Čo má škola u žiakov rozvíjať? Pozrite si základné kompetencie podľa Kena Robinsona

Osobnosť a myšlienky medzinárodného odborníka na vzdelávanie Sira Kena Robinsona netreba zvlášť predstavovať. Tí, ktorí sa zaujímajú o problematiku školstva a vzdelávania už zrejme natrafili aspoň na jednu z jeho prednášok, ktoré sú dostupné online aj so slovenskými titulkami. Viaceré z nich sú súčasťou tohto článku. 

Jeho kniha Creative Schools sa stala akýmsi manifestom tej časti odbornej a laickej verejnosti, ktorá je presvedčená o potrebe radikálnej reformy súčasných škôl. V slovenskom preklade však doteraz nevyšla ani jedna z kníh Kena Robinsona (anglické originály si môžete kúpiť aj u nás).

Z množstva myšlienok, ktoré kniha obsahuje som sa rozhodol preložiť a publikovať tie, ktoré sa venujú náčrtu základných kompetencií, ktoré by mali školy u žiakov rozvíjať. Článok môže byť aj stručným príspevkom do práve začínajúcej diskusie o návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý tento týždeň (14.10.2016) uverejnilo Ministerstvo školstva pod pracovným názvom Učiace sa Slovensko.  

Ako každý dokument, ktorý opisuje ciele len rámcovo, aj návrh najdôležitejších kompetencií od Kena Robinsona, ktorý netvorí ani jednu celú kapitolu, je len stručným náčrtom, ktorý je v ďalších častiach knihy detailnejšie vysvetlený. Prosím, nečakajte od textu hotové riešenia, skôr k nemu pristupujte ako k inšpirácii pozrieť sa na problematiku vzdelávania z väčšej perspektívy. 

ČO JE DOBRÉ VEDIEŤ?

Voľný preklad kapitoly z knihy Creative Schools od Kena Robinsona

Štátne vzdelávacie kurikulá pozostávajú zo vzájomne oddelených vyučovacích predmetov, pri ktorých panuje zhoda, že sú dôležité. Práve to je jedným z problémov školstva.

​Pri debatách o tom, ako by malo vyzerať kurikulum je dobré začať otázkou, čo by malo byť výsledkom vzdelávania. Aké poznatky by mali žiaci vedieť, čo by mali byť schopní robiť?  

​Tieto otázky viedli k rôznym snahám prestaviť kurikulum tak, aby smerovalo skôr k získavaniu kompetencií, ako k získavaniu hotových poznatkov. Myslím si, že je to tak správne. Ak chceme, aby škola žiakom skutočne pomáhala byť v živote úspešnými, kurikulum by malo byť založené najmä na rozvoji ôsmich základných kompetencií (oblastí). ​Všetky z nich sa v angličtine začínajú písmenom C. 

ZVEDAVOSŤ (CURIOSITY)

Schopnosť klásť otázky a objavovať, ako funguje svet

Úspech človeka v prakticky každej oblasti je poháňaný jeho túžbou objavovať, skúšať a zdokonaľovať. Vidieť, čo sa stane keď… pýtať sa a zisťovať, ako veci fungujú. Žasnúť pri otázkach prečo a čo ak.

Malé deti majú prirodzenú chuť a potrebu skúmať čokoľvek, čo zaujme ich pozornosť. Keď sú zvedavé, učia sa samé, jedno od druhého, z čohokoľvek načo sa môžu pozerať, alebo čoho sa môžu dotknúť. Vedieť, ako podnietiť a usmerniť zvedavosť žiakov je dar všetkých skvelých učiteľov. Robia to cez povzbudzovanie žiakov do aktívneho vypytovania sa a bádania, kladením otázok namiesto dávania hotových odpovedí, cez výzvy, ktoré žiakov „nútia“ myslieť hlbšie a pozerať sa ďalej. 

Pre niektorých z nás môže byť zvedavosť ohľadom istých vecí len krátkodobá a rýchlo uspokojená. Pri iných sa môže premeniť na vášeň, ktorá sa stane ich poslaním, alebo ústrednou náplňou života. V každom prípade, celoživotná schopnosť čudovať sa (byť zvedavým) je jedným z najväčších darov, ktoré môže škola žiakom poskytnúť. 

TVORIVOSŤ (CREATIVITY)

Schopnosť tvoriť nové nápady a prakticky ich aplikovať

Ako jednotlivci, všetci tvoríme svoje vlastné životy cez vnímanie sveta, ktoré si sami vytvárame, cez rozhodnutia, ktoré robíme a cez nadanie a nadšenie, ktoré sme získali (alebo nám chýba). Rozvíjanie tvorivých schopností mladých ľudí by preto malo byť v centre vzdelávania. Byť kreatívnym je to, čo z nás robí ľudské bytosti –  čo poháňa kultúrny (a akýkoľvek) rozvoj. Ironicky, naša kreativita môže byť aj našim nešťastím. Množstvo výziev, ktorým ako spoločnosť momentálne čelíme je výsledkom našej kreativity – našej schopnosti viesť konflikty medzi sebou a zneužívať životné prostredie. Lemury ani delfíny s ich slabou predstavivosťou nespôsobujú environmentálne problémy. Robíme to my, živočíšny druh s oveľa rozvinutejšou schopnosťou myslieť a tvoriť. 

Samozrejme, riešením nie je potláčanie našej tvorivosti, skôr jej kultivácia k väčšej zodpovednosti a zmysluplnosti. Ako sa výzvy dnešného sveta stávajú čoraz komplikovanejšími, je kľúčovým, aby školy pomáhali žiakom rozvíjať ich jedinečnú spôsobilosť vytvárať myšlienky a činy, ktoré zmenia svet k lepšiemu. 

KRITICKOSŤ (CRITICISM)

Schopnosť analyzovať informácie a myšlienky, tvoriť odôvodnené argumenty a závery

Schopnosť jasne myslieť, brať do úvahy argumenty, logicky ich spracovať a prisudzovať váhu dôkazom je znakom ľudskej inteligencie. Už zo školského učiva dejepisu však vieme, že naša schopnosť v tomto smere často zlyháva. Kritické myslenie zahŕňa viac ako len formálnu logiku. Obsahuje porozumenie kontextu, odhalenie skrytých úmyslov a protirečení, vedie k tvorbe správnych záverov po posúdení množstva dostupných informácií. Všetko spomenuté vyžaduje prax a tréning. 

Pre prosperitu ľudstva bolo kritické myslenie dôležité vždy, v súčasnosti ho však potrebujeme ešte viac, ako kedykoľvek predtým. Z každej strany sme bombardovaní záplavou informácií, názorov, myšlienok, ktoré priam kričia o našu pozornosť. Internet je najdokonalejším zdrojom informácií, akým kedy ľudstvo disponovalo a neustále raketovo rastie. Hrozba, že množstvo voľne dostupných informácií spôsobí zmätok a pomýlenie v hlavách ľudí je príliš vysoká. 

Digitálna revolúcia je pre vzdelávanie mladých ľudí súčasného sveta obrovským prínosom. Zároveň však nikdy nebolo potrebnejšie, aby sme dokázali oddeliť fakty od názorov, pravdu od nezmyslov a úprimnosť od klamstva. Kritické myslenie by malo byť integrálnou súčasťou každého vyučovacieho predmetu a kultivované aj mimo školy. 

KOMUNIKÁCIA (COMMUNICATION)

Schopnosť jasného a sebavedomého vyjadrovania myšlienok a pocitov 

Plynulosť v čítaní, písaní a matematike sú vo vzdelávaní všeobecne akceptované imperatíva. A samozrejme, mali by byť. Zároveň je však dôležité rozvíjať schopnosť jasného a sebavedomého rečového prejavu. Rozvoj schopností slovného vyjadrovania sa je v súčasných školách často zanedbávaná. 

Verbálna komunikácia nie je iba o doslovnom význame povedaného, je aj o schopnosti oceniť a porozumieť metaforám, prirovnaniam, narážkam, podtextu a ďalším poetickým a literárnym formám jazyka. Komunikácia nie je len o slovách a číslach. Niektoré myšlienky nedokážu byť týmto spôsobom dostatočne vyjadrené. Myslíme aj v obrazoch, zvukoch, v pohyboch a gestách, ktoré nám umožňujú napĺňať naše schopnosti v hudbe, vizuálnom umení, tanci alebo divadle vo všetkých ich variáciách. Schopnosť tvoriť a komunikovať naše myšlienky a pocity vo všetkých týchto podobách je kľúčová pre osobné šťastie jednotlivca, a rovnako aj pre prosperitu celej spoločnosti.  

SPOLUPRÁCA (COLLABORATION)

Schopnosť konštruktívnej spolupráce s ostatnými

Sme sociálne bytosti. Žijeme a učíme sa v spoločnosti iných. Mimo školy je schopnosť spolupráce s ostatnými kľúčovou pre život a rozvoj komunity, pre zvládnutie každodenných výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme. Napriek tomu pracujú žiaci v mnohých školách prevažne sami (za seba). Niekedy sa učia v skupinách, málokedy však ako skupiny. 

Umožniť mladým ľuďom pracovať spoločne má potenciál rozvíjať ich sebavedomie, podnecovať zvedavosť, zvyšovať kreativitu, zlepšovať ich študijné výsledky a pestovať v nich pozitívne spoločenské správanie. Cez skupinové aktivity sa žiaci učia spolupráci s ostatnými pri riešení problémov a dosahovaní spoločných cieľov. Učia sa čerpať zo silných stránok iných a svoje slabé kultivovať, dochádza k zdieľaniu a rozvoju nových nápadov. Rozvíja sa schopnosť dohodnúť sa, prekonávať nezhody a dospieť k spoločným riešeniam. Vďaka spoločnému učeniu sa (v tom najširšom zmysle slova) môžu žiaci vlastnou činnosťou lepšie porozumieť aj výroku spisovateľky Helen Kellerovej – Sami zmôžeme málo, spolu dokážeme viac. 

SÚCIT (COMPASSION)

Schopnosť vcítiť sa do druhých a jednať súcitne

Súcit vychádza z identifikovania sa s pocitmi ľudí, obzvlášť s tými, ktorí majú ťažkosti. Súcit je previazaný s empatiou. Začína rozpoznaním emócií druhých a myšlienkami na to, ako by sme sa za rovnakých podmienok cítili.  Súcit je viac ako empatia, je živým vyjadrením zlatého pravidla správať sa k druhým tak, ako by sme chceli, aby sa druhí správali k nám. Súcit je praktizovaním empatie.

Mnoho problémov, ktorým sú mladí ľudia vystavení je spôsobených práve nedostatkom súcitu. Šikana, násilie, psychické zneužívanie, sociálne vylúčenie a predsudky vychádzajúce z etnického a kultúrneho pôvodu alebo sexuálnej orientácie, to všetko je poháňané zlyhaním empatie. Vo svete dospelých je to často ešte horšie – agresivita, konflikty, vojny a nespravodlivé sociálne delenie – za všetkým nájdeme nedostatok súcitu. 

Ako sa svet stáva čoraz viac vzájomne prepojeným, kultivácia súcitu je morálnou aj praktickou nutnosťou. Rozvíjanie súcitu je najpravdivejším prejavom našej ľudskosti a hlbokým zdrojom individuálneho aj spoločne zdieľaného šťastia. V školách musí byť súcit prakticky rozvíjaný, nie hlásaný. 

SEBAOVLÁDANIE (COMPOSURE)

Schopnosť rozvinúť zmysel osobnej vyrovnanosti

 Žijeme v dvoch svetoch. Vo svete v nás a vo svete, ktorý nás obklopuje. Kurikulum, ktoré je motivované úspechom žiakov v štandardizovaných testovaniach je plné vonkajšieho sveta. Len málo pomáha žiakom porozumieť ich vnútornému prežívaniu. Avšak, spôsob akým voči svetu konáme je hlboko ovplyvnený práve našim vnútrom – ako na seba a svet nazeráme a čo cítime. 

Mnoho mladých ľudí v škole trpí stresom, nervozitou a depresiami. Zdrojom týchto problémov môže byť škola samotná, ale aj život mimo nej – v rodinách a nedostatočne fungujúcich komunitách. Tieto pocity môžu viesť k nude, nezáujmu, hnevu a často aj k nebezpečnejším prejavom správania. Školy môžu zmierňovať vnútorné problémy žiakov zmenou svojej klímy, kultúry a spôsobov, na ktorých je v nich vzdelávanie založené. Môžu žiakom sprostredkovať metódy a čas na nachádzanie svojho ja pravidelným praktizovaním meditácií alebo iných psychologických cvičení.* Viaceré školy vo svete sa už touto cestou vydali.

*Poznámka prekladateľa: Ak neveríte, že to môže fungovať, pozrite si ako zaviedli meditácie na problémovej škole v San Franciscu.

OBČIANSKA ZODPOVEDNOSŤ (CITIZENSHIP)

Schopnosť začleniť sa do života spoločnosti a aktívne sa zúčastňovať procesov, ktoré ju pomáhajú neustále zlepšovať

Demokratické spoločnosti závisia od informovaných občanov, ktorí sú schopní byť aktívne zapojení do ich spoločného spravovania. Aby bol tento predpoklad naplnený, je nepostrádateľné, aby mali mladí ľudia vychádzajúci zo škôl dostatočné poznatky o fungovaní spoločnosti – menovite o právnom, ekonomickom a politickom systéme, ktorý ovplyvňuje ich každodenný život. 

Aktívni občania sú ľudia, ktorí sú si vedomí svojich práv a povinností, poznajú, že kvalita života druhých ovplyvňuje aj ich život. Dokážu zmysluplne a vecne predkladať svoje názory a argumenty, svojim aktívnym prístupom sú schopní ovplyvňovať svet, v ktorom žijú. A najmä, uvedomujú si zodpovednosť za svoje činy. 

Občianska výchova nie je o učení konformity a konzervovaní spoločenského status quo. Je skôr o rozvoji chápania ľudských práv, schopnosti rešpektovať aj odlišné názory, pochopení hraníc medzi osobnou slobodou a právom ostatných na život v mieri. Občianske zručnosti musia byť učené a najmä praktizované. Slovami Johna Deweya ich treba neustále obnovovať a opätovne nachádzať: Demokracia musí byť novozrodená v každej generácii a vzdelanie je jej pôrodnou babou.Aby sa tak stalo, nestačí, aby sa na školách o občianskej spoločnosti len hovorilo. Občianskou spoločnosťou musia byť samotné školy. 

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť