Hore

Keď geografia chutí. Ako učiť o Slovensku zážitkom aj na gymnáziu

Keď geografia chutí. Ako učiť o Slovensku zážitkom aj na gymnáziu

Hlavným cieľom Lepšej geografie je inšpirovať, zdieľať príklady dobrej praxe a povzbudzovať učiteľov k využívaniu inovatívnych metód a foriem vo vyučovaní geografie. Vždy sa potešíme, keď môžeme uverejniť aj príspevok od vás, milí členovia, kolegovia či fanúšikovia. Tentokrát si môžete pochutnať na inšpirácii od pani učiteľky Kataríny Kapitánovej z Gymnázia sv. Edity Steinovej v Košiciach. Dobrú chuť! Ostatné inšpirácie od učiteľov nájdete na tomto odkaze.

Učiť geografiu na gymnáziu nie je jednoduché. Mnohí si myslia, že je to len predmet, ktorý si vyberajú len tí slabší žiaci. No moja kolegyňa hovorí, že geografia je všade. Znie to ako klišé, pravdepodobne si to o svojom predmete myslí každý učiteľ. Ja si však myslím, že geografia je všade tam, kde ju chcete ochutnať. Čo znamená ochutnať geografiu? Je to niečo, čo si zapamätáte, keď zažijete niečo pekné. V spomienkach sa na to miesto radi vraciate a spomínate na chvíle, ktoré ste zažili. Ochutnali niečo z veľkého sveta, ktorý môžete nájsť v každom atlase. No zážitok v atlase nenájdete. Nájdete ho všade tam, kde sa ocitnete s otvoreným srdcom.

Všetci sa snažíme urobiť zo svojich hodín najatraktívnejší predmet. Sami dobre vieme, že tomu predchádzajú dlhé prípravy. Niekedy chceme odovzdať čo najviac vedomostí, inokedy najviac zážitkov. Hľadáme na internete rôzne inšpirácie, len aby sme žiakov zaujali. A napokon zistíme, že niekedy stačí málo. Možno stačí len lepiť a vystrihovať, inokedy zaujať inšpiratívnou hrou, nastrihať QR-kódy, pripraviť Kahoot. No inokedy stačí byť len dobrým človekom, to ostatné príde samo. Keď žiakom prezradíte to, čo máte radi a poviete im, koľko málo k šťastiu stačí, možno práve vtedy niekoho inšpirujete. Aj mne sa stáva, že neviem čo a ako učiť. Ako podať čo najviac informácií za taký krátky čas. A potom príde niečo, čomu hovoríte istota.

Ako sa hovorí, láska ide cez žalúdok. Myslím si, že aj láska ku geografii ide touto cestou. Preto som si vymyslela projekt „Keď geografia chutí“. Štúdium a projekty k sebe neodmysliteľne patria. Ale poznáte to, tie papierové aj tak vždy skončia v koši a tie lepšie na nástenke v triede. Tak som si povedala, že je čas ochutnať niečo viac. Najprv to boli sopky. Každú upečenú sopku si žiaci zapamätajú stokrát viac ako tú, ktorú im ukážete v učebnici či na interaktívnej tabuli.  

Vtedy mi to došlo: keď deťom geografia chutí, je šanca, že sa k nej niekedy vrátia. Túto vedomosť z osemročného gymnázia som zúročila aj pri starších žiakoch. Učíme sa o Slovensku. Mnohí z nich o ňom dokonca počujú prvýkrát. Bilingválne Gymnázium sv. Edity Steinovej ponúka žiakom päťročnú formu štúdia, a preto sa stáva, že žiaci, ktorí prichádzajú z ôsmeho ročníka, nikdy nepočuli o Slovensku. Učia sa o Európe, Ázii, Austrálii, ale to Slovensko v deviatke už mnohí nestihnú.  A tak sa v treťom ročníku na strenej škole učia o riekach, pohoriach, priemysle a informácie, ktoré sa nám zdajú také samozrejmé, sú pre nich úplne niečím novým.  A tak som sa rozhodla, že to budem robiť inak. Ak chcem, aby si niečo zapamätali, aby poznali aspoň dôležité miesta a mestá, musím im to dať „ochutnať“.

Projekt o Slovensku už nie je len o preklikaní prezentácie, odprezentovaní skvelých posterov, ale ide o niečo viac. Ide o to, aby nás to bavilo všetkých. Mňa ako učiteľa, ale aj spolužiakov, ktorí sa chcú dozvedieť niečo viac. Niečo, čo nenájdeme v učebniciach ani na internete. Ide o zážitok. Tvoríme ho preto na hodinách, lebo počuť tú „búrku nápadov“ je pre učiteľa ohromný zážitok.

Žiaci sú rozdelení do troch skupín so zameraním na západné, stredné a východné Slovensko. Každá skupina má tri úlohy. Pripraviť interaktívnu hru, takú, ktorú si môžeme spoločne zahrať (kvíz, video, tajnička…), vyrobiť poster o tom, čo sa im najviac spája s daným kútom Slovenska (priemyselné výroby, pamiatky, povrchové celky, slovník nárečí….) a napokon ochutnávka tradičných jedál. (Na tú poslednú časť sa vždy najviac teším/e). Tú poslednú časť si žiaci pripravia samostatne. Ide o tradičné slovenské výrobky, ktoré sa dajú ochutnať v jednotlivých regiónoch. Okrem tradičných mliečnych výrobkov, sú to rôzne sladkosti, niekedy pečený koláč, nápoje a rôzne iné pochutiny.  

Tento rok ma žiaci znovu prekvapili, okrem super interaktívnych kvízov, keď sme po chodbách školy hľadali ukryté QR-kódy, aby sme odkryli indície, na základe ktorých sme vyriešili tajničku, si pripravili ešte zopár prekvapení. Nastrihali videá, pripravili Kahoot, pexeso o tradičných slovenských krojoch, tradičnú hru „milionár“, ba dokonca video s prekvapením, kde nás do našej práce povzbudil známy spevák, pán Ondrej Kandráč. A tak sme si popri vychutnávaní dobrôt ešte aj stihli zaspievať a bolo to naozaj veľmi pekné a dojemné. Teda aspoň pre mňa. Mala som slzy na krajíčku.

Viem, že máme talentovaných žiakov, milujem, keď prepájame medzipredmetové vzťahy a úplne najviac mám rada ich kreativitu. To je to, čo pri zadávaní projektu nepoviete. Ale predsa sa to dostaví. To je to, čo ma na tom najviac baví. Možnosť „ochutnať“ neznamená, len naplniť prázdne študentské brušká. Znamená to niečo obetovať (čas pri pečení koláča, vyrábanie interaktívnej hry…), s niečím sa podeliť (keksíky, jogurty, syry….) a v neposlednom rade dať niečo zo seba – svoje talenty, ktoré všetci žiaci v sebe ukrývajú. A mne ostáva už len dúfať, že po takomto kulinárskom zážitku bude viac tých, ktorí sa do geografie zahryznú nielen pri vyberaní maturitných seminárov, ale aj všade tam, kde budú pôsobiť. Je to šanca, že i keď budú ďaleko, chuť domova budú cítiť v tom, čo nemožno vygoogliť. A to je celoživotný projekt.

Novinky

Novinky

Vždy čerstvé novinky z Lepšej geografie vo vašom mailboxe

Odoberať