Hore

Metodické pokyny k inovovaným ŠVP by ste si mali prečítať. Nie sú len nudným teoretizovaním.

Metodické pokyny k inovovaným ŠVP by ste si mali prečítať. Nie sú len nudným teoretizovaním.

Príliš často predkladáme žiakom odpovede, ktoré si majú zapamätať, namiesto problémov, ktoré majú vyriešiť ( Roger Lewin)

Zavádzanie inovovaných Štátnych vzdelávacích programov (IŠVP) od školského roku 2015/2016 sa medzi veľkou skupinou učiteľskej obce nestretlo s pochopením. Treba povedať, že sčasti aj spravodlivo. Učitelia sú už po reformách a neustálych zmenách v tom, čo, ako a kedy majú učiť, pochopiteľne unavení. Vytrvalá rezistencia niektorých učiteľov k akýmkoľvek zmenám je však, povedzme si úprimne, neobhájiteľná a v podstate spiatočnícka. Niekedy môže prameniť len z nedostatočného poznania toho, k čomu majú zavádzané zmeny vo vzdelávaní viesť. 

Pričasto sa učitelia nezoznámia s celým znením dokumentov a nazerajú na ne len skrz zmeny, ktoré sú najviditeľnejšie a mediálne pokryté. V prípade inovovaných ŠVP sú nimi viazanosť jednotlivých častí obsahu vzdelávania na konkrétne ročníky a zmena poradia toho, aké tematické celky sa budú v tom-ktorom ročníku preberať. Mnoho učiteľov nesie ťažko aj redukciu obsahu svojho predmetu. Vzdelávací štandard geografie bol výrazne osekaný a v inovovanej podobe nie je kompatibilný s aktuálnymi učebnicami. To je, samozrejme, problémom, ktorý treba riešiť. 

Na druhej strane si je potrebné uvedomiť, že pri časovej dotácii v podobe jednej vyučovacej hodiny týždenne, by geografia nebola aj naďalej schopná pokryť také množstvo obsahu ako tomu bolo v nedávnej minulosti.  Z môjho pohľadu preto najväčším problémom nie je ani tak okresanie učiva, ako skôr okresanie počtu vyučovacích hodín. Učiteľovi nepomôže zníženie obsahovej náplne predmetu k tomu, aby učil tvorivo, inovatívne s dôrazom na žiaka a individuálny prístup v situácii, keď je s okresaním obsahu spojené aj okresanie počtu naň určených vyučovacích hodín. 
Ešte predtým, ako sa bližšie pristavíme pri menej známych materiáloch spojených s inovovanými ŠVP, zrekapitulujme si najdôležitejšie zmeny, ktoré tento nový dokument priniesol do geografie.

Inovovaný vzdelávací program predmetu geografia pre základné školy (ISCED 2) prináša najväčšie zmeny v podobe presunu celých blokov učiva medzi jednotlivými ročníkmi. Tematický celok venovaný geografii Slovenska je presunutý do 8. ročníka, Európa do siedmeho, Afrika a Ázia do šiesteho a do 9. ročníka Amerika s Austráliou a Oceániou. Jedine obsah učiva 5. ročníka ostáva bez zmeny. [1] 

Pri aplikovaní vzdelávacích štandardov vychádzajúcich z inovovaných ŠVP (ISCED2ISCED3) by sme nemali zabúdať na to, že konkretizácia učebných cieľov cez výkonové požiadavky nepokrýva celú šírku učebného obsahu predmetu. Výkonové požiadavky vyjadrujú kľúčové myšlienky učebného predmetu, formulujú sa širšie, aby svojím vymedzením neplnili funkciu učebných úloh a otázok, tak ako sa to stalo po roku 2008. Širšie vymedzenie kognitívne odstupňovaných výkonových požiadaviek učiteľom umožňuje, aby ich ďalej rozvíjali v podobe ďalších blízkych učebných cieľov, učebných úloh a otázok vzhľadom na kognitívne možnosti svojich žiakov. [2] 

Z uvedeného vyplýva, že i keď je učiteľ zviazaný vzdelávacím štandardom pre jednotlivé ročníky a povinnosťou držať sa predpísaných tém, má tvorivú slobodu poňať ich po svojom. Nič mu preto nebráni ponúknuť svojim žiakom viac a použiť pri tom metódy, ktoré uzná za vhodné. Práve metódam, ktoré sú pri výchovno-vzdelávacom procese na školách odporúčané Štátnym pedagogickým ústavom je venovaná relatívne podrobne spracovaná metodika pre jednotlivé vzdelávacie oblasti, ktorej sa budeme venovať v ďalšom texte. ​

Ilustračná fotografia (zdroj)

Priepasť medzi tým, ako by vyučovanie na školách malo aj podľa Štátneho pedagogického ústavu prebiehať a tým, ako prebieha v skutočnosti, je neraz zarážajúco hlboká. V skratke sa dá želaný stav opísať niekoľkými vetami, v ktorých je citeľný dôraz na aktívne učenie sa žiakov. Aktívny má byť nielen učiteľ ale aj žiak, čo predpokladá menej direktívne riadenie učebných aktivít žiakov. Ak vychádzame z požiadaviek a potrieb žiakov, je u žiakov preferované také učenie, ktoré je pre nich zaujímavé, je zmysluplné, pestré a primerane náročné. Všestrannosť metód a postupov na vyučovacej hodine pomáha naplňovať cieľ vzdelávania a motivovať žiakov k ďalšiemu učeniu. 

V tradičnej výučbe učiteľ predovšetkým rozhoduje, riadi, vysvetľuje a kontroluje. V novej koncepcii výučby by mal učiteľ žiakov predovšetkým orientovať, inšpirovať, motivovať, aktivizovať, usmerňovať, pomáhať im, radiť, koordinovať, vytvárať priaznivú klímu výučby, rozvíjať ich osobnostnú a sociálnu úroveň. Škola musí hľadať zaujímavejšie stratégie výučby, metódy a formy, ktoré študentom umožnia informácie zo spleti vytriediť, prehodnotiť, spracovať, vyvodiť ich prínos pre sebarozvoj. Ďalšou z aktuálnych požiadaviek je rozvíjanie kritického a tvorivého myslenia vo výučbe a riešenia problémov.

Prevažne monotónny spôsob vedenia vyučovacích hodín, pri ktorých sa ich jednotlivé fázy opakovane podobajú ako vajce vajcu, by mal preto pomaly, ale isto miznúť. Deje sa to však aj v skutočnosti? 

Medzi kľúčové kompetencie, ktoré sa majú aj v rámci geografie u žiakov rozvíjať zaraďuje dokument aj nasledovné:

  • porozumenie premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek, 
  • porozumenie a rozvíjanie čítania, interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako prostriedkov geografie,
  • kultivované vyjadrovanie vlastných myšlienok, názorov, postojov a ich obhajovanie
  • úcta k vlastnému národu i k iným národom a národnostiam, pochopenie a rešpektovaniu kultúrnych, náboženských a iných odlišností ľudí a spoločenstiev, budovanie kladného vzťahu ku všetkým humánnym a demokratickým hodnotám
  • aktívne používanie informačno-komunikačných technológií
  • spolupráca s druhými na riešení problémov
Ilustračná fotografia (zdroj)

Pochopiteľne, k rozvíjaniu vyššie uvedených kompetencií je nutná prítomnosť viacerých faktorov. Najdôležitejším z nich je samotná ochota učiteľa meniť svoj štýl učenia od prevažne výkladovo-ilustratívnyh metód k výkladovo-problémovým, heuristickým a výskumným metódam, pri ktorých je vyššia miera zapojenia žiakov. 

Ochota učiteľa však sama o sebe nestačí. V slovenských podmienkach často naráža na nepochopenie zo strany vedenia školy alebo rodičov, najmä však na absenciu vhodných metodických materiálov, ktoré by mohol vo vzdelávaní využívať. Nie je fér, keď Štátny pedagogický ústav od učiteľov vyžaduje realizáciu zmeny vzdelávacej paradigmy, no poskytuje len minimálnu profesionálnu podporu. Kreditové školenia realizované Metodicko-pedagogickými centrami zvrátia tento žalostný stav len ťažko. 

Žijeme v spoločnosti, kde nedostatočnú metodickú podporu pre učiteľov svojou prácou neraz suplujú občianske združenia. Ich školenia a rôznorodé metodické materiály  pomohli už mnohým učiteľom v snahe učiť inak. Za všetky spomeňme napríklad  Indíciu, ktorá organizuje akcie Roadshow moderných učiteľov, Daphne zameranú na rozvoj environmentálneho vzdelávania, Sokratov inštitút, alebo organizáciu Človek v ohrození, ktorej metodické príručky  k prierezovej téme multikultúrnej výchovy majú svetovú kvalitu. Napokon, aj Lepšia geografia vznikla práve preto, že som si uvedomoval nedostatok didaktickej a metodickej podpory učiteľov.

Vráťme sa však ešte späť k tomu, ako by malo vyzerať moderné vyučovanie podľa Štátneho pedagogického ústavu v ideálnom svete, kde sa slovo moderné nevzťahuje len na zavádzanie digitálnych technológií do škôl. 

Už dlhodobo presadzovanou a cez redukciu obsahu vzdelávacích štandardov aj aspoň na papieri realizovanou víziou je odklon od dôrazu na zapamätanie faktov a informácií k ich aktívnemu získavaniu samotnými žiakmi cez rôznorodé aktivity. Tie môžu mať podobu práce na projektoch, výskumno-bádateľských úlohách, prípadových štúdiách,  podobu rôznych didaktických hier a pod. 

Keď žiaci pracujú s informáciami kognitívne rôznorodejším spôsobom, je predpoklad, že sa viac naučia. Viaceré výskumy dokázali, že čím viac rôznych činností aplikujeme v poznávacom procese, tým kvalitnejšie sú znalosti i spôsobilosti žiakov, pričom vlastná aktívna činnosť žiakov výrazne zvyšuje ich záujem, ktorý je hlavným podmieňujúcim faktorom rozvíjania ich celej škály kompetencií.


Zdroj ilustračnej fotografie: https://flic.kr/p/dphDSJ

Čo dodať na záver? Nebojte sa učiť inak a vo vašej učiteľskej praxi objavovať aj doteraz nevyšliapané chodníčky. Nie ste v tom sami, ale spoločne so všetkými kolegami. Už to nie je o tom, že sa môžete osmeliť učiť odlišne od zabehnutých koľají. Musíte. Držím vám palce.


Použité zdroje:

[1]  Metodika pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť – nižšie stredné vzdelávanie (linka)
[2]  Metodická príručka zavádzania inovovaných ŠVP v ZŠ (linka)

Učte svetovo

Učte svetovo

Lepšia geografia vám pomôže pripraviť zaujímavé a nápadité hodiny. Prezrite si našu ponuku materiálov.

Materiály