Postavenie, ciele a obsah geografie vo švédskom štátnom kurikule. Máme sa čím inšpirovať?

V súčasnosti prebieha tvorba úvodného textu k novému štátnemu kurikulu pre základné školy. Reformný dokument má viesť k výrazným zmenám obsahu a foriem vyučovania v základných školách na Slovensku. O pripravovaných zmenách sa dozviete viac na vzdelavanie21.statpedu.sk.

Ako člen komisie pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť a následne pre geografiu, sa intenzívne zamýšľam nad našim súčasným štátnym vzdelávacím programom a zmenami, ktoré by boli prínosom pre výučbu geografie na Slovensku. Študujem kurikulá a vzdelávacie obsahy geografie z rôznych štátov sveta, aby som si vytvoril lepšiu predstavu, vedel ich vzájomne porovnať a prípadne sa z nich inšpiroval. Je to prekvapivo zaujímavé čítanie, ktoré môže obohatiť aj bežného učiteľa. Ako sa to, čo, kedy a ako na hodinách geografie učíme, odlišuje od zahraničia? Rozhodol som sa vám to priblížiť v sérii článkov, ktorými si postupne predstavíme sylaby geografie na základných školách vo vybraných štátoch s inšpiratívnymi vzdelávacími systémami. Začneme Švédskom, neskôr sa pozrieme do Fínska, Estónska, Česka, Írska, Anglicka, Singapuru či Francúzska.

Ukazuje sa, že slovenská školská geografia je skutočne príliš naviazaná na regionálnu geografiu, ktorá tvorí gro jej obsahu. Tento model je už vo vyspelých štátoch ojedinelým – výnimku tvorí napríklad Anglicko, ktoré sa k nemu pred niekoľkými rokmi, prekvapivo, vrátilo. Vo všeobecných cieľoch školskej geografie panuje naprieč štátmi viac-menej zhoda. Všeobecný rámec geografického vzdelávania udáva Medzinárodná charta geografického vzdelávania, ktorej najnovšia verzia bola publikovaná v roku 2016.

Rozdiely v kurikulách panujú najmä v miere zamerania na rozvoj vedomostí (knowledge-based) alebo zručností (skills-based). Prílišné vychýlenie na jednu, alebo druhú stranu sa ukazuje byť problematické (odporúčam napríklad knihu Why Knowledge Matters od profesora E. D. Hirscha, ktorá je celá na stiahnutie tu). Významné rozdiely sú viditeľné aj v špecifickosti či všeobecnosti opisu štátom predpísaného obsahového a výkonového štandardu pre jednotlivé predmety. Niektoré kurikulá sú značne podrobné, iné zas relatívne až veľmi vágne, čo prenáša slobodu (a zároveň zodpovednosť) na školy, ktorých úlohou je štátne kurikulum premeniť na svoje školské.

Na ceste za prvým kurikulom sa vyberieme do Švédska, ktoré sa často spomína ako inšpiratívny príklad (hoci, výsledky PISA tomu tak celkom nezodpovedajú). Kompletné švédske kurikulum si môžete prečítať v angličtine na tomto odkaze, stručný opis švédskeho školského systému je zas dostupný tu.

Zaujímavosť:

Vo Švédsku sa v školách využíva aj pravidelný program štátnej televízie s názvom Lilla Aktuellt skola, ktorý je určený pre žiakov a má formát akýchsi televíznych správ pre deti. Nový diel vychádza každý týždeň a všetky diely sú dostupné aj v online archíve. Niečo takéto by bolo skvelé mať aj na Slovensku.

Okrem obsahu školskej geografie vás bude zrejme zaujímať aj to, aká je jej časová dotácia. Podrobne je rozpísaná v tejto tabuľke. Švédska základná škola je rozdelená na tri trojročia (tak to bude po novom aj u nás). V rámci 1. trojročia je tam geografia súčasťou predmetu spoločenské vedy spolu s dejepisom a občianskou náukou. Tento predmet má mať spolu 200 vyučovacích hodín v priebehu prvých troch rokov školskej dochádzky, čo je viac, ako majú napríklad prírodné vedy. Samostatný predmet geografia existuje v 2. trojročí (4. až 6. ročník) a 3. trojročí (7. až 9. ročník), kde jej má byť venovaných 70, resp. 75 vyučovacích hodín. Štandardy pre jednotlivé predmety sú vo švédskom kurikule opísané najmä cez obsah, nie cez výkon. Požadované vedomosti pre jednotlivé známky (viac o systéme hodnotenia tu) obsahujú podrobnejší opis toho, čo by mal žiak vedieť na to, aby dosiahol tú-ktorú úroveň. Túto časť kurikula nájdete len v dokumente v angličtine – prekladať sa mi ju už nechcelo (od strany 202 pod názvom Knowledge requirements).

Tak poďme na to, štátny vzdelávací obsah geografie pre základné školy vo Švédsku. Buďte, prosím, zhovievaví k môjmu prekladu.

Úvod:

Podmienky života na Zemi sú jedinečné, meniteľné a krehké. Je preto zodpovednosťou všetkých ľudí, aby využívali pozemské zdroje udržateľne. Interakcie medzi ľuďmi a prírodou viedli k vzniku množstva rôznych (životných) prostredí. Geografia nám dáva poznatky o týchto prostrediach a prispieva k ich lepšiemu porozumeniu.

Cieľ:

Učenie geografie má u žiakov rozvíjať vedomosti o geografických podmienkach na Zemi, rozvíjať geografický referenčný rámec a priestorové povedomie. Žiaci by mali dostať možnosť rozvíjať svoje vedomosti o rôznych miestach, regiónoch a životných podmienkach v nich. Zároveň by ich mali vedieť vzájomne porovnávať. Žiaci by mali spoznať situácie a súvislosti, v ktorých sú geografické vedomosti dôležité a užitočné. Žiaci by mali získať poznatky o rôznych činnostiach človeka a prírodných procesoch, ktoré majú vplyv na život na Zemi. Žiaci by mali získavať skúsenosti interpretovať a odhadovať dôsledky rôznych zmien, ktoré sa na Zemi (v rôznych mierkach) odohrávajú.

Učenie geografie by malo rozvíjať poznanie o tom, ako je možné nazerať na svet z rôznych časových a priestorových perspektív. Cez geografiu by mali žiaci rozvíjať svoje poznatky o tom, ako žijú ľudia na Zemi, aké je ich vzájomné prepojenie s prírodnými zložkami. Žiaci by mali získať schopnosť pracovať s mapami, mali by na nich vedieť vyhľadať dôležité prvky, pomocou máp sa orientovať a vzájomne porovnávať z nich získané informácie. Žiaci by sa mali naučiť nazerať na svet z holistickej perspektívy (vidieť ho ako celok). Žiaci by mali rozvíjať geografické poznatky cez geografické analýzy okolitého sveta a prezentovať výsledky s využitím vhodnej argumentácie a terminológie (rozumieť geografickým konceptom).

Žiaci by mali rozumieť tomu, prečo vznikajú konflikty záujmov v krajine – napríklad o prírodné zdroje, využitie priestoru a pod. Vyučovanie geografie by malo prispievať tiež k tomu, aby si žiaci uvedomovali možnosť ovplyvniť budúce smerovanie vývoja na Zemi.

Učenie (sa) geografie by malo dať žiakom možnosť rozvinúť ich schopnosť:

• analyzovať ako prírodné procesy a činnosť človeka formujú a menia podmienky života v rôznych oblastiach sveta
• objavovať a analyzovať interakcie medzi ľuďmi, spoločnosťou a prírodou v rôznych oblastiach sveta
• robiť geografické analýzy okolitého sveta, hodnotiť získané informácie správnym využívaním máp a ďalších zdrojov geografických poznatkov
• navrhovať riešenia rôznych environmentálnych problémov a problémov týkajúcich sa nerovnosti a rozvoja s prihliadnutím na udržateľný rozvoj a etiku

Hlavný obsah:

Výučba spoločenských vied v ročníkoch 1 – 3 by mala obsahovať:

Žitie spolu:

• Opis života v súčasnosti a minulosti prostredníctvom detskej literatúry, piesní a filmov – zameranie na opis každodenného života ľudí (rodiny), školy a blízkeho okolia. Príbehy minulosti podávané žijúcimi pamätníkmi.
• Cestovanie v rámci krajiny a medzi krajinami. Aké to má príčiny a dôsledky.
• Životné problémy a témy dôležité pre žiakov – dobro a zlo, pravda a lož, priateľstvo, rodové role, rodová rovnosť, vzťahy
• Normy a pravidlá v živote žiakov a spoločnosti – v škole, v digitálnom prostredí, v športe
• Dopravné predpisy a ako sa správať bezpečne na ceste

Žitie v susedstve:

• Vplyv prírodných podmienok a životného prostredia na populáciu a osídlenie, využívanie krajiny, voda a podnebie
• História miestnej oblasti. Ktoré miesta, budovy či objekty nám môžu niečo povedať o živote v minulosti v rôznych časových obdobiach.
• Úloha kresťanstva v škole a v miestnej oblasti v minulosti.
• Náboženstvá a miesta slúžiace pre náboženské účely v blízkom okolí
• Kľúčové funkcie spoločnosti, ako sú zdravotná starostlivosť, záchranné zložky, školy a pod.
• Profesie a ľudské aktivity rozvíjané v miestnej krajine

Žitie vo svete:

• Glóbus. Poloha svetadielov a oceánov na glóbuse. Názvy a poloha svetadielov a tiež štátov a miest (places) dôležitých pre žiakov.
• Pôvod človeka, migrácia, lovci a zberači, vznik a rozvoj poľnohospodárstva.
• Vývojové etapy – doba kamenná, doba bronzová a doba železná.
• Ako môžeme spoznávať minulosť v súčasnosti cez stopy v prírode (krajine), jazyku a pod.
• Príbehy o bohoch a bájnych hrdinoch v starovekej a severskej mytológii – ako sa na nich pozeráme z perspektívy dneška.
• Vybrané sviatky, symboly a príbehy v kresťanstve, islame a judaizme. Vybrané príbehy z Biblie – ich význam a taktiež niektoré z najznámejších žalmov.
• Problémy životného prostredia vo vzťahu s každodenným životom žiakov, ktoré zahŕňajú napríklad problémy s dopravou, energiou, produkciou a spotrebou jedla.
• Základné ľudské práva ako sú rovnosť všetkých ľudí, práva dieťaťa (Deklarácia práv dieťaťa)
• Ako je organizovaná a ako funguje školská rada, obecné zastupiteľstvo.
• Peniaze, ich využívanie a hodnota. Príklady rôznych typov platieb a toho, koľko stoja bežné tovary a služby.
• Súčasné spoločenské otázky v rôznych médiách

Skúmanie reality

• Metódy vyhľadávania a spracovávania informácií z rôznych zdrojov: interview, pozorovanie a meranie. Ako zdroje a informácie môžu byť chápané a spracovávané – s využitím aj bez využitia digitálnych nástrojov
• Priestorové porozumenie, používanie mentálnych aj „skutočných“ máp – blízke okolie a cesty do školy – s využitím aj bez využitia digitálnych nástrojov. Veľkostné vzťahy (práca s mierkou – úrovňou detailnosti), práca s kompasom, priestorové koncepty ako sú miesto, poloha a hranice
• Časová os a koncept času – minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Výučba geografie v ročníkoch 4 – 6 by mala obsahovať:

Životné prostredie

• Povrch Zeme, spôsob akým je formovaný prírodnými silami (tektonika, erózia…) a pretváraný činnosťou človeka. Dôsledky týchto procesov na prírodu a život ľudí.
• Švédske, severské a iné európske prírodné a kultúrne krajiny. Základné procesy a ich charakteristické prvky.
• Prírodné zdroje na Zemi, ako sú voda, krajina vhodná na kultiváciu, lesy a zdroje fosílnych palív. Kde sa rôzne zdroje nachádzajú a ako sú využívané. Dôležitosť vody, jej distribúcie a starostlivosti o ňu.
• Rozmiestnenie obyvateľstva vo Švédsku, v severských štátoch a iných oblastiach Európy – príčiny a dôsledky tohto rozmiestnenia.

Geografia, jej metódy a koncepty

• Názvy a poloha miest (places), pohorí, morí a vodných tokov vo Švédsku, hlavné geografické prvky iných oblastí severnej Európy
• Názvy a poloha rôznych štátov v Európe, dôležitých ostrovov, vodných tokov, jazier, pohorí, regiónov a miest (places)
• Mapy, ako sú tvorené s použitím farieb, symbolov a mierky. Topografické a tematické mapy.
• Zbieranie a posudzovanie geografických dát z miestnej krajiny (oblasti), ako sú napríklad veková štruktúra, rozmiestnenie a intenzita dopravy a spotreba vody
• Štúdium v teréne na posúdenie prírodnej a kultúrnej krajiny – ako je krajina využívaná v miestnej oblasti
• Kľúčové slová a koncepty potrebné na „pochopenie geografie“ – čítanie, písanie a diskusia

Životné prostredie, ľudia a problémy spojené s udržateľnosťou

• Ako rozhodnutia a priority v každodennom živote ovplyvňujú životné prostredie a prispievajú alebo neprispievajú k udržateľnému rozvoju
• Nerovné životné podmienky vo svete, ako sú nerovný prístup ku vzdelaniu, vode, zdravotnej starostlivosti, prírodným zdrojov a príčiny tohto stavu. Aktivity občanov a organizácií na zlepšenie životných podmienok ľudí.

Výučba geografie v ročníkoch 7 – 9 by mala obsahovať:

Životné prostredie

• Podnebné a vegetačné pásma na Zemi a spôsoby ako rôzne podnebie ovplyvňuje ľudí a ich aktivity
• Klimatická zmena, jej rôzne vysvetlenia a dôsledky zmien na prírodu, ľudí a spoločnosť v rôznych častiach sveta
• Kde sú rôzne tovary a služby produkované a spotrebúvané, ako je tovar prepravovaný. Ako sa v priebehu času menia obchodné trasy a spôsoby prepravy.
• Ako sú ľudia na Zemi rozmiestnení – príčiny a dôsledky nerovnomerného rozmiestnenia populácie. Migrácia a urbanizácia – príčiny a dôsledky týchto procesov.

Geografia, jej metódy a koncepty

• Názvy a poloha ďalších dôležitých štátov sveta na rôznych svetadieloch, vodné toky a plochy, ostrovy, pohoria, púšte, regióny a miesta
• Mapy a ich tvorba s použitím mriežky, farieb, symbolov a rôznych mierok. Topografické a rôzne tematické mapy.
• Metódy na zber, spracovávanie a prezentáciu geografických údajov, ktoré pokrývajú témy podnebia, zdravia a obchodu. Používanie máp, satelitné snímky, GIS a geografické nástroje dostupné na internete
• Štúdium prírodnej a kultúrnej krajiny v teréne – lokálna komunita, územné plánovanie…
• Kľúčové slová a koncepty potrebné na „pochopenie geografie“ – čítanie, písanie a diskusia

Životné prostredie, ľudia a problémy spojené s udržateľnosťou

• Oblasti ohrozené prírodnými rizikami, ako sú povodne, sucho a zemetrasenia – dôsledky týchto katastrof na prírodu a život ľudí.
• Spôsoby ako sú rizikové oblasti identifikované a ako ľudia, organizácie či spoločnosť môžu znížiť dopady prírodných katastrof
• Konflikty záujmov o prírodné zdroje, ako sú prístup k vode či pôde.
• Obnoviteľné zdroje energie, ako sú slnečná a veterná energia a alternatívne palivá.
• Výskyt a príčiny chudoby a zlého zdravotného stavu populácie v rôznych častiach sveta.
• Vzťah medzi chudobou, chorobami a faktormi ako sú hustota zaľudnenia, podnebie a prírodné zdroje

Pomôžte nám pomáhať

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, zvážte prosím stať sa platiacim členom. Na výber máte aj mesačné členstvo za 5 eur. Ďakujeme!

Chcem pomôcť