Hore

Doba ľudí antropocén. Mapové príbehy o tom ako žijeme a meníme Zem

Doba ľudí antropocén. Mapové príbehy o tom ako žijeme a meníme Zem

Antropocén je termín z oblasti geochronológie na označenie obdobia, v ktorom ľudstvo svojou činnosťou globálne ovplyvňuje zemský ekosystém. Ako a kde žije ľudstvo na planéte Zem, čo konzumujeme a produkujeme, ako sme vzájomne prepojení a aké sú dopady nášho úspechu? O tom všetkom rozprával už príbeh kultového filmu Domov (Home), ktorý je u mňa povinnou súčasťou vyučovania geografie.

​Teraz nám to umožňuje spoznať séria mapových príbehov (Story Maps) od Esri s názvom ​Living in the Age of Humans. Je tak skvelá, že si zaslúži rozsiahlejší článok, nielen krátku zmienku v našej mapovej rubrike Terra Incognita. Predstavujem si, že práve takto by mohli (a mali) vyzerať učebnice geografie budúcnosti. Séria podáva príbeh ľudstva cez interaktívne tematické 3D mapy, satelitné snímky, fotografie a rôzne dátové vizualizácie. Samozrejme, nechýba ani sprievodný text.

Príbehy obsahujú množstvo informácií, ktoré sú však podané tak, že nenudia. Naopak, nútia premýšľať. Ako vyzerá život ľudí na dedinách a vo veľkomestách, čo a kde pestujeme? Cez mapy nahliadneme do povrchových baní, do Amazónie podliehajúcej odlesňovaniu, na polia v púšti či do moderných miest, ktorých inovatívne riešenia ukazujú, ako by sme mohli žiť so Zemou vo väčšom súlade v budúcnosti. Zmena je nevyhnutná, najskôr však potrebujeme poznať súčasný stav a trendy.

antropocén

Tak napríklad… takmer štvrtina z celkovej plochy súše na Zemi je pokrytá ľadovcami a nehostinnou tundrou. Lesmi je pokrytých okolo 27 percent, 9 percent zaberajú vodné toky, jazerá a mokrade. Polopúšte a púšte sa rozprestierajú na 7 percentách. Ľuďmi zastavaná plocha spolu nezaberá viac ako pol percenta súše, čo by pri pohľade z vesmíru mohlo budiť dojem, že ľudstvo je pre planétu neškodné. Na produkciu potravy (polia a sady) využívame však viac ako pätinu povrchu súše. Na chov hospodárskych zvierat sú využívané mnohé trávnaté oblasti. Približne dve tretiny zemského povrchu je pozmenených ľudskou činnosťou. Toto všetko dokázal druh, ktorý začal s poľnohospodárstvom len pred približne 10-tisíc rokmi. 

pokrývka zemskej súše
Pokrývka súše na Zemi

Ak by sme spomínané hodnoty preniesli do mapy, vyzerala by tak, ako tá nižšie. Ľuďmi zastavaná plocha (všetky sídla na Zemi) by sa zmestili do Zambie. Zvyšok Afriky by sa využíval na poľnohospodárstvo, Eurázia by bola pokrytá lesmi. 

Všetky mapy z príbehov si môžete pozrieť aj v samostatných atlasoch. Odkazy na ne nájdete vždy na konci príbehu. Vyzerajú napríklad takto.

poľnohospodárstvo sveta

V mapových príbehoch nájdete podobne spracované aj ďalšie témy. Doteraz vyšli v sérii tieto tri príbehy: Living in the Age of HumansThe Human Reach a The Living Land. Nasledovať budú ďalšie, ktoré sa zamerajú na stratu biodiverzity, ničenie ekosystémov a klimatickú zmenu. Záver sérii by mal priblížiť vybrané riešenia, ktoré môžu ľudstvo napomôcť k udržateľnému rozvoju. Je sa na čo tešiť.


Spomenuté mapové príbehy sú určite využiteľné vo výučbe geografie na gymnáziách a vysokých školách. Je možné k nim vytvoriť viaceré úlohy v podobe pracovných listov či online formulárov. Takéto a podobné príbehy si môžete vytvoriť i sami, alebo ešte lepšie – nechajte tvoriť študentov. Je to celkom jednoduché, len to chce čas. Na výber máte z viacerých šablón, ktoré len naplníte svojim obsahom. Pomocou jednej z nich som vytvoril tento interaktívny Atlas obyvateľstva a miest Slovenskej republiky.

Čo je Lepšia geografia?

Čo je Lepšia geografia?

Kto sme a čo robíme? Prečítajte si o nás viac.

O Lepšej geografii