Hore

Bol som sa pozrieť v Montessori školách. Čo som sa naučil a čím sa môžeme inšpirovať?

Bol som sa pozrieť v Montessori školách. Čo som sa naučil a čím sa môžeme inšpirovať?

Ako sa vraví, lepšie je raz vidieť naživo, ako stokrát čítať na internetoch. Preto sme sa s kolegyňami zo Súkromnej ZŠ Bakomi vybrali na krátke turné po školách, ktoré by nám mohli byť inšpiráciou. Povedali sme si, že načo chodiť blízko, keď sa dá ísť ďalej a navštívili sme dve Montessori školy v Česku. Išlo o školy v mestách Chrudim a Jilemnice, ktorým chcem poďakovať za možnosť v nich pobudnúť. Čo sme v nich videli sa pokúsim opísať v článku. Nebudem sa venovať základnej koncepcii a pedagogickej filozofii Montessori (viac sa dá o nej dozvedieť tu), opíšem skôr svoje postrehy. Samozrejme, najviac ma bude zaujímať učenie (sa) geografie.

Prvé, čo nás v Montessori školách zaujalo, bolo podnetné prostredie. Výzdoba školy, premyslený a dobre udržiavaný systém uloženia všetkých učebných pomôcok a materiálov, s ktorými môžu žiaci kedykoľvek pracovať. Na stenách výtvory žiakov od plagátov, kreslených máp, makiet, modelov, kresieb a pod. Hneď po vstupe do školy človek vidí, že je tvorivá a dôraz sa nekladie na memorovanie faktov. Správanie sa žiakov bolo tiež priam ukážkové. Všetci spolu rozprávali úctivo, napriek aktivite vládlo relatívne ticho, nik nekričal a nemal potrebu zaujať nevhodným spôsobom. Školský deň sa začína ranným kruhom (resp. elipsou), v ktorom žiaci zdieľajú svoje zážitky, pocity, čím žijú, čo ich teší alebo trápi. Nikto nikomu neskáče do reči a všetci sa príjemne naladia na ďalšiu prácu.

V Montessori škole Na rovině v Chrudime. Pochádzajú odtiaľ aj všetky ostatné ilustračné fotografie.

Oproti bežným školám je rozdiel vo výučbe na Montessori školách najmä v tom, že sa žiaci učia spolu v tzv. trojročiach. Každý žiak si môže počas dňa vybrať, akej téme a ktorým aktivitám sa bude venovať. Sám, alebo so spolužiakmi. Učitelia sú sprievodcovia, ktorí pripravia všetky potrebné pomôcky a materiály, v prípade potreby deťom pomáhajú a usmernia ich. Nie je to tak, že by si žiaci mohli vybrať čokoľvek. Na výber majú napr. z dvoch predmetov. V rámci predmetov (alebo vzdelávacích oblastí) si môžu sami určovať tému, ktorú chcú v daný deň riešiť. Nemôže sa však stať, že by niečo neprebrali. Každý žiak má svoj vlastný plán, ktorý sa podobá na mapu mysle. Po zvládnutí určitej oblasti si žiaci vyfarbia príslušné políčko v pláne a pokračujú ďalej, až kým nezvládnu všetko (alebo väčšinu). Samozrejme, žiak si nemôže vyznačiť zvládnuté učivo svojvoľne. Učitelia overujú získané poznatky či schopnosti otázkami, alebo cez pracovné listy či úlohy.

Žiacky projekt o českých pamiatkach UNESCO

V školách nebolo cítiť stres, tlak, alebo napätú atmosféru, ktorá často na školách panuje. Žiaci sú na daný systém očividne zvyknutí a samostatne pracujú, alebo spolupracujú so spolužiakmi aj bez toho, že by ich niekto napomínal. Mal som pocit, že úlohy riešia s chuťou a záujmom. Učí sa prevažne v 90-minútových blokoch.  Samozrejme, stáva sa, že sa niekomu práve nechce, alebo má práve potrebu oddýchnuť si či prehodiť pár slov so spolužiakom. Učiteľky to tolerovali a nechávali deťom slobodu. Niekto by to nazval prokrastináciou a nízkou efektivitou práce, však sa mohli deti naučiť oveľa viac, ak by sa celý čas venovali úlohe, na ktorej majú pracovať.

Montessori pomôcky si potrpia na kvalitu

Ale buďme úprimní, kto z nás robí nonstop, ako vyzerá práca v coworkingoch či v otvorených kanceláriách? Tiež je to občas o pohybe, krátkych prestávkach a pití kávy. Áno, žiaci by sa mohli venovať svojej práci skutočne po celý čas, boli by však unavení, mrzutí a ich chuť do učenia by upadla. Je veľkou otázkou, čo je cieľom školy. Naučiť žiakov veľké množstvo vedomostí pod stresom, alebo radšej menej a so zachovaním radosti z učenia a poznávania? Každý si na ňu musí odpovedať sám. Osobne som kdesi uprostred.

Priraďovanie kartičiek na mapu Austrálie

Frontálne vyučovanie, pri ktorom učiteľ vysvetľuje učivo všetkým žiakom naraz, tu prakticky neexistuje. Rovnako ani stále miesta na sedenia a usporiadanie lavíc, ako ho poznáme z bežných škôl. Počas vyučovania má návštevník pocit, akoby prišiel kdesi do mraveniska. Všetci niečo robia, dvaja sedia na koberci, ďalší za stolom, niekto pracuje na počítači a iní sú pri knižnici, kde vyhľadávajú informácie potrebné k projektu. Učivo predmetov sa výrazne prepája a škola sa snaží pripravovať také úlohy, aby si žiaci vytvárali komplexnú predstavu o preberaných témach.

Kartičky, všade samé kartičky
Vlajkomapa

Často sa učí aj von. Škola v Chrudime má aj kompletný druhý stupeň. Geografia, dejepis a občianska náuka sú spojené do projektového celku Zem v našich rukách, ktorému sa žiaci intenzívne venujú len v istej časti školského roka. Počas našej návštevy ho práve nemali. Každý rok má projekt iné zameranie. Postupne takto prešli svoj región, Česko a všetky svetadiely.

Rieka Amazonka

Ako sa teda učí o svete v chrudimskej škole? Aspoň v krátkosti sa pokúsim vám to priblížiť. Pomôžem si pritom aj s bohatým archívom fotografií z aktivít školy, ktoré sú dostupné na tejto stránke. Odporúčam vám ich pozrieť ako inšpiráciu.

Frida

Už som spomínal dôraz na prepájanie predmetov. Preto neprekvapí, že je obsiahnutý aj v projektovom celku Zem v našich rukách. Keď sa deti učia o regiónoch sveta, okrem bežných geografických tém, ktoré riešia pomocou známych Montessori pomôcok (mapové puzzle, kartičky, práca s fotografiami, pracovné listy, mapy, encyklopédie a pod.), sa venujú aj činnostiam, ktoré by ste čakali skôr na letnom tábore či v centre voľného času. Pri Brazílii majú žiaci napr. za úlohu navrhnúť a z rôzneho materiálu vyrobiť masky a karnevalové kostýmy. Na záver je karnevalová prehliadka pre ostatných žiakov školy a rodičov.

Učíme sa o Japonsku

Pri Japonsku robia suši, pokúšajú sa jesť paličkami, urobia si rituál prípravy a pitia čaju, skúšajú kaligrafiu, zápasia sumo, vyrábajú drôtikové bonsaje či píšu haiku. Pri Rusku varia boršč, pri Číne navrhujú a vyrábajú veľkých čínskych drakov a na telesnej hrajú stolný tenis. Pri Austrálii a Oceánii si kreslia na telo tetovania, nacvičia maorský bojový tanec haka, alebo si vyrobia bumerang. Pri Mexiku sa venujú maliarke Fride a na výtvarnej vytvárajú koláže z jej obrazov, často sa na dvore hrajú tradičné detské hry z práve preberaného kútu sveta. Veľmi sa mi páči aj aktivita, v ktorej trénujú tradičné pozdravy z rôznych krajín sveta (škola v Jilemniciach). Výborný nápad na prepojenie geografie, dejepisu a jazyka je tvorba fiktívneho rozhovoru medzi Krištofom Kolumbom a španielskym kráľom.

Sprievod s čínskym drakom
Tvorba fiktívneho rozhovoru medzi Kolumbom a kráľom

Často sa učí von – bádateľsky a zážitkovo v uliciach mesta či v krajine. Žiaci tak napr. pomocou historických fotografií spoznávali zmeny, ktoré nastali v ich meste, v botanickej záhrade skúmali rastlinstvo Ameriky, alebo sa vybrali zdolať Mount Everest. Táto aktivita ma veľmi zaujala. Vyberie sa výraznejší vrch a hor sa na výpravu, pri ktorej vytvoríte atmosféru, akoby ste boli skutočne v Himalájach. Na vrchole si deti napísali svoje želania svetu na textil a zavesili ich viať do vetra na štýl farebných tibetských modlitebných vlajok. Cestou padla aj lavína a tak museli podľa mapy operatívne zmeniť trasu. Na ceste späť ochoreli členovia výpravy na snežnú slepotu – žiaci išli nadol vo dvojiciach, pričom jeden mal zaviazané oči a nevidel. Krásna aktivita na rozvoj dôvery a zároveň empatie.

Výstup na Mount Everest

Čo dodať na záver? Som vďačný za možnosť nazrieť pod pokrievku iných škôl a inšpirovať sa. Každému to odporúčam. Zároveň som rád, že mnohé z aktivít, ktoré na Montessori školách prebiehajú sú už dávno súčasťou vzdelávacích materiálov na Lepšej geografii a realizujú sa aj na “bežných” slovenských školách. Počas návštev sme si s kolegyňami uvedomili, koľko skvelých vecí na svojej škole robíme a že v tom chceme pokračovať. Samozrejme, netvrdím, že všetky školy majú prejsť na systém Montessori. Nie je to nutné, často to nie je úplne možné a nie je to ani pre každého. Vnášať do školského vzdelávania prvky aktívneho vyučovania, dávať žiakom aspoň občas možnosť výberu, netlačiť vždy na výkon, učiť spolupráci, zážitkovo, bádateľsky a prehlbovať radosť z objavovania, dokáže však každá škola. A ak sa vám to aj celé nezdá, nevadí, v pestrosti je krása.


Ak by ste chceli vidieť viac:

Staňte sa členom

Staňte sa členom

​Využívajte Lepšiu geografiu naplno. Ako člen budete mať prístup k celému obsahu metodického portálu, ktorý obsahuje stovky vzdelávacích materiálov, nápadov a inšpirácií. Pomocou nich premeníte školskú geografiu na zážitok z objavovania.

Pozrieť ponuku