Hore

Dôkazy platňovej tektoniky cez puzzle jej zakladateľa Alfreda Wegenera (aktivita)

Teória platňovej tektoniky je dnes jednou z najznámejších súčastí poznatkov ľudstva o Zemi. Ako to už pri vedeckých teóriách býva, v začiatkoch to nemala ľahké. Alfred Wegener, ktorého dielo O pôvode kontinentov z roku 1912 sa považuje za priekopníka v teórii kontinentálneho driftu, musel počas svojho života zvádzať množstvo argumentačných súbojov so svojimi oponentmi. Na základe viacerých dôkazov prišiel k správnemu záveru, že súčasné kontinenty boli kedysi spojené v superkontinente, ktorý nazval Pangea. Nedokázal však hodnoverne vysvetliť silu, ktorá pohyb tektonických dosiek spôsobuje. Ako príčinu uvádzal odstredivú silu Zeme. Dnes už vieme, že to tak nie je. 

Spoznajte život a objavy Alfreda Wegenera v animovanom videu.

Práve teória platňovej tektoniky je výbornou didaktickou príležitosťou zoznámiť žiakov s tvorbou a prácou s vedeckými dôkazmi, ktoré sú potrebné pre potvrdenie určitej hypotézy alebo teórie. Okrem sprostredkovávania už spracovaných faktov tak môžeme žiakom priblížiť aj pohľad pod pokrievku vedeckého bádania. Aktivita je vhodná pre rôzne vekové kategórie, môžete ju využiť s piatakmi na základnej škole aj s prvákmi na gymnáziu. 

Ciele aktivity

  • žiaci sa zdokonalia v čítaní a interpretovaní máp a mapových symbolov
  • žiaci vytvoria rekonštrukciu časti Pangey na základe geologických a paleontologických dôkazov
  • žiaci podložia platnú teóriu jej vybranými dôkazmi
  • žiaci posúdia relevantnosť tvrdení spojených s teóriou platňovej tektoniky na jej platnosť

Pomôcky

  • mapové puzzle (stiahnuť a vytlačiť kontinenty na str. 26 – Fossil evidence)
  • legenda k mape (stiahnuť)
  • obrysy prakontinentu pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (stiahnuť str. 29)
  • kartičky s informáciami o histórii bádania pohybu kontinentov (stiahnuť)
  • školské atlasy
  • výkresy formátu A4 
  • tužkové lepidlo
kostra dinosaura

Postup

  1. Už pred vyučovacou hodinou, na ktorej chcete aktivitu realizovať si pripravte potrebný materiál. Pre každú skupinu vytlačte a rozstrihajte obrysy kontinentov z tohto súboru. Môže to byť relatívne časovo náročné, odporúčam preto vytlačiť mapy na tvrdší papier, ktorý sa po prvom použití neznehodnotí a bude možné ho využiť aj opakovane. Okrem máp vytlačte a rozstrihajte aj kartičky s informáciami o histórii bádania pohybu kontinentov, ktoré nájdete na tomto odkaze. Nastrihané materiály pre každú skupinu si odložte do obálok, predídete tak ich pomiešaniu, alebo strate.

  2. Žiakov rozdeľte do približne štvorčlenných skupín, v ktorých budú počas aktivity pracovať. Do každej skupiny rozdajte obálky s vopred nastrihanými obrysmi máp a legendu k nim. 

  3. Skupinám vysvetlite ich úlohu. Z jednotlivých kontinentov majú poskladať rekonštrukciu južnej časti prakontinentu Pangea (alebo celej prapevniny Gondwana). Žiaci by už mali mať základné teoretické poznatky o pohybe litosférických dosiek. Upozornite ich, aby sa pri skladaní puzzle nezamerali len na spájanie dielikov podľa ich do seba zapadajúcich tvarov, ale aj na to, čo je na nich zobrazené. Cez pevniny prechádzajú plochy, ktoré znázorňujú geografický výskyt viacerých geologických a paleontologických dôkazov o tom, že súčasné kontinenty boli kedysi spojené. Ich význam je vysvetlený v mapovej legende. Zdôraznite, že obrysy a ani plochy jednotlivých dôkazov nebudú do seba na finálnej rekonštrukcii prakontinentu zapadať úplne presne. Žiakom, ktorým by spájanie jednotlivých dielikov do celku mohlo robiť problémy, poskytnite pomôcku v podobe vytlačeného obrysu finálnej rekonštrukcie (str. 29). Celková podoba z dielikov spojeného prakontinentu je zobrazená na fotografii nižšie.

    Poznámka: Finálna podoba rekonštrukcie prakontinentu sa môže medzi jednotlivými skupinami odlišovať. V prípade, že sa niektorým skupinám nepodarí poskladať ju tak, ako by mala vyzerať v skutočnosti, nie je to žiadna tragédia. Dôležitejší je samotný proces, počas ktorého sa žiaci učia pracovať s mapou a dôkazmi.

  4. Na rekonštrukciu prakontinentu nechajte žiakom podľa potreby 5 až 10 minút. Po uplynutí času vyzvite predstaviteľov jednotlivých skupín, aby svoje výsledky prezentovali. Aby bolo možné zobrať vytvorenú podobu prakontinentu k tabuli a prezentovať ju pred triedou, je vhodné, aby jej finálnu podobu žiaci nalepili na tvrdý výkres. Ak chcete obrysy využívať v budúcnosti opakovane, poproste žiakov, aby pri ich lepení na výkres použili len minimálne nutné množstvo lepidla.
prakontinent puzzle
Zložené puzzle

Otázky, na ktoré by mali byť žiaci pri prezentácii schopní odpovedať:

  • Vysvetlite prečo sú lokality skamenelín (fosílií) rovnakých prehistorických druhov (rodov) na rôznych častiach súčasných kontinentov dôkazom o pohybe kontinentov?  
  • Prečo súčasné tvary pobrežia v minulosti spojených kontinentov do seba presne nezapadajú?
  • Skameneliny (fosílie) ktorého z prehistorických druhov (rodov) boli nájdené na všetkých častiach puzzle (všetkých pevninách)?  
  • Skameneliny (fosílie) ktorého z prehistorických druhov (rodov) na mape sú ako dôkaz pohybu kontinentov ​nepoužiteľné?  
  • Aké klimatické podmienky panovali na prakontinente v období, keď ho obývali na mape zobrazené vyhynuté druhy prehistorických rastlín a živočíchov? Klíma ktorého kontinentu sa odvtedy najviac zmenila? Viete vysvetliť prečo?

Pokračovanie aktivity

  1. Do každej skupiny rozdajte vopred nastrihané kartičky s informáciami o histórii bádania pohybu kontinentov (stiahnuť). Žiakov informujte, že na nich nájdu viacero “čriepkov”, z ktorých je možné poskladať celkovú mozaiku toho, ako sa dnes známa teória platňovej tektoniky historicky vyvíjala. 

  2. Nechajte žiakom aspoň 10 až 20 minút na podrobné preštudovanie jednotlivých kartičiek a riešenie úloh, ktoré sú s nimi spojené. Ešte predtým tieto úlohy napíšte na tabuľu. Úlohou žiakov je z kartičiek vybrať tie, ktoré podľa nich neobsahujú relevantné informácie z hľadiska súčasnej platňovej tektoniky. Jednoducho povedané – kartičky, na ktorých nie sú uvedené dôkazy platné pre danú teóriu. Tieto kartičky odložia nabok. V druhej úlohe sa žiaci zo zvyšných kartičiek pokúsia vytvoriť rebríček podľa toho, ako vnímajú dôležitosť ich obsahu k rozvoju platňovej tektoniky. Navrchu budú podľa nich najdôležitejšie, naspodku najmenej dôležité kartičky. 

  3. Všetky slová, ktorých význam je pre žiakov neznámy, si majú žiaci za úlohu vypísať a s pomocou učiteľa prísť na to, čo predstavujú. 

  4. Jednotlivé skupiny prezentujú svoje riešenia, ktoré sa snažia zdôvodniť. Medzi skupinami môže nastať želaná diskusia

  5. Učiteľovi sa na záver ponúka hneď niekoľko dodatočných otázok spojených s obsahom kartičiek. Žiakov sa môže opýtať napríklad nasledovné:

    V ktorých rokoch sa teória platňovej tektoniky rozvíjala? Kto bol jej hlavným predstaviteľom? Poznatky ktorých vedných disciplín podali potrebné dôkazy o pohybe kontinentov? Čo potrebuje vedecká hypotéza alebo teória na to, aby bola uznaná širokou vedeckou obcou? Čo boli hlavné nedostatky Wegenerovej teórie? Ako pomáhajú vedcom moderné technológie? Ktoré ďalšie vedecké teórie (nielen z geografie) poznáte? Viete kedy boli presadené? Myslíte si, že sa v budúcnosti môžu objaviť nové vedecké teórie, ktoré výrazne zmenia naše chápanie sveta? 

Použité zdroje:

(1)  http://volcanoes.usgs.gov/about/edu/dynamicplanet/wegener/​ 
(2)  https://earthref.org/ERDA/download:1541/

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

V našich rubrikách Orbis Pictus, Terra Incognita a Cinema nájdete tie najlepšie fotografie, mapy a videá.

Preskúmať