Ako som sa nadchol pre pohľadnice. Príbeh študenta a jeho vášne pre Postcrossing
Všetko to začalo úplne prozaicky. Snahou získať dobrú známku z geografie. Raz prišla naša pani profesorka na hodinu geografie so zadaním pre nás študentov zapojiť sa do projektu Postcrossing. Zaregistrovali sme sa teda viacerí spolužiaci na stránke www.postcrossing.com a oboznámili sa s fungovaním tohto projektu.
V skratke ide o to , že si ľudia z celého sveta medzi sebou vymieňajú pohľadnice. Po zaregistrovaní sa vám systém vygeneruje adresu, na ktorú máte poslať pohľadnicu. Platí princíp karta za kartu. Za každú pohľadnicu, ktorú pošlete, dostanete pohľadnicu od niekoho iného. Keď ku vám pohľadnica dorazí, zaregistrujete ju v systéme pod ID číslom, ktoré tam napísal odosielateľ. Každá pohľadnica má svoje špeciálne identifikačné číslo, pod ktorým je vedená v systéme – kto ju poslal komu, kedy ju odoslal, koľko dní cestovala, koľko kilometrov precestovala a ako vyzerá.
Priznám sa, spočiatku som posielal pohľadnice iba nezaujato, aby som splnil počet predpísaných pohľadníc na dobré ohodnotenie od pani profesorky. No ani neviem ako, zrazu sa všetko zmenilo. Zistil som, že komunitu postcrosserov tvoria úžasní ľudia s veľkým srdcom, ktorí neváhajú dať vyrobiť pohľadnicu, ak náhodou nemajú takú, ktorú máte napísanú v zozname preferovaných pohľadníc. Tešia sa, že môžu niekomu na druhom konci sveta poslať pozdrav s pár vetami plnými milých slov. Len tak. Lebo chcú. Lebo im robí radosť – robiť radosť druhým. Skalní vyznávači klasickej pošty, kedy si môžete pohľadnicu chytiť do ruky, ohmatať, preskúmať všetky škrabance a jazvy, ktoré získala pri 10 000 km ceste k vám a o to viac je pre vás cennejšia.
Postupne som sa dostával do sveta Postcrossingu a objavoval všetky jeho stránky. Po určení adresy v systéme som si vždy pozorne prečítal profil adresáta. Na základe jeho preferencií som sa snažil poslať mu pohľadnicu, ktorá sa mu bude páčiť. Každému sa totiž páči niečo iné. V niektorých krajinách sú dokonca umelci, ktorí maľujú pohľadnice pre Postcrossing a my sa ich potom snažíme získať všetky, aby sme mali ucelené, kompletné série. Dozvedel som sa mnoho nových informácií o poštových službách, poštových ceninách, ako funguje pošta v tom, ktorom štáte. Na Slovensku je tento projekt málo propagovaný a v podstate neznámy, no existujú krajiny (Nemecko, Rusko, USA), kde je všeobecne známy a obľúbený. Tu pre postcrosserov tlačia krásne pohľadnice, navrhujú vtipné nálepky a zaujímavé pečiatky. Toto všetko u nás nefunguje alebo funguje len slabo, preto väčšinu pohľadníc, samolepiek, ozdobných pások a pečiatok objednávam zo zahraničia.
Pre nás postcrosserov sú najvzácnejšie tzv. cartes maximmus alebo maximálne karty. Sú to pohľadnice v jednej téme, čiže téma pohľadnice je rovnaká ako téma známky, ktorá je nalepená na prednej strane pohľadnice a opečiatkovaná je tiež rovnako tematickou pečiatkou. Môžem sa pochváliť, že počas môjho, zatiaľ krátkeho pôsobenia v Postcrossingu (viac ako rok) mám takéto pohľadnice už štyri.
V súčasnosti mám na konte viac ako 240 odoslaných pohľadníc a som na 78. mieste v počte odoslaných pohľadníc v rámci celého Slovenska.
Happy Postcrossing!
Ján Drugda (študent 3.B. na Gymnáziu A. H. Škultétyho, Veľký Krtíš)
Pomôžte nám pomáhať
V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, zvážte prosím stať sa platiacim členom. Na výber máte aj mesačné členstvo za 5 eur. Ďakujeme!
Chcem pomôcť