Hore

Prečo je list prezidenta Slovenskej geografickej spoločnosti ministrovi školstva výstrelom naslepo

Prečo je list prezidenta Slovenskej geografickej spoločnosti ministrovi školstva výstrelom naslepo

V súvislosti so súčasným problémom rýchleho šírenia sa extrémistických nálad v spoločnosti, môžeme považovať navýšenie počtu vyučovacích hodín dejepisu na ZŠ za technokratické a slabo zdôvodnené riešenie. Prečo to tak vidí aj dlhoročný učiteľ dejepisu Martin Kríž, si prečítajte v tomto rozhovore. Jednoduché riešenia zložitých problémov navrhujú buď samotní extrémisti, alebo tí, ktorí problémom nerozumejú a sami žiadne funkčné riešenia nemajú.

Ak sa už vedie diskusia o vyučovacích predmetoch, človek by povedal, že v boji proti extrémizmu (v budovaní pozitívneho obrazu o liberálnej demokracii a živote v nej) sú okrem dejepisu najpodstatnejšími občianska náuka alebo etika. Geografia má široký obsahový záber, nikdy by mi však nenapadlo naskočiť na súčasnú antiextrémistickú vlnu predmetových ruvačiek o hodinovú dotáciu. Rozvrh nie je balónik a navýšenie počtu hodín niektorého vyučovacieho predmetu musí byť argumentačne zdôvodnené.

​O to viac ma prekvapil list prezidenta Slovenskej geografickej spoločnosti prof. Tolmáčiho ministrovi školstva, v ktorom žiada navýšenie počtu vyučovacích hodín geografie.

​Prečo ide o výstrel naslepo? Existuje hneď niekoľko dôvodov. Po prvé, celkové znenie listu pôsobí ako povinná jazda (keď sa ozývajú dejepisári, skúsme to aj my, možno uspejeme) bez hlbšieho zamyslenia sa nad tým, čo konkrétne môže (a má) školská geografia pre rozvoj požadovaných vlastností a postojov u žiakov vôbec ponúknuť.  

List je natoľko krátky a vágny, že sa dá jeho najpodstatnejšia časť predstaviť v nasledovnom výňatku:

Cieľom geografického vzdelávania je viesť žiakov k pochopeniu iných kultúr a k tolerancii. Rovnako zdôrazňuje odmietanie neznášanlivosti, totalitných praktík, rasizmu a xenofóbie. Podobne ako v predmete história, majú učitelia geografie tiež veľmi úzky priestor na realizáciu výkonových štandardov, ktoré obsahujú práve citované ciele. Preto Vás prosím o  zvýšenie časovej dotácie pri vyučovaní tém Európa (osobitne EÚ), Ázia, Afrika a najmä Slovenska – našej vlasti, zo súčasnej dotácie jedna hodina na dve vyučovacie hodiny. 

Charakteristika predmetu geografia pre základné školy obsahuje v inovovanom Štátnom vzdelávacom programe (ŠVP) skutočne tieto formulácie:

Tolerancia žiakov k inakosti predpokladá pochopenie podstaty príčin rôznorodosti a rozmanitosti jednotlivých krajín. Vyžaduje úctu k princípom demokracie a občianskej slobody, ktorých nerešpektovanie môže viesť k vojnovým konfliktom a globálnym katastrofám. Geografia zohráva v tomto smere nezastupiteľnú úlohu. Zdôrazňuje súvislosti a nie vždy jasnú prepojenosť príčin s dôsledkami. 

Všetko by to bolo v poriadku, ak by neostali len v proklamatívnej rovine. V skutočnosti sa pojmy ako demokracia, tolerancia, rasizmus, xenofóbia a pod. nevyskytujú nielen v cieľoch vyučovacieho predmetu geografia, ale dokonca nie sú spomenuté ani v jeho vzdelávacích štandardoch. O akom veľmi úzkom priestore na realizáciu výkonových štandardov, ktoré vedú žiakov k odmietnutiu neznášanlivosti, totalitných praktík, rasizmu a xenofóbie, je zo strany prof. Tolmáčiho potom vlastne reč? A môže byť zmena názorov a postojov vôbec zahrnutá do výkonového štandardu? 

Ako možno žiadať o navýšenie počtu vyučovacích hodín geografie týmto spôsobom a ani trochu sa pritom nečervenať? O to viac, že súčasná časová dotácia predmetu (vo väčšine ročníkov 1 hodina týždenne) je výsledkom rozhodnutia spred niekoľkých rokov, ktorému sa predstaviteľom slovenskej geografie nepodarilo zabrániť.

Slovenská školská geografia nezíska stratený rešpekt a význam ad hoc pokusmi o navýšenie počtu hodín (v zmysle, čo sa učí častejšie, to je dôležité), ale jedine (radikálnou) zmenou jej obsahu a vyučovacích metód. Je čas si priznať, že našej školskej geografii už dávno ušiel vlak. A zatiaľ, čo my naďalej prešľapujeme namieste, vyspelý svet geografické vzdelávanie už dávno zreformoval. Darmo sme zemepis premenovali na geografiu, keď je obsahovo stále (takmer úplne) len opisnou vedou a encyklopédiou plnou charakteristík na zapamätanie.

Ktoré štátne inštitúcie (Štátny pedagogický ústav, Metodicko-pedagogické centrá, vysokoškolské pracoviská) produkujú vzdelávacie materiály a metódy pre školskú geografiu, pomocou ktorých by učitelia rozvíjali kritické myslenie, praktické zručnosti a toleranciu u žiakov? Prečo ich úlohu už dlhodobo (a efektívne) suplujú občianske združenia ako Lepšia geografia, Človek v ohrození a pod.? Kedy už akademici a teoretici pochopia, že reči sa vedú, ale chlieb sa je? 

Keď v liste ministrovi od vysokoškolského profesora, ktorý je už od roku 2005 prezidentom Slovenskej geografickej spoločnosti, predsedom Predmetovej komisie pre geografické vzdelávanie pri Štátnom pedagogickom ústave, členom rady Medzinárodnej geografickej olympiády, podpredsedom Celoštátnej komisie geografickej olympiády, členom Kurikulárnej rady MŠ SR a známym didaktikom geografie, čítam – preto Vás prosím o zvýšenie časovej dotácie pri vyučovaní tém Európa (osobitne EÚ), Ázia, Afrika a najmä Slovenska – našej vlasti, zo súčasnej dotácie jedna hodina na dve vyučovacie hodiny – cítim, že akékoľvek potrebné zmeny sú v nedohľadne. 

Zdá sa, že prídu jedine zdola. Od nás učiteľov.

​Otázkou však ostáva, chceme ich vôbec? 

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

V našich rubrikách Orbis Pictus, Terra Incognita a Cinema nájdete tie najlepšie fotografie, mapy a videá.

Preskúmať