Hore

Poloha a rozloha Afriky (učebný text pre žiakov)

Rozloha

Afrika je so svojou celkovou rozlohou 30,370,000 km2 druhým najväčším kontinentom sveta.

Suchý fakt, na základe ktorého si vieš jej veľkosť asi len ťažko predstaviť. Pomôžme si preto porovnaním. Afrika zaberá približne 1/5 zemskej súše a je tak rozľahlá, že by sa do nej zmestila celá Čína, India, USA a veľká časť Európy (porovnávacia mapa). Aká je rozloha Afriky v porovnaní so Slovenskom ti ukáže táto mapa

Mapy môžu o veľkosti trochu zavádzať

Možno ti to ešte nikto nepovedal, ale mapy nie sú vždy presné. V prípade rozlohy Afriky, sa o tom môžeš ľahko presvedčiť.  Pozorne si pozri tri mapy sveta vpravo. Zobrazujú tú istú Zem a napriek tomu sú odlišné. 

Ako isto vieš, mapa je zmenšený a zjednodušený obraz Zeme. Zem je však obrovská a trojrozmerná, zatiaľ čo mapa je väčšinou malá a plochá. Pri tvorbe mapy sveta preto nastáva problém. Ak má byť rovnako široká po celej svojej výške (rovnobežky v nej budú rovnako dlhé, i keď v skutočnosti nie sú), musíme oblasti pri póloch natiahnuť a zväčšiť.

Príkladom takejto mapy je zobrazenie sveta v Mercatorovom zobrazení. Zobrazenie nesie názov podľa slávneho holandského kartografa (tvorcu máp), ktorý ho v 16.storočí vymyslel. Takéto mapy boli osožné pre námorníkov, keďže neskresľujú uhlové vzdialenosti a dá sa podľa nich určiť presný kurz. Sú však nepresné v zachovaní veľkosti plôch. Neúmerne zväčšujú veľkosti pri póloch. Práve preto sa na nich javia Grónsko alebo Severná Amerika väčšie ako Afrika.

Mercatorove zobrazenie mapa
Mapa sveta v Mercatorovom zobrazení skresľuje veľkosti plôch, verne však zobrazuje uhly, čo sa využívalo hlavne v lodnej doprave.

Oveľa presnejšia je veľkosť plôch na Robinsonovom zobrazení. Rovnobežky tu nie sú rovnako dlhé a preto nedochádza k zdeformovaniu veľkosti oblastí, ktoré sú ďalej od rovníka.

Robinsonovo zobrazenie mapa sveta
Mapa sveta v Robinsonovom zobrazení. Veľkosti plôch sú zobrazené presnejšie, dochádza však ku skresleniu uhlov.

Veľmi zriedkavo sa môžeš stretnúť aj s tzv. Petersovou mapou. Je to mapa sveta, ktorá bola špeciálne navrhnutá tak, aby verne zachovávala skutočné veľkosti plôch. Na porovná-vanie veľkosti svetadielom je preto najideálnejšia. Áno, Afrika je naozaj tak veľká.

Petersovo zobrazenie
Petersovo zobrazenie. Táto mapa sveta zobrazuje veľkosti plôch najpresnejšie. Ak máme porovnávať rozlohu svetadielov, práve táto mapa nám poslúži najlepšie.

Poloha

Vymedziť hranicu Afriky s ostatnými kontinentmi je jednoduché, keďže je takmer celá obkolesená oceánmi a moriami.  Atlantický oceán ju oddeľuje od Severnej a Južnej Ameriky, Indický oceán a Červené more od Ázie, Stredozemné more od Európy. Pevninou je Afrika spojená len na krátkom úseku pri Sinajskom polostrove, kadiaľ prechádza hranica s Áziou. 

Afrika ako jediný kontinent zasahuje na všetky pologule. Približne jej stredom prechádza rovník, na severe ňou prechádza obratník Raka a na juhu obratník Kozorožca. Poloha Afriky medzi obratníkmi spôsobuje, že je prakticky celá v tropickom pásme.

Pobrežie Afriky je v porovnaní s inými kontinentami málo členité a preto sa tu nachádza len málo zálivov, polostrovov, alebo ostrovov.Podrobná mapa členitosti Afriky ti povie viac ako mnoho viet. Na mape nižšie preskúmaj všetky vyznačené prvky.

Afrika zálivy a ostrovy
Poloha a členitosť Afriky.

Objavovanie Afriky

Nadpis nie je celkom presný. Je možné objaviť svetadiel, kde podľa všetkých súčasných poznatkov moderný človek vznikol? Práve z „kolísky ľudstva“ Afriky sa naši predkovia postupne rozšírili do všetkých oblastí sveta (mapa). Ako isto vieš, na severe Afriky boli aj vyspelé staroveké civilizácie ako Egypt alebo Kartágo.

Pod objavovaním Afriky máme preto na mysli skôr spoznávanie kontinentu nami Európanmi. Afriku od Európy oddeľuje len Stredozemné more, ktoré využívali starovekí Gréci pri svojich obchodných plavbách. Pred spoznaním vnútrozemia ich zastavila až púšť Sahara, od ktorej na juh si tvar a rozlohu Afriky grécki kartografi len domýšľali. Aké boli predstavy starovekých Grékov o Afrike a svete vôbec, môžeš zistiť pohľadom na Hérodotovu (5. stor. p.n.l.), alebo Ptolemaiovu mapu (2. stor. n.l.).  

Pre zaujímavosť len doplňme, že samotný názov Afrika zrejme pochádza z gréckeho slova aphrike (αφρίκη), ktoré sa dá preložiť akoslnečná, bez zimy (zem).  Niektorí vedci sa prikláňajú k teórii, že názov pochádza od latinského (rímskeho) slova Afer – v preklade prach.Týmto slovom označovali územie dnešného Tuniska. Pomenovanie používali aj Arabi po získaní nadvlády nad severnou Afrikou (arabsky Ifriqiya). Gréci pôvodne nazývali severnú Afriku Libya (pod týmto označením je aj na Hérodotovej mape) a všetko neznáme na juh od nej Ethiopia

O lepšie preskúmanie afrického pobrežia sa pričinili portugalskí moreplavci, ktorých úlohou bolo nájsť cestu do Indie. Tá by umožnila obchod s korením, ktoré bolo vo vtedajšej Európe luxusným a žiadaným tovarom. Bartolomeo Dias dosiahol Mys dobrej nádeje a  Vasco Da Gama zavŕšil portugalské snaženie, keď jeho lode zakotvili pri indickom pobreží v roku 1498 (interaktívna mapa). 

Vzťahy Európanov k Afrike sa dajú neskôr opísať ako koristnícke. Do histórie Afriky sa zapísal najmä kolonializmus – rozdelenie kontinentu medzi európske veľmoci, ktoré považovali Afriku za lacný zdroj nerastných a poľnohospodárskych surovín (pozri mapu nižšie).

Afrika kolónie
Mapa koloniálneho rozdelenia Afriky európskymi mocnosťami z roku 1914. Červenou farbou sú vyznačené niekdajšie britské a modrou francúzske kolónie.

Súčasné africké štáty vznikli osamostatnením sa spod nadvlády kolonizátorov v období po II. svetovej vojne. Oficiálnymi jazykmi afrických štátov sú dodnes európske jazyky – hlavne francúzština a angličtina (mapa). 

Najhrozivejším prejavom vzťahu Európanov k obyvateľstvu Afriky bolo otrokárstvo. Pri nútených transportoch otrokov do európskych kolónií v Amerike, bolo počas niekoľkých storočí z Afriky odvezených odhadom viac ako 10 miliónov ľudí (mapa).  Veľké množstvo z nich cestu v neľudských podmienkach podpalubí neprežilo. 

Hraj sa

Poskladáš Afriku? Vyskúšaj si to v tomto online puzzle. Po poskladaní sa pokús pomenovať oceány, moria a zálivy, ktoré Afriku obklopujú. Poznáš názvy jej ostrovov a polostrovov? Stiahni a vytlač si mapovú kartu venovanú členitosti, povrchu a vodstvu Afriky. Vytlač ju a pomocou školského atlasu sa pokús mapu vyplniť.

Pozeraj sa

Pozri si satelitné snímky, fotografie a historické mapy Afriky. Prezentáciu s nimi stiahneš cez odkaz nižšie. Dokážeš na nich rozpoznať jednotlivé moria, oceány, zálivy, polostrovy, ostrovy a pod.?

Podporte nás

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť