Ako sme kedysi žili – obrazový sprievodca životom našich predkov

Na spoznávanie tradičnej architektúry Slovenska a spôsobu života našich predkov slúžia aj múzeá v prírode (skanzeny). A práve tie poslúžili známej slovenskej etnologičke Zore Mintálovej Zubercovej ako obrazový materiál v knihe Ako sme kedysi žili – obrazový sprievodca životom našich predkov, ktorú si bližšie predstavíme.

Kniha nemá ambíciu byť vyčerpávajúcim zdrojom informácií o živote našich predkov, nejde o vedeckú, ale populárno-náučnú literatúru, ktorá je založená na kooperácii krátkych textov a fotografií. Nečakajte teda niečo podobné ako je klasika etnografického žánru Hont – tradície ľudovej kultúry. Viac etnografických informácií poskytujú aj predchádzajúce knihy autorky ako sú Ako sme kedysi žili alebo Tradície na Slovensku.

Odborníci na tému sa veľa nového z knihy nedozvedia, to však nijako neznižuje jej kvalitu. Naopak, oceňujem, že podáva síce zjednodušený a zovšeobecnený, ale farbistý obraz o bývaní a živote vo viacerých regiónoch Slovenska v 2. polovici 19. a na začiatku 20. storočia, ktorý je prístupný bežným laikom i deťom. Moje dcéry (7 a 3,5 r.) si knihu obľúbili natoľko, že si v nej pravidelne listujú. Už poznajú, čo je pitvor, čierna kuchyňa, či ako vyzeralo zariadenie izieb kedysi. Zaujíma ich to možno aj preto, že momentálne rekonštruujeme chalupu – klasický gazdovský dom v Honte.

Vďaka knihe môžete vojsť do dedín, usadlostí, dvorov a domov rôznych vrstiev obyvateľstva. Spoznať domček bezzemka, obecného sluhu, pastiera i chovateľa oviec, usadlosti malých i stredných roľníkov, hospodárstva bohatých gazdov, dom vinohradníka, dielne remeselníkov, dom richtára, kúrie zemanov, aj sídlo strednej šľachty. Prehliadnuť si môžete zariadené izby, ako spávala viacčlenná rodina, dobový obchod i školu, predmety v pitvore, čiernej i svetlej kuchyni, v komore, ale aj hospodárske náradie či remeselnícke nástroje.

Vyše tristo farebných fotografií, ktoré vznikli vo viacerých slovenských múzeách v prírode dopĺňajú aj čiernobiele snímky zaniknutých prác na poli, v hospodárstve či domácnosti, zachytávajúce aj hodnovernú atmosféru. Kniha môže čitateľa motivovať bližšie spoznať aj tradičné stavby a ich zariadenie vo svojej obci či regióne. Poslúži k tomu výborne napríklad portál uetetnofolk.eu, ktorý obsahuje tisícky fotografií z terénnych etnologických výskumov v minulosti. Zaujímavou stránkou je aj tá, ktorú prevádzkuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. Pozrieť sa na etnografiu cez mapy zas môžete vďaka zdigitalizovanému Etnografickému atlasu Slovenska.

Chvályhodnú činnosť v rozvíjaní vzťahu ku krajine a pôvodného vzhľadu dedín robí táto miestna akčná skupina v regióne pod Rozsutcom. Mnohé ich publikácie (Dedinami, Komiks) sú využiteľné aj v škole na vlastivede, regionálnej geografii či pri organizovaní tematicky zameraných dní o ľudovej kultúre. Tento pracovný zošit určený pre žiakov pre úplne skvelý!

Ak by ste sa ľudovej kultúre chceli v škole či doma s deťmi venovať ešte viac, určite vás zaujme edícia ÚĽUV deťom. Detskému čitateľovi je určená aj kniha Zdravia, šťastia vinšujeme. Ostáva len veriť, že aj vďaka publikáciám a materiálom, ktoré sme si vyššie spomenuli, sa vzťah detí a mladej generácie k dedičstvu predkov zintenzívni a uvedomia si, že bez zachovania pôvodnej architektúry a kultúry bude Slovensko nielen škaredšou, ale aj kultúrne chudobnejšou krajinou.