Hore

Prečo dnes nemôžeme mať zábavnú hodinu. Spoveď učiteľa

Prečo dnes nemôžeme mať zábavnú hodinu. Spoveď učiteľa

Byť dokonalým učiteľom je nemožné. Do procesu vzdelávania vstupuje toľko premenných, že snaha namiešať koktejl, ktorý by fungoval vždy a všade je utópiou. Učitelia aj žiaci sú rôzni, rôzne sú aj ich schopnosti, metódy práce, preferencie a motivácia. O meniacich sa náladách škoda hovoriť. Každý kto učil aspoň týždeň vie, že to čo fungovalo dnes, nemusí fungovať zajtra. To čo bola najlepšia hodina v jednej triede, môže byť v druhej len priemerné vyučovanie až katastrofa. Aj preto je okrem hlbšieho pohľadu na svoju prax (napr. cez mentoring, ktorý poskytuje spätnú väzbu) dobré pravidelne sa oboznamovať aj so skúsenosťami iných učiteľov. A nemusíme ostať iba na Slovensku. Na tento účel môže poslúžiť aj množstvo učiteľských blogov zo zahraničia.

​Na internete ich nájdeme stovky, až tisíce. Osobne sledujem niekoľko desiatok z nich. Inšpirácia učiteľmi geografie mi prináša nadhľad a širšiu perspektívu toho, ako sa dá vyučovanie nášho predmetu uchopiť z viacerých strán. Jedným z učiteľom, ktorých sa oplatí sledovať je aj Mark Enser. Má dlhoročné skúsenosti a momentálne pôsobí na anglickej strednej škole Heathfield Community College. Jeho články sú dostupné na teachreal.wordpress.com. Oproti mne ide o tradicionalistickejšieho učiteľa. Zhodneme sa však v tom podstatnom – spoločnej snahe naučiť žiakov čo najviac a odovzdať im lásku ku geografii. Spomedzi textov Marka Ensera si dovoľujem uverejniť preklad článku Why we can’t have a fun lesson today, ktorý je zaujímavým príspevkom do diskusie o tom, či môže (má) byť škola za každých okolností zábavnou.  

Táto scéna sa odohrávala pred dverami mojej triedy deň za dňom. Celé roky.

Namrzený žiak:  Budeme mať dnes zábavnú hodinu?  

Ja: Nie, venujeme sa geografii. A tá nie je na zábavu, je dôsledná, neraz ťažká. Budeš na nej čeliť výzvam, ktoré ťa prekvapia a okúzlia. Geografia ťa prinúti myslieť, pretože pamäť je len pozostatok myslenia.

Namrzený žiak: To hovoríte stále. 

Dnes som opäť premýšľal o týchto opakujúcich sa diskusiách a slovných výmenách. Často sa žiakov pýtam, čo podľa nich robí vyučovaciu hodinu a školu zábavnou. Ich odpovede sú stále rovnaké. Projekty, skupinová práca, rolové hry, filmy. Ale viete čo? Všetko som to už mnohokrát skúsil. Prvé roky učenia na škole som strávil neustálym vymýšľaním aktivít, ktoré by boli žiakom pochuti. Žiaci vytvorili viac diorám a modelov ako iní za celé štúdium. Hrali sme rôzne hry, skúšali to i ono. Výsledok? Nielenže sa žiaci nič nenaučili (toto nie je miesto na rozvíjanie debaty o progresívnych vs. tradičných metódach), ale po krátkom čase boli znudení rovnako ako predtým. Zábava nie je až tak zábavná, ako by ste si mysleli. 

Vráťme sa však späť do triedy, práve do nej vošiel namrzený žiak, ktorého ste spoznali na začiatku. Na tabuli ho čaká fotografia niečoho, čo vyzerá ako sopka vybuchujúca spod oceánskej hladiny. Inštrukcie žiaka vyzývajú komentovať (opísať) obrázok. Nad odpoveďou premýšľa počas toho, ako si zapisuje názov učiva a dátum do zošita. Opýtam sa niekoľko úvodných otázok a žiaci zapíšu svoje odpovede vedľa obrázka. Získali sme úvodnú predstavu o téme a môžeme ísť ďalej. 

Ďalej sa rozprávame o tektonických doskách, o tom čo ich poháňa a žiaci odpovedajú na otázky, ktoré sú založené na učebných materiáloch, s ktorými počas vyučovania pracujú. Zároveň prepájam aktuálne učivo s témami, ktorým sme sa už venovali. Pozeráme sa na Stredoatlantický chrbát a dumáme nad tým, aké úžasné procesy na Zemi fungujú. Následne prechádzame cez fotografie vybraných sopiek sveta, pomocou ktorých si žiaci všimnú rozdielnosť jednotlivých typov sopiek. Čím je táto rozmanitosť tvarov spôsobená? Nejaké nápady? Chemické zloženie lávy, viskozita, jej rýchlosť… Ako čo s čím súvisí a ako sa to v krajine prejavuje?  

Na konci hodiny sa vrátime k prvej fotografii, ktorá zobrazuje ostrov Surtsey a spoločne si sformulujeme (a zapíšeme) vysvetlenie jeho vzniku s použitím nových geografických pojmov (key words), s ktorými sme sa počas vyučovania zoznámili. Na najbližšej hodine čaká žiakov krátky kvíz, pomocou ktorého zistia, čo sa naučili. 

Ak sa na takúto hodinu pozrieme spätne, nevyznieva ako zábavná. Napriek tomu… večer mám stretnutie s rodičmi a namrzený žiak je tam so svojou mamou. “Tak vy ste jeho učiteľ geografie! Doma stále rozpráva o vašich hodinách”. Bojím sa toho, čo bude nasledovať. Keď v tom… “Ten sopečný ostrov, tá priehrada v Juhoafrickej republike, ťažba ropy frakovaním. Minule prišiel domov a presvedčil celú rodinu, aby sme spoločne pozerali nejaký dokumentárny film o Sudáne.”

Takáto konverzácia je relatívne bežná, napriek tomu ma vždy príjemne prekvapí. Nikdy neplánujem vyučovaciu hodinu tak, aby bola zábavná, nijako špeciálne sa nesnažím do nej napasovať aktivity na zvýšenie pútavosti. Snažím sa len žiakom odovzdať vedomosti, naučiť ich nové schopnosti, učiť tak, aby rozumeli aj komplikovanejším vzťahom a svoje poznatky boli schopní uplatniť aj v nových situáciách (ak máte lepšiu definíciu toho, čo je cieľom školského vzdelávania, rád si ju vypočujem).

​Prečo mi mnohí žiaci pri odchode z triedy hovoria “vďaka, dnes to bolo skvelé”? Prečo ma zastavujú na chodbe školy s tým, že by sa chceli viac opýtať na nejakú tému spojenú s geografiou? 

Odpoveď môže byť skrytá v tom, že žiaci v skutočnosti nevedia, čo je pre nich na hodine (vyučovaní) vlastne tá zábava. Čo ich nadchne a motivuje je jednoducho učenie sa nových zaujímavých vecí a pocit, že napredujú a sú úspešní. Ak si myslíte, že to takto nie je, čo vás potom vôbec motivuje vstať ráno z postele? Zábava? 

Rovnako si myslím, že pomáha nadšenie. V triede nie som na to, aby som žiakov zabával. Keď sa pozriete na moje príspevky na Twitteri, uvidíte, že nie som žiadny klaun ani televízny zabávač. Skôr suchár. Avšak, milujem svoj predmet (geografiu) a svoje nadšenie vyžarujem smerom k žiakom. Napĺňam vyučovanie konkrétnymi príkladmi, zážitkami, reálnym svetom, úlohami, ktorých splnenie je výzvou. 

Takže takto môj mladý namrzený priateľ. Nemôžeš mať zábavnú hodinu. Geografia nie je na zábavu, je dôsledná a neraz ťažká. Budeš na nej čeliť výzvam, ktoré ťa prekvapia a okúzlia. Geografia ťa prinúti myslieť, pretože pamäť je len pozostatok myslenia.  

Ach, to hovorím stále …

Staňte sa členom

Staňte sa členom

​Využívajte Lepšiu geografiu naplno. Ako člen budete mať prístup k celému obsahu metodického portálu, ktorý obsahuje stovky vzdelávacích materiálov, nápadov a inšpirácií. Pomocou nich premeníte školskú geografiu na zážitok z objavovania.

Pozrieť ponuku