Na výlete v Bratislave – bádateľská virtuálna expedícia do hlavného mesta​ (aktivita s Google Maps)​

Väčšinu obsahu slovenskej školskej geografie tvoria učivá regionálnej geografie. V zahraničí je geografické kurikulum postavené na iných princípoch a žiaci sa učia o svete skôr cez témy. Zároveň sú požiadavky nášho kurikula ešte stále príliš zamerané na osvojovanie si faktov a menej na rozvíjanie kompetencií. O tomto encyklopedizme pojednáva aj analýza Inštitútu vzdelávacej politiky.Každý dobrý učiteľ však vie, že ani učivá regionálnej geografie nemusia byť len o faktoch. Ak si spravíme dobrý plán, pri každom takomto učive dokážeme rozvíjať vybranú praktickú zručnosť. Počas školského roka či stupňa vzdelávania (ISCED2) ich môžeme uspokojivo pokryť hneď viacero. Bez pocitu, že robíme niečo mimo iŠVP – stačí si prečítať ciele predmetu.

​Nasledujúci scenár ponúka inšpiráciu v návrhu vyučovacieho celku o Bratislave. V jednoduchšej verzii som ho úspešne odskúšal na vlastivede so štvrtákmi. V predkladanej podobe ho môžete využiť vo vyšších ročníkoch základnej školy, prípadne na stredných školách – žiaci budú schopní riešiť úlohy rýchlejšie a do väčšej hĺbky. Realizácia predkladaných aktivít zaberie približne dve 45-minútové vyučovacie hodiny, alebo jeden 90-minútový blok.

​Scenára sa nie je potrebné pevne držať, môžete si ho ľubovoľne upraviť a doplniť. Okrem iného môže slúžiť aj ako inšpirácia pri tvorbe podobných aktivít k iným učivám regionálnej geografie – či už ide o Slovensko alebo zahraničie. Realizácia aktivít sa nezaobíde bez počítačov alebo tabletov s prístupom na internet. Pokojne stačí aj jedno zariadenie na dvojicu či trojicu žiakov.

Zadanie môžete žiakom zdieľať aj podobe tohto pdf súboru, ktorý si jednoducho otvoria na počítačoch a pracujú s ním.

Čo vieme o Bratislave?

• Čo sa žiakom vybaví, keď sa povie Bratislava? Ešte predtým, ako sa do hlavného mesta vyberiete na výlet, zistite, čo o ňom vedia. Napríklad krátkym brainstormingom. Žiakov povzbuďte, že nemusí ísť len o geografické informácie.
  
  
• Cez projektor premietnite krátke video o Bratislave. Žiakov vyzvite, aby počas sledovania vykríkli názov čohokoľvek, čo vo videu spoznávajú a dokážu pomenovať. Na konci sa ich spýtajte o aký typ videa ide (propagačné), za akým účelom bolo vytvorené a publikované na internete? Ako sa autori vysporiadali s potrebou zaujať rôzne skupiny turistov (mladších, starších, aktívnych, túžiacich po pamiatkach, kultúre, oddychu, športe, zábave…)?   

Cestujeme do Bratislavy

Žiaci sa vydávajú na virtuálnu cestu do Bratislavy. Uvedené úlohy im môžete nasvietiť cez projektor (riešenia zapisujú na papier), alebo vytlačiť vo forme pracovných listov. Svojich žiakov poznáte najlepšie vy, úlohy im preto upravte tak, aby neboli príliš ľahké, ani priťažké. Najlepšie je, keď sú výzvou, ktorú majú chuť zdolať vlastným bádaním a skúšaním.

• Nájdite Bratislavu na mape Slovenska v školskom atlase a opíšte jej polohu – prírodnú a administratívnu. Odhadnite jej vzdialenosť (v km) od obce (mesta alebo dediny), v ktorej navštevujete školu.
  
  Ako by ste do Bratislavy cestovali?
  
  
• Pomocou Google Maps nájdite trasy, kadiaľ je možné cestovať autom z vašej obce do Bratislavy. Koľko je to kilometrov?​
  
  
• Ktorá z navrhovaných trás je najkratšia? Koľko cesta trvá? Cez ktoré mestá by ste počas cesty prechádzali?
  ​
• Koľko litrov benzínu by ste na ceste do Bratislavy spotrebovali, ak by malo vaše auto priemernú spotrebu 7 litrov na 100 kilometrov? Koľko eur by ste za toto množstvo benzínu zaplatili na čerpacej stanici, ak liter stojí 1,30 eur? Koľko stojí takáto spiatočná cesta do Bratislavy?
  
  *Pozn.: Úlohu je možné sťažiť tým, že žiaci si musia cenu pohonných hmôt vyhľadať sami – napr. na stránke benzin.sk. Na internete môžu mať za úlohu zistiť aj priemernú spotrebu automobilu, ktorým cestujú – zvolia si ho napr. podľa auta, ktoré má ich rodina.​
  
  
• Ako sa dá z vašej obce cestovať ​do Bratislavy autobusom alebo vlakom? Premávajú medzi vašou obcou a Bratislavou aj priame spoje? Koľkokrát denne? Vyhľadajte čas najlepšieho dopravného spojenia do Bratislavy pre prípad, že by ste v nej chceli byť zavčas ráno a pre prípad, že vám v nej stačí byť okolo obeda. Cestovné poriadky nájdete na stránke cp.sk. Vybrali by ste si radšej cestovanie vlakom alebo autobusom? Svoj výber vysvetlite.
  ​
• Ak sa vám podarilo zistiť aj cenu cestovného lístka, porovnajte cenu cestovania do Bratislavy autom a verejnou dopravou (vlak alebo autobus). Pri akom počte cestujúcich by sa oplatilo už viac cestovať autom?

Po stopách minulosti

• V Google Maps vyhľadajte Bratislavu a nastavte zobrazenie na satelitnú mapu (ikona vľavo dole). Na mape nájdite Staré mesto a Bratislavský hrad. Spoznajte ich bližšie opakovaným preletom v 3D zobrazení. Uhol pohľadu v mape meníte držaním klávesu CTRL a pohybom myši pri držaní jej ľavého tlačidla. ​​
  
  
• Pozorne si preštudujte vedutu, ktorá zobrazuje Bratislavu na konci 16. storočia. Čo sa odvtedy v Bratislave zmenilo, ktoré časti mesta a budovy ste schopní na historickej vedute rozoznať? Môžete si pomôcť aj mapou. Ako sa cestovalo cez Dunaj, keď nebol premostený? Ako sa mesto volalo predtým, ako bolo v roku 1919 premenované na Bratislavu?
  
  
• Pokúste sa v Google Maps vyznačiť rozlohu mesta v 16. storočí (obkoleste ju kurzorom myši). Ako sa ešte aj dnes odlišuje zástavba v Starom meste od svojho okolia? 

• História Bratislavy siaha ďaleko pred obdobie stredoveku. ​Jej územie bolo osídlené už v praveku. Na rozhraní letopočtov tu žili Kelti, ktorí mali na hradnom vrchu opevnené sídlo (oppidum). Z tohto obdobia boli na území mesta objavené aj strieborné keltské mince s nápisom BIATEC (obrázok). Ich motív bol pred zavedením eura na slovenskej 5-korunovej minci. BIATEC sa dá v Bratislave vidieť aj v súčasnosti. Pomocou režimu Street View (žltý panáčik) nájdite jeho veľkú plastiku (sochu). Nachádza sa na ulici Imricha Karvaša pred najvyššou budovou Slovenska (výška 111 m) v tesnej blízkosti obrátenej pyramídy. Aké inštitúcie sídlia v spomínaných budovách?

• Neskôr bolo územie Bratislavy osídlené Slovanmi. Odhaľte identitu stavby, ktorá dokazuje, že tu bolo významné veľkomoravské osídlenie. Kde sa táto stavba, z ktorej sa zachoval len pôdorys, nachádza a načo slúžila? Pri jej hľadaní v mape vám pomôžu obrázok a básnička nižšie (na premietnutie triede si obrázok stiahnete tu):
  
  Po mačacích hlavách  
  cez Žigmundovu bránu,
  ktorú dal stavať kráľ 
  na svoju večnú slávu. ​

• Po prehratej bitke pri Moháči v roku 1526 a tureckom zabratí južných častí Uhorska (vrátane Budína, korunovačného mesta Stoličného Belehradu a Ostrihomu) bolo potrebné ustanoviť nové správne centrum krajiny, v ktorom by prebiehali aj korunovácie kráľov. Malo to byť mesto, v ktorom by bola zaručená bezpečnosť panovníka a cirkevných hodnostárov a súčasne čo najbližšie k Viedni. Voľba padla na Bratislavu. Od roku 1563 do roku 1830 bolo v tamojšom Dóme sv. Martina korunovaných 11 uhorských panovníkov. Nechýbala medzi nimi ani Mária Terézia. ​Korunovačný sprievod mal pevne stanovenú trasu, ktorá je dnes v uliciach mesta vyznačená značkami v dlažbe. Korunovácie si mesto každoročne pripomína aj korunovačnými slávnosťami, ktoré sú atrakciou pre miestnych i turistov.
  
  ​Pozorne si prečítajte text opisujúci priebeh korunovácií a v Google Maps ho pomocou nástroja „Vaše miesta“ vyznačte do mapy. Do mapy môžete okrem trasy vyznačiť (bodovo) aj jednotlivé zastavenia. Pri tvorbe mapy je nutné prihlásenie do konta Google (napr. cez Gmail). V prípade, že trasu korunovačného sprievodu nedokážete do mapy vyznačiť, sledujte ju aspoň „prstom na mape“. Začnite od Dómu sv. Martina.

Na výlete v Bratislave

• Koľko mostov vedie cez Dunaj? Ako sa volajú? Zmerajte dĺžku mostu (pravé tlačidlo myši – merať vzdialenosť), ktorý preklenuje rieku pod Bratislavským hradom. 
  
  
• ​Na návšteve u pani prezidentky. Navštívte Grasalkovičov palác a jeho záhradu, nebojte sa pomocou Street View vojsť dovnútra.
  
  
• Kde sídli parlament (Národná rada Slovenskej republiky)? Hľadajte pri Bratislavskom hrade.
  
  
• Pomocou režimu Street View si užite vyhliadku z Bratislavského hradu na rieku Dunaj (bit.ly/hradvyhliadka). Ktoré bratislavské sídlisko sa rozprestiera na druhom brehu rieky? Je najväčšie na Slovensku a žije v ňom viac ako 100-tisíc ľudí. Ako by sa váš život zmenil, ak by ste bývali v jednom z jeho panelákov?
  ​
• Neďaleko Bratislavy je obec Devín s legendárnym hradom. Nájdite ho na mape a preskúmajte sútok riek pod ním. ​
  
  
• Čo by ste robili a kam by ste šli počas vašej návštevy Bratislavy? Nájdite si pre seba najlepší program na stránke
  kidstown.citylife.sk (ak sa ešte stále cítite ako deti) alebo na citylife.sk a visitbratislava.com (spustite slovenskú verziu).
  
  
• Ak by ste s rodinou či partiou ostali v Bratislave viac dní, potrebovali by ste ubytovanie. Skúste nejaké vyhľadať pomocou služby booking.com. Nájdete ubytovanie v Bratislave pre štyroch v cene do 100 eur / noc? Ako sa mení cena ubytovania smerom von z historického centra? Aký typ ubytovania vychádza najlacnejšie (hotel, hostel, penzión…)? Vyhľadať ubytovanie môžete aj cez službu airbnb.com, na ktorej nájdete na prenájom súkromné izby, byty alebo domy.
  
  
• Z výletu sa ešte v nedávnej v minulosti patrilo poslať pohľadnicu. Takýto pozdrav poteší prijímateľa aj dnes. A práve to je vašou poslednou úlohou. Napíšte pozdrav z Bratislavy svojej rodine či priateľom – využite k tomu prázdnu pohľadnicu (stiahnuť tu). Text môže obsahovať vaše zážitky a dojmy z virtuálneho výletu v hlavnom meste, alebo vaše hodnotenie aktivít, ktoré vás na vyučovaní preniesli do Bratislavy. Nezabudnite na správne napísanú adresu.

Vznik tohto materiálu podporil Nadačný fond Generácia 3.0

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť