Muž na bicykli. Ako Thomas Stevens obišiel svet
Už v detstve sa učíme o dobrodruhoch, cestovateľoch, ktorým nie je obzor nikdy dosť vzdialený. Ich príbehy čítame so zatajeným dychom, trochu zahanbení pri predstave dnešných medzikontinentál-nych letov. Poznáme Marca Pola, Amundsena, či Livingstona. Kto je však Thomas Stevens?
Včera som netušil, dnes je mojím hrdinom. Prvý muž, ktorý na bicykli obišiel svet. Dnes možno nič zvláštne, v rokoch 1884 až 1886 však vyrážajúce dych. Žiť svoj sen a vybrať sa na bicykli okolo sveta? V dnešnom relatívne bezpečnom svete a kvalite bicyklov stále šialené, ale nie nemožné. Pár minút na internete a môžete sa stať súčasťou výletov viacerých cestovateľov, ktorí sa rozhodli cestovať inak, ako to robia ľudia bežne cez cestovky. Jedným z mnohých a mojím najobľúbenejším je Jinji Sadan, izraelský chalanisko, o ktorého ceste som sa dozvedel vďaka svojej študentke Lucii, ktorá za mnou prišla, či si jeho cestu môže vybrať, ako projektovú tému z geografie. Bol som nadšený, pre tému alternatívne cestovanie to bolo ideálne. Viac o jeho ceste sa môžete dozvedieť na webe Dream with open eyes. Neskôr som objavil stopy mnohých ďalších, Slovákov nevynímajúc.
Kto bol však prvý, čo svojím bicyklom dosiahol nemožné a obišiel svet? Zoznámme sa s mužom, ktorý uveril v silu bicykla. Thomas Stevens sa narodil v roku 1854 v chudobnej anglickej rodine a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal jedného dňa stať človekom, o ktorom bude vedieť celý svet. Vo svojich sedemnástich rokoch sa vybral hľadať šťastie do Ameriky, kde vystriedal množstvo zamestnaní, aby mu nakoniec po vyhadzove z baní v Colorade skrsol v hlave šialený nápad. Prejde celé USA skrz naskrz od Tichého oceánu k Atlantiku! S bicyklami mal len veľmi letmé skúsenosti, no ani to ho od jeho zámeru nemohlo odradiť.
V roku 1884 kupuje velociped Columbia standard a pripravuje sa na cestu. Stevens cestoval na dnešné pomery naľahko. Uvádza sa, že na cestu naprieč kontinentom si do batohu zbalil len niekoľko párov ponožiek, náhradnú košelu, pršiplášť, ktorý sa dal použiť zároveň ako stan a revolver. Čudesná výbava z pohľadu dnešného cykloturistu, sa ukázala byť dostatočnou.
Cesta začala 22. apríla 1884 v San Franciscu. Dvadsaťdeväťročný Stevens bol obdarený vlastnosťami, ktoré ho predurčovali na úspech – pevná vôľa, tvrdohlavosť a oddanosť ísť za svojim. Putoval cez Sacramento a hory Sierra Nevady smerom na východ. Amerika bola ešte divokou, stále nespútanou krajinou a rozsiahle planiny stále obývané indiánmi. Je fascinujúce, že Stevens nakoniec prešiel až do Bostonu a prekonal okolo 3700 míľ. Cesty ako ich poznáme dnes ešte neexistovali a tak bol Stevens neraz nútený svoj bicykel tlačiť, alebo bicyklovať po železničných tratiach. Vo svojich zápiskoch uvádza, že kvalita ciest sa pochopiteľne výrazne zlepšovala, čím viac na východ bicykloval. V Bostone dochádza pre Stevensa k osudovému stretnutiu, keď mu majiteľ vtedy najväčšej spoločnosti na výrobu bicyklov v USA Albert Pope, ponúka niečo, čomu ťažko odolať. Presviedča ho, že byť prvým mužom, ktorý prešiel Amerikou je predsa len málo a dáva mu sponzoring na cestu okolo sveta. Stevens nič podobné neplánoval, ponuku však príjma a v apríli roku 1885 je už na lodi do Londýna. Cesta sa stáva mediálnou udalosťou.
Stevens si na svojich cestách, tak ako sa už na správnych cestovateľov patrí, robil obsiahle zápisky, ktoré sa neskôr stali základom pre jeho dvojdielnu knihu Around the world on bicycle. Kniha sa koncom 19. storočia stala bestsellerom a Stevens známym dobrodruhom. Pre nás čitateľov 21. storočia je čítanie tohto diela ojedinelou šancou nahliadnuť na svet spred viac ako storočia. Kniha je písaná poetickým jazykom, nevynecháva opisy miest a stretnutí, z pohľadu dneška sa však javí byť písaná, až príliš povýšenecky voči iným, exotickým kultúram a zvykom. Tento malý nedostatok jej však nemožno zazlievať. Keďže ide o knihu vydanú predtým, ako začali rásť chápadlá chobotnice strážiacej autorské práva, je voľne dostupná aj na internete v digitálnych knižniciach.
Vo Francúzsku sa Stevens prvýkrát konfrontuje s neanglofónnou krajinou, čo prináša viacero problémov. V Paríži je dokonca zatknutý a väznený za jazdu na chodníku, jazdu po Champ Elysee však opisuje, ako jednu z najkrajších chvíľ svojej cesty. Neskôr prechádza Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Srbskom, Rumunsko a Bulharskom až do Konštantínopolu. Bicykle sa už vtedy stávali bežnými a tak práve tu kupuje náhradné diely a olej na šiacie stroje, oddychuje a spamätáva sa z kultúrneho šoku. Vadí mu pozornosť, ktorú vzbudzuje, pri vstupe do dedín a mestečiek je obklopený davom ľudí, pre ktorých je atrakciou. Pri Ararate sa ukazuje, že revolver nenosí nadarmo, po jeho vytasení zbojníci utekajú a jeho úspory všité do spodného prádla, tak ostávajú v bezpečí. Práve pod Araratom bol o niekoľko rokov neskôr zabitý cyklista Frank Lenz idúci po jeho stopách.
Stevens bol chlapík a žiadny trochár, jeho pôvodným cieľom bolo prejsť Sibírou až do Vladivostoku. S Rusmi bola však vždy ťažká reč a odmietli ho do krajiny vôbec vpustiť. Zmena plánu pre neho zmanela ísť cez hory Afganistanu až do Indie, do ktorej sa zamiloval. Práve Indiu opisuje ako najkrajšie dni svojej cesty, sťažuje sa len na neuveriteľné a nekončiace teplo. Cez Čínu, kde ho skoro verejne ukameňovali sa dostáva loďou do Japonska, ktoré opisuje ako najmierumilovnejšiu krajinu. Práve v Japonsku jeho cesta končí a loďou sa vracia do San Francisca.
Už samotná cesta okolo sveta by zo Stevensa spravila ikonu a zabezpečila by mu slávu do konca života. Keď však raz okúsite pocit slobody a vzrušenia na ceste, ťažko je sa vrátiť do normálneho života. Stevens dostáva ponuku od vydavateľstva na expedíciu, ktorej cieľom bude nájsť v Afrike strateného cestovateľa Stanleyho. Po návrate vydáva ešte úspešnejšiu knihu Scouting for Stanley in East Africa a premýšľa nad novými výzvami. Tá prichádza v podobe ponuky na spracovanie témy ruského nevoľníctva. Stevens odchádza do Ruska, kde odmieta pohodlné formy dopravy a v Moskve si kupuje koňa. Cestuje ním viac, ako tisíc míľ, fotografuje, píše články a stretá sa s Tolstojom.
Thomas Stevens bol človek svojej doby, ktorú však výrazne presiahol. Priekopník, čo sa stal slávnym, aby neskôr jeho meno upadlo do zabudnutia. My cyklisti, by sme ho však mohli a mali oprášiť. Veľa šťastných kilometrov vám prajem priatelia!
Poznámka: Článok bol pôvodne publikovaný na súkromnom blogu autora (17.8.2012)
Pomôžte nám pomáhať
V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, zvážte prosím stať sa platiacim členom. Na výber máte aj mesačné členstvo za 5 eur. Ďakujeme!
Chcem pomôcť