20 máp, ktoré vás v roku 2016 najviac zaujali

Rok 2016 sa blíži k záveru a preto je čas na malú rekapituláciu. V rubrike Terra Incognita sme si počas neho predstavili množstvo tematicky a vizuálne rôznorodých máp, z ktorých sa tie najlepšie len ťažko vyberajú. Akýkoľvek výber je subjektívny, preto sa rovnako, ako pri výbere najlepších máp v roku 2015, aj tentoraz držíme počtu „lajkov“, ktoré od vás jednotlivé mapy získali. 20 najlepších máp Lepšej geografie v roku 2016 je dobre namiešaným atlasom, ku ktorému je možné opätovne sa vracať.

---

20. Tichý oceán je tak veľký, že by sa doň zmestila všetka pevnina Zeme

Tichý oceán je s rozlohou viac ako 165 mil. km2 najväčším oceánom na Zemi. Tento základný fakt nikoho neprekvapí. Uvedomili ste si však niekedy, že by sa doň zmestila všetka pevnina Zeme (cca 149 mil. km2) a ešte by aj čosi zostalo? Pozrite si mapu, ktorá vám pomôže toto porovnanie vizualizovať. Ďalšie porovnávacie mapy na Lepšej geografii nájdete na tomto odkaze.  Ak si chcete vytvoriť vlastné porovnávacie mapy, tu sa dozviete ako na to.

19. Kde sa narodili slovenské osobnosti? Mapa ich rodných domov

Viete odkiaľ pochádzajú známi rodáci? Pozrite si mapu rodných domov vybraných slovenských osobností, ktorá je v školských podmienkach zaujímavým prepojením slovenského jazyka (literatúry) a geografie.

18. Mapa pre najmenších. Stoakrový les Macka Puf a jeho kamošov

Máp pre najmenších je ako šafranu. Deti ešte nie sú schopné im rozumieť a obsah máp je pre nich väčšinou veľmi abstraktný. Napriek tomu sa občas nájde mapa aj k rozprávkovým knižkám a príbehom. Jednou z nich je aj mapa Stoakrového lesa, v ktorom žije Macko Puf so svojimi kamarátmi. Čo by ste povedali na možnosť spoznať ho spolu s deťmi cez interaktívnu mapu, v ktorej je možné prezrieť si jednotlivé miesta aj cez Street View? Nech sa páči, mapa od Disney vás určite poteší! Obydlia jednotlivých zvieratiek obsahujú okrem 360° panorám aj úryvky z kníh, príbehy a videá. Jedinou nevýhodou mapy (z pohľadu detí) je len skutočnosť, že nie je aj v slovenčine. Napriek tomu sa s ňou dá pracovať a môže poslúžiť ako materiál na množstvo hravých a zároveň vzdelávacích aktivít. 

17. Pozrite si porovnanie najväčších ostrovov sveta

Keby boli na Zemi len ostrovy (bez kontinentov), jej mapa by vyzerala takto. Celkom pusto, čo poviete? Niektoré z ostrovov sú však obrovské, 26 najväčších z nich spolu zaberá plochu porovnateľnú s rozlohou Austrálie. Ak ste si mysleli, že také veľké je len Grónsko samé o sebe, mali by ste sa dozvedieť viac o kartografických skresleniach (skúste aj toto mapové puzzle) . Najviac veľkých ostrovov patrí Kanade a Indonézii. Množstvo obyvateľov, ktorí na nich žijú je však neporovnateľné. Mapa nižšie zobrazuje porovnanie rozlohy (viď mierka) a počtu obyvateľov najväčších ostrovov sveta. Za nález ďakujem webstránke Brilliant Maps.

16. Choďte ku prameňom. Na tejto mape ich nájdete všetky

Ak je Slovensko v niečom bohaté, tak sú to určite zdroje minerálnych vôd. Na našom území nájdete tisíce prameňov. Viaceré z nich sú obľúbené, známe a navštevované, väčšinu však poznajú nanajvýš tak miestni. Schválne, skúste si v mysli spočítať koľko prameňov vo vašom okolí poznáte. Ak ste ich napočítali menej ako päť, veľa ich nepoznáte. Nevadí, vždy je čas vydať sa za prameňmi, prípadne si z nich aj nabrať vodu. Ako pomôcka pri pátraní po „vašich prameňoch“ vám môže poslúžiť mapový projekt Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), ktorý má už síce svoje roky, stále je však dobrým zdrojom informácií. Na základnej mape Slovenska si stačí vybrať konkrétny okres a následne si pozrieť podrobnú mapu jeho prameňov minerálnych vôd.

Každý z prameňov na mape obsahuje základné informácie, lokalizáciu na mape veľkej mierky, niektoré aj fotografiu. Mapy môžu poslúžiť aj ako východzí zdroj informácii pri realizácii školského projektu o minerálnych prameňoch okolia. Žiaci môžu napr. porovnať súčasný stav prameňov so stavov zachyteným v projekte SAŽP, ktorého výsledky boli naposledy aktualizované v roku 2002. Zaujímavým by mohol byť aj zber vzoriek vody spojený s ich následným rozborom v špecializovaných pracoviskách (na Deň vody sú rozbory pre verejnosť zdarma).

15. Európske stredoveké univerzity

V súčasnosti máme len na Slovensku takmer toľko univerzít, koľko ich bolo počas stredoveku v celej Európe. Samozrejme, ich kvalita a vážnosť sú neporovnateľné. Pozrite si mapu európskych univerzít od 13. po 15. storočie (plné rozlíšenie), ktorá pochádza z Historical Atlas od Williama R. Shepherda vydaného v roku 1923. Pozornejší pozorovateľ si na mape istotne všimne vyznačený Pressburg. Universitas Istropolitana v ňom bola založená v roku 1465.

14. Kde je najviac CO2 a ako sa mení jeho objem v atmosfére počas roka?

Oxid uhličitý patrí spolu s metánom k tzv. skleníkovým plynom, ktoré sa najviac podieľajú na globálnej zmene klímy. Kolísanie objemu oxidu uhličitého v atmosfére je z dlhodobého aj krátkodobého (ročného) hľadiska prirodzené. V dávnej minulosti sa jeho objem výrazne menil napr. vplyvom intenzívnej sopečnej činnosti, ľadovými dobami a pod. Jeho prudký nárast v poslednom storočí zapríčinený ľudskými aktivitami je však z historického hľadiska predsa len výnimočný. Zdroje oxidu uhličitého môžeme sledovať aj pomocou špeciálnej mapy, ktorá zobrazuje jeho koncentráciu v jednotlivých oblastiach sveta v priebehu jedného roka. Na mape vidieť, že vypúšťanie obrovského množstvo oxidu uhličitého sa viaže najmä na priemyselné oblasti severnej pologule. Zaujímavým je výrazný pokles jeho koncentrácie v atmosfére počas letných mesiacov, keď je jeho veľká časť viazaná vegetáciou. Unikátnu časozbernú a komentovanú mapu koncentrácie oxidu uhličitého v priebehu roka si môžete pozrieť na tomto odkaze. Mapa je dostupná aj v podobe videa na webstránke NASA.

13. Prečo pijú niekde čaj a inde zas tea? 

Čaj je spolu s kávou najobľúbenejším nápojom ľudstva. Pochádza z pohraničia dnešného Mjanmarska a juhovýchodnej Číny. Predpokladá sa, že prví ľudia, ktorých napadlo využiť horké lístky čajovníka na prípravu nápoja žili v čínskej provincii Jün-nan. Odtiaľ sa nápoj rozšíril do ďalších čínskych oblastí. Slovo čaj pochádza už tohto raného obdobia. Postupným rozširovaním čaju po svete sa jeho názov stával súčasťou množstva jazykov. Označenie čaju názvami, ktoré sú odvodené od základu té, pochádza z juhovýchodnej Ázii. Postupné šírenie jednotlivých názvov pre čaj zobrazuje aj mapa, ktorá bola uverejnená na Reddit.com. Ako sa nazýva čaj v jednotlivých európskych jazykoch si zas môžete pozrieť tu.

12. Ktoré európske štáty vychovali najviac nositeľov Nobelovej ceny?

Nobelova cena je ocenenie každoročne udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme.

Slovensko patrí medzi väčšinu štátov sveta, ktoré sa nemôžu pochváliť žiadnym nositeľom Nobelovej ceny. Najväčší počet laureátov pochádza z USA. Ako to však vyzerá po prepočte na počet obyvateľov? Na prvom mieste by bolo Švajčiarsko s počtom 32,2 nositeľa Nobelovej ceny na 10 mil. obyvateľov. V tesnom závese by nasledovalo Švédsko, Island a Nórsko, USA by sa s 10,8 nositeľmi Nobelovej ceny na 10 mil. obyv. prepadlo na úroveň Nemecka alebo Francúzska.

Mapu, ktorá zobrazuje už spomínaný prepočet počtu nositeľov Nobelovej ceny na počet obyvateľov, si môžete pozrieť nižšie. Jej autorom je Jakub Marian, na ktorého webstránke nájdete aj množstvo ďalších máp. 

11. Farebná mapa povodí Európy vám skrášli deň

Kvalitná mapa nemá len informačnú, ale aj estetickú hodnotu. Mapou, ktorá to potvrdzuje je nepochybne aj mapa európskych povodí, ktorú sme objavili na stránke Metrocosm. Povodia zobrazuje vo všetkých farbách dúhy a pri pohľade na ňu sa človek neubráni myšlienkam, ako by to vyzeralo, ak by boli rozvodia zároveň aj štátnymi hranicami. Podobnú mapu povodí USA si môžete pozrieť tu, potešiť vás môže aj interaktívna mapa všetkých riek sveta.

10. Čo hrajú rádiá vo svete? Naladiť ich nebolo nikdy jednoduchšie 

Máte už dosť slovenských rádií, ktoré hrajú stále to isté? Čo tak skúsiť si naladiť niečo exotické! S hudobnou mapou Radio Garden je to jednoduchšie, ako kedykoľvek predtým. Prechádzajte hľadáčikom po glóbuse a zamierte ním na lokality, ktorých rádiá si chcete vypočuť. Okamžite sa spustí livestream vybraného rádia a vy sa môžete započúvať do bangladéšskeho popu, balkánskeho turbofolku, alebo jamajského rádia, v ktorom sa točí len reggae. Nachvíľu si dám pokoj od Spotify a preskúmam hudobný vkus sveta. Skúste to aj vy! Podobným projektom je aj Radiooooo.

9. Kde v Európe sa rodia deti mimo manželstva? 

Napriek tomu, že sa Slovensko môže javiť ako prevažne konzervatívna krajina, mimo manželstva sa u nás narodí vyše 40 percent detí. Toto číslo má stúpajúcu tendenciu, v roku 2001 bolo takýchto detí menej ako 20 percent. Samozrejme, tento údaj nemusí „hovoriť o rozpade mravov“. Možno ho skôr považovať za dôkaz postupného odklonu veľkej časti populácie od nutnosti uzavretia manželstva v súvislosti s očakávaním prírastku do rodiny, ktorá bola ešte donedávna akousi spoločensky vynútenou tradíciou. Neznamená to, že 40 percent detí vyrastá v neúplnej rodine, skôr to, že ich rodičia si svoje spolužitie zákonne nelegitimizovali. Zaujímavým je aj pohľad na podiel narodených detí mimo manželstva v jednotlivých regiónoch Európy, ktorý podáva mapa uverejnená na stránke Kartofrafia ekstremalna. Možno prekvapí, že vo všeobecne konzervatívne vnímanom Rusku je podiel mimomanželských detí vyšší, ako v prípade západného Nemecka.

8. Europa recens Descripta – historická mapa ako umelecké dielo

Historickým mapám sme sa na Lepšej geografii venovali už viackrát. Presvedčiť sa o tom môžete napr. tu, tu, alebo tu. Mapa Európy, ktorú v roku 1640 pod názvom Europa recens Descripta vydal holandský kartograf Willem Blaeu, má pre mňa osobnejší význam. Dodnes si ju pamätám z dejepisnej knihy, ktorú sme spolu s bratom ako deti vášnivo čítali. Mapa je unikátna svojim spracovaním, ktoré z nej tvorí umelecké dielo. Po jej stranách autor zobrazil ukážky tradičných súdobých kostýmov pre jednotlivé národy Európy. Na pravej strane preto nechýba ani český, či maďarský odev. Hornú časť mapy zas vypĺňajú veduty deviatich európskych miest. V plnom rozlíšení si mapu môžete pozrieť na tomto odkaze. Kliknutie na ňu ju zväčší tak, že sa na nej môžete venovať aj detailom. Zo súčasného Slovenska na nej nájdete Bratislavu, Komárno, Levoču alebo Košice.

7. Mapa výsledkov medzinárodného testovania PISA 2015 

Výsledky medzinárodného testovania žiakov PISA pre rok 2015, nám nedali dôvod na radosť. Skôr naopak, potvrdili dlhodobý úpadok schopností slovenských žiakov konkurovať svojim zahraničným rovesníkom. Výsledkom, ich príčinám a potenciálnym následkom sa venovalo množstvo článkov, preto je zbytočné uvádzať ďalšiu analýzu. Ako geografi sa na výsledky radšej pozrime cez mapy, ktoré povedia viac, ako stovky slov.  Mapy výsledkov pre všetky tri merané kategórie (matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť) si môžete v interaktívnej podobe pozrieť na tomto odkaze.

Pre jednotlivé štáty zapojené do medzinárodného testovania PISA je na compareyourcountry.org  zároveň dostupných aj viacero grafov. Tie sú, bohužiaľ, ešte desivejšie ako už spomínané mapy. Ak vám nerobí ich čítanie problém (tak, ako veľkej časti našich žiakov), možno vás aj trochu zamrazí. Ideme z kopca, i keď dno je ešte stále hlboko. Podrobné výsledky a rebríčky štátov si môžete pozrieť v oficiálnej štúdii PISA 2015.

6. Keď prekvapí geografická šírka

Pri pohľade na mapu sveta sa občas nevyhneme tomu, že veci nevidíme celkom tak, ako sú. Platí to aj v prípade geografickej šírky, resp. súradníc svetových miest. Vyskúšajte sa na jednoduchom príklade. Ktoré z dvojice miest je severnejšie – Chicago, alebo Miláno? Možno ste to nečakali, ale na severnejšej rovnobežke leží talianske Miláno, nie Chicago v americkom štáte Illinois. Takéto milé „skreslenia“ vnímania reality si môžete napraviť aj vďaka zaujímavej mape nižšie. Zobrazuje vybrané mestá sveta prenesené do Európy pri zachovaní ich geografickej šírky. ​

5. Mapa, ktorá zmení váš pohľad na migráciu

Migrácia je stará ako ľudstvo samo a nespadla z oblakov len po rozpútaní konfliktov na Blízkom východe. Milióny ľudí sa dávali do pohybu naprieč regiónmi, štátmi a kontinentmi od úsvitu dejín. V súčasnom globalizovanom svete to platí dvojnásobne. Komplexný pohľad na migráciu vo svete medzi rokmi 2010 až 2015 si môžete vytvoriť aj pomocou vizuálne strhujúcej mapy, ktorej autorom je Max Galka. Mapa, ktorú nájdete na webstránke Metrocosm (odporúčam tam pozrieť aj ďalšie mapové diela) pracuje s odhadovanými počtami čistej imigrácie (počet prisťahovaných – počet vysťahovaných) pre všetky štáty sveta. Modré krúžky na mape predstavujú štáty, v ktorých prevažuje počet prisťahovalcov, červené zas tie, z ktorých sa viac ľudí vysťahovalo. Čím väčší krúžok, tým väčšia hodnota. Vizualizácia migrácie medzi jednotlivými štátmi sveta je znázornená cez pohyblivé žlté bodky – každá z nich predstavuje pohyb 1000 ľudí. 

​Pomocou mapy si môžete vytvoriť priam plastický obraz o pohybe svetového obyvateľstva a pochopiť, že väčšina migrácie sa nesústredí len na Európu. V rámci jednotlivých svetadielov existujú silné cieľové a zdrojové oblasti migrácie – je tomu tak dokonca aj v rámci Afriky. Argument, že bohaté arabské štáty sú pre migráciu uzavreté sa vo svetle tvrdých dát ukazujú byť úplne mylné – práve štáty Perzského zálivu sú výraznými prijímateľmi masívnej migrácie zo štátov ako sú Pakistan, India, Bangladéš alebo Filipíny. Ich skladba obyvateľstva sa preto mení oveľa výraznejšie ako je tomu v prípade európskych štátov. V Spojených arabských emirátoch tvoria prisťahovalci dnes už väčšinu ich obyvateľstva. Mapa umožňuje sledovať migračné toky pre každý individuálny štát. Keď si napr. kliknete na Veľkú Britániu, uvidíte z ktorých štátov sveta do nej ľudia prichádzajú a kam sa naopak sťahujú Briti. ​

4. Ako dlho trvajú školské prázdniny v európskych štátoch? 

Myseľ slovenských školákov sa často sústreďuje na očakávané letné prázdniny, ktoré sú tak dlhé, až je viacero učiteľov presvedčených, že počas nich žiaci zabudnú takmer všetko, čo sa počas roka v škole naučili. V skutočnosti sme s dĺžkou prázdnin počas roka medzi štátmi Európy skôr v spodnej polovici. Ukážte mapu trvania prázdnin, ktorú vytvoril Jakub Marian svojim žiakom alebo deťom a spýtajte sa, kde by chceli žiť. Ak v nich chcete prebudiť lásku k Rusku, toto je jedna z malého počtu možností. 🙂 Horšie ako u nás sú na tom v dĺžke prázdnin už len žiaci v Dánsku (spolu 11 týždňov), Česku, Macedónsku alebo Severnom Írsku. Mapu trvania letných prázdnin žiakom radšej neukazujte, závisťou by mohli poblednúť. ​

3. Etnické zloženie „žalára národov“

Aké národy spoločne obývali Rakúsko-Uhorsko, neslávne známe aj pod nelichotivou prezývkou „žalár národov“? Aj letmý pohľad na mapu dáva tušiť, že išlo o multinárodnú ríšu, ktorá mohla turbulentné 19. a 20. storočie prežiť len ťažko. Rozpad ríše, vznik národných štátov a dve svetové vojny sa pričinili o dramatické prekreslenie etnických hraníc. Očividný je najmä odchod (veľakrát nútený) Nemcov z Čiech, Slovenska alebo Rumunska. Na mape však nie sú viditeľné masové presuny obyvateľstva medzi územím Slovenska a Maďarska, „zmiznutie“ židovského etnika alebo pomalá asimilácia Rusínov, ktorí boli na dobovej etnickej mape zahrnutí pod Ukrajincami. ​

2. Atlas obyvateľstva a miest Slovenskej republiky

Atlas krajiny Slovenskej republiky, vrcholné dielo slovenskej kartografie, vyšiel už pred takmer pätnástimi rokmi. Napriek tomu, že ide stále o hodnotný a komplexný zdroj informácii o našej domovine, ktorý má okrem monumentálnej tlačenej podoby aj svoju online verziu, rozhodol som sa, že pre potreby rýchleho a užívateľsky priateľského využitia v školskej geografii (prípadne pre potreby širokej laickej verejnosti), by bolo lepšie mať niečo jednoduchšie a svižnejšie. Pozrite si výsledok.

1. Koľko si môžu zo svojich platov dovoliť obyvatelia európskych štátov?

Existuje množstvo ekonomických ukazovateľov, podľa ktorých je možné vytvoriť si obraz o hospodárskej úrovni jednotlivých štátov. Z pohľadu každodenného života je praktickým najmä ukazovateľ parity kúpnej sily (purchasing power parity). Nie som ekonóm, ale zjednodušene je to o tom, koľko si môžete kúpiť tovarov a služieb za svoj plat (v priemere) pri cenách, ktoré sú bežné v danom štáte. Ukazovateľ je teda objektívnejším obrazom ekonomickej úrovne obyvateľov, ako je napr. len výška priemernej mzdy, pri ktorej sa neberie do úvahy výška cien komodít. V Nórsku napr. zarobíte nadpriemerne, viac ako nadpriemerne však zaplatíte nielen na daniach, ale aj za bežný tovar a služby.

​Absolútna hodnota čísiel na mape nižšie nie je až tak dôležitá, ako ich vzájomné porovnanie. Poľsko má hodnotu 100 len preto, že sa nachádza približne uprostred hodnôt indexu parity kúpnej sily spomedzi všetkých zobrazených štátov. Podľa mapy si môžu najviac vyskakovať obyvatelia Švajčiarska a Nemecka. Naopak, najhoršie sú na tom Ukrajinci, Moldavci a Bielorusi. 

Zaujímavou dvojičkou k mape je aj mapa zobrazujúca index nákladov na život (cost of living index). Tá je praktickou napr. pre cestovateľov, ktorí si vďaka nej dokážu predstaviť, koľko si toho budú môcť dovoliť v navštívenej krajine v porovnaní so svojou domovinou. Určite si pozrite aj www.numbeo.com, kde nájdete záplavu dát týkajúcich sa nákladov na život (ceny vybraných tovarov a služieb) v štátoch sveta. Odporúčame aj ďalšie mapy z dielne českého autora Jakuba Mariana.