Ako učiť o svete pomocou faktov – Hans Rosling o vzdelávaní
Hansa Roslinga netreba snáď ani predstavovať. Švédsky expert na svetové zdravie, štatistik, známy zástanca nazerania na svet cez fakty a autor legendárneho projektu Gapminder s pohyblivými bublinovými grafmi. Kto nevidel niektoré z jeho verejných vystúpení, mal by to rýchlo napraviť – tu nájdete viaceré z nich aj s českými či slovenskými titulkami. Hans Rosling nás minulý rok opustil, jeho odkaz tu však bude dlho. A to aj vďaka knihe, na ktorej posledné roky svojho života pracoval. Factfulness vyšla v češtine pod názvom Faktomluva (edit: už aj v slovenčine ako Moc faktov). Podrobne sa jej na svojom blogu venoval aj Bill Gates. Ak chcete vedieť, prečo nebude po jej prečítaní už deliť svet na developed (rozvinuté) a developing countries (rozvíjajúce sa štáty), venujte mu chvíľu pozornosť.
Faktomluva je oči otvárajúcou knihou z viacerých dôvodov. Tých, ktorí poznajú Gapminder a prednášky Hansa Roslinga prekvapí menej, veci však dáva pekne do súvislostí a mnohé poznatky uprace do prehľadných kôpok. Hlavným záverom a odporúčaniam knihy (ako nazerať na svet tak, aby sme sa vyhli zbytočným omylom), sa budeme venovať v samostatnom článku. Teraz sa pristavme pri záverečnej kapitole Faktomluva v praxi, ktorá obsahuje aj časť venovanú školstvu. Uverejňujeme ju v slovenskom preklade:
Vo Švédsku nemáme žiadne sopky, ale máme geológov platených z verejných prostriedkov, aby vulkány študovali. Aj bežné deti sa v škole učia o sopkách. Tu na severnej pologuli sa astronómovia učia o hviezdach, ktoré sú na oblohe viditeľné len na južnej pologuli. A v škole sa deti o týchto hviezdach učia tiež. Prečo? Pretože sú aj tieto hviezdy súčasťou sveta.
Prečo sa potom naši lekári a zdravotné sestry neučia o chorobách typických pre všetky príjmové hladiny vo svete? Prečo sa na našich školách a pri podnikovom vzdelávaní neučíme o aktuálnom stave nášho meniaceho sa sveta?
Mali by sme naše deti učiť o základnej aktuálnej situácii sveta, ktorá je založená na faktoch. Ako vyzerá život v štyroch rozvojových úrovniach, v rôznych oblastiach sveta. A mali by sme ich naučiť používať pravidlá „faktomluvy“ – hlavné zásady zhrnuté vždy do niekoľkých odrážok v závere jednotlivých kapitol tejto knihy. Potom si dokážu dávať rôzne správy a informácie do kontextu a budú vedieť, kedy médiá, aktivisti alebo predajcovia „brnkajú“ na ich dramatické inštinkty pomocou zdramatizovaných príbehov. Také schopnosti tvoria súčasť kritického myslenia, ktoré sa už na mnohých školách vyučuje. Môžu budúce generácie ochrániť pre mnohými omylmi a nevedomosťou.Mali by sme ich učiť…
- že existujú krajiny na rôznych úrovniach zdravia a príjmu (rozvoja) a že väčšina z nich
sa nachádza niekde uprostred. - o socioekonomickej pozícii ich vlastnej krajiny v porovnaní so zvyškom sveta –
a ako sa táto situácia mení - ako sa ich vlastná krajina dostávala z jednej úrovne na druhú, až dosiahla súčasného stavu –
a ako vďaka tomu môžu pochopiť, aký je život v iných krajinách dnes - aký bol v skutočnosti život v minulosti, aby si nemysleli, že nedochádza k žiadnemu pokroku
- ako mať v hlave naraz dve myšlienky: zlé veci sa vo svete dejú stále, ale zároveň
sa mnoho vecí zlepšuje - kultúrne a náboženské stereotypy im v pochopení sveta príliš nepomôžu
- ako pristupovať k správam v médiách – všímať si v nich zámernej drámy a nenechať
sa ovládnuť stresom a beznádejou - že svet sa neustále mení a bude meniť a že by si v priebehu života mali svoje znalosti
a svetonázor neustále aktualizovať
A najdôležitejšia vec: naše deti by sme mali učiť pokore a zvedavosti.
Pokorou mám na mysli priznať si, ako je obtiažne kvôli našim inštinktom vnímať fakty správne. Znamená to mať realistický postoj k rozsahu svojich vedomostí, Znamená to, že je v poriadku povedať neviem. Znamená to byť pripravený zmeniť názor, ak sa objavia nové fakty. Byť v tomto zmysle pokorný je vlastne veľmi upokojujúce, pretože už nemusíte byť v strese, že by ste mali mať názor na všetko. Nemusíte byť pripravení svoje názory neustále obhajovať.
Zvedavosťou mám na mysli otvorenosť voči novým informáciám a ich aktívne vyhľadávanie. Znamená to, že prijímate aj fakty, ktoré nezapadajú do vášho aktuálneho svetonázoru – a snažíte sa pochopiť ich dôsledky. Znamená to, že vaše omyly vo vás vyvolajú skôr zvedavosť, ako pocit trápnosti. „Ako som sa len mohol tak mýliť? Čo sa z tohto omylu môžem naučiť? Tí ľudia nie sú hlúpi, tak prečo používajú toto riešenie?“ Zvedavosť vám môže priniesť množstvo vzrušujúcich zážitkov, pretože stále objavujete niečo zaujímavé.
Svet sa ale bude stále meniť a problém nevedomých dospievajúcich nevyriešime tým, že budeme ďalšiu generáciu správne učiť. Čo sa o svete naučíte v škole, bude o desať alebo dvadsať rokov zastaralé. Takže musíme nájsť spôsob, ako aktualizovať vedomosti dospelých. Ak sa objaví nejaká výrobná chyba v aute, výrobca všetky vozidlá stiahne z predaja a chybu opraví. Ak zastarajú fakty o svete, ktoré vás učili v škole alebo na univerzite, taktiež by ste mali prejsť aktualizáciou.
Nahraďte sombrera fotkami z Dollar Street
Deti sa začínajú učiť o iných krajinách a náboženstvách už v materskej škole. Majú tam pekné maľované mapy s postavičkami v národných krojoch z celého sveta. Deti si tak majú uvedomiť, že existujú aj iné kultúry a majú k nim získať rešpekt. Zámer to je dobrý, ale podobné obrázky môžu v deťoch vzbudiť ilúziu veľkých rozdielov. Vyzerá to tak, akoby ľudia v iných častiach sveta uviazli v podivnom historickom alebo exotickom spôsobe života. Iste, niektorí Mexičania niekedy nosia veľké sombrera, ale oveľa častejšie uvidíte tieto monštrózne klobúky na hlavách turistov.
Namiesto toho ukážte deťom fotografie z webovej stránky Dollar Street. Ukážte im, ako žijú obyčajní ľudia inde. Ak ste učiteľom, pošlite svoju triedu „na výlet“ do dollarstreet.org a dajte deťom za úlohu nájsť u rôznych krajín a príjmových úrovní zhody a rozdiely.
Nič nové a prevratné, poviete si… Avšak, nenesie na skreslenej predstave o svete svoj podiel viny aj školská geografia? Neučíme deti o cudzích krajinách štýlom, že Holandsko sú dreváky, syry a tulipány a Afričania žijú v hlinených chatrčiach (aj preto vznikla metodická príručka Afrika: Mýty a fakty)?
Do veľkej miery áno. Je najvyšší čas to zmeniť a prestať zjednodušovať svet len preto, že sa to zdá byť milé a detskému veku primerané. Na Lepšej geografii preto nájdete množstvo aktivít a návrhov vyučovacích hodín, ktoré pracujú s faktami (dátami) v rôznej podobe. Geografia je zaujímavá aj bez toho, aby sme ju naplnili lacným popularizačným obsahom. Svet je predsa zaujímavý sám o sebe – bez zbytočných prikrášlení.
Doma máme množstvo detských atlasov a obrázkových kníh, so 4-ročnou dcérou sme však naposledy strávili viac ako hodinu zvedavým skúmaním toho, ako žijú skutoční ľudia vo svete. Navštívili sme viacero rodín pomocou Dollar Street (článok na Lepšej geografii) a dcéra mala množstvo otázok. Napríklad sme pochopili, že máme všetko, čo potrebujeme a že existuje množstvo ľudí, ktorí sú na tom horšie. Všetci však potrebujú to isté – bezpečie, lásku, rodinu a uspokojenie základných potrieb.
Čo dodať na záver? Eskimáci nežijú v iglu a Slováci nežijú v ornamentálne maľovaných dreveniciach. A rozprávky sú iný literárny žáner ako detské encyklopédie či populárno-náučné knihy. Tak sa toho, prosím, držme. Svet nie je rozprávka, je však oveľa pozitívnejším, ako si myslíme.
Podporte nás
V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!
Chcem podporiť