšie porozumieť svetu. Časom pochopila, že nech sú dáta v grafoch spracované akokoľvek dokonale, niečo im chýba. Každodenný život bežných ľudí, jednotlivé ľudské osudy, niečo osobné. Ľudia z iných kultúr a vzdialených štátov sú neraz vnímaní ako exotickí a iní. Preto sa rozhodla ukázať ich životy cez fotografie. Fotografie domovov vybraných rodín zo sveta fungujú v projekte namiesto dát.
Okrem „veľkej“ geografie existuje aj tzv. geografia každodennosti, medzi ktorú bezpochyby patrí aj spôsob akým žijú bežní ľudia vo svete. Nároky a túžby ľudí sú rôzne, všetci však chceme to základné – zabezpečiť bývanie a spokojný život pre svojich najbližších. Nakoľko sú ľudia schopní napĺňať svoje potreby závisí nielen od miesta, kde žijú, ale aj od ich príjmu. Kde varia, spia, chodia na záchod a ako sa umývajú? Aj na tieto otázky nájdete odpovede cez virtuálnu návštevu rodín v Dollar Street.
Každý deň čítame správy a okrem informácií zo sveta politiky, či spoločenského diania nás najviac zaujímajú novinky ekonomickej povahy. Kto, kde, prečo a za koľko. Vieme, že sú štáty bohaté, priemerné aj skutočne chudobné. Pýtame sa prečo nie sme druhým Švajčiarskom, odkiaľ sú výrobky v našich obchodoch, či kam putujú výrobky s označením Made in Slovakia.
Spoznať všetky detaily zahraničného obchodu (dovoz a vývoz daného štátu, vzájomný obchod medzi vybranými štátmi, svetových exportérov vybranej komodity a pod.) môžete vďaka projektu Atlas of Economic Complexity od Harvard University. Atlas obsahuje aj údaje z minulosti, môžete tak vďaka nemu sledovať zmeny a trendy – napr. postupný presun textilnej výroby do Ázie. Skladba slovenského exportu v roku 2016 je zobrazená na obrázku nižšie.
Čo dovážame z Ruska?
A kto sú naši najdôležitejší obchodní partneri z hľadiska vývozu?
Ak ste sa dostali až sem, zaslúžite si odmenu. Napríklad v podobe hry. Ako poznáte svet si môžete vyskúšať v online kvíze Meniaci sa svet, ktorý zahŕňa geopolitiku, globalizáciu, ekonomické vzťahy, demografické zmeny a mnoho ďalšieho. Obsahuje 30 otázok a úloh, jeho zvládnutie vám zaberie približne 30-minút. Zvládnete ho na viac ako 75%?
Článok bol pôvodne publikovaný na súkromnom blogu autora na Denníku N.
Podporte nás
V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!
Chcem podporiť