Prečo sa rodí menej detí? (aktivita)

Návrh vyučovacej hodiny zameranej na pôrodnosť (plodnosť) a faktory, ktoré na ňu vplývajú. Ako meniaca pôrodnosť ovplyvňuje demografiu Slovenska a iných krajín?

Odporúčaný ročník: 2. – 3. ročník gymnázií (návrh aktivít je však využiteľný aj na ZŠ)
​
Téma: Humánna geografia / Obyvateľstvo SR

Obsahový štandard: natalita, mortalita, prirodzený prírastok

Výkonový štandard: Na základe údajov z rôznych zdrojov porovnať vývoj obyvateľstva vybraných regiónov Zeme, Slovenska a prognózy jeho vývoja z hľadiska rozmiestnenia obyvateľstva, dynamiky obyvateľstva (pôrodnosti, úmrtnosti, prirodzeného prírastku). Porovnať Slovensko a štáty Európy a sveta podľa tabuliek v ukazovateľoch: pôrodnosť, úmrtnosť, prirodzený prírastok, priemerná dĺžka života.

Spôsobilosti: Sformulovať názor, prečo sú rozdiely v jednotlivých ukazovateľoch medzi vybranými štátmi či medzi jednotlivými obdobiami

Ciele:

• Dokázať definovať pojmy úhrnná plodnosť  a záchovná hodnota.
• Analyzovať meniacu sa dynamiku úhrnnej plodnosti na Slovensku a vo svete a vedieť pomenovať jej príčiny.
• Posúdiť možné opatrenia, ktoré by zvrátili nepriaznivú demografickú tendenciu na Slovensku a hľadať možné riešenia tohto stavu alebo jeho dopadov.
  

Pomôcky: počítač a projektor alebo interaktívna tabuľa, papier a písacie potreby pre každú skupinu (po 4-5 žiakov).​

Evokácia 

Žiakov rozdeľte do skupín po 4-5 a na úvod sa ich opýtajte, z koľkých detí pochádzajú (ak pochádzajú z rozvedených rodín, počíta sa, koľko detí má ich biologická matka). Čísla si žiaci v skupinách zapisujú za každého žiaka a následne vypočítajú aritmetický priemer za skupinu. Následne sa ich spýtajte, z koľkých súrodencov pochádzajú ich rodičia. Takisto vypočítajú aritmetický priemer. Nakoniec ich vyzvite, aby sa zamysleli z koľkých detí pochádzali ich starí rodičia (niektorí to budú vedieť, iní možno nie – v takom prípade sa ich spýtajte na odhad). Tiež vypočítajú aritmetický priemer za skupinu (vrátane odhadov). Vyzvite skupiny, aby vám oznámili aritmetický priemer za skupinu pre všetky tri generácie. Čísla zapisujte na tabuľu a vypočítajte (môžu vám pomôcť  žiaci) priemer za každú generáciu, ktorý nemusí byť celkom presný.

Na tabuľu načrtnite jednoduchý graf, v ktorom sú na osi x vyznačené roky (desaťročie) narodenia ich starých rodičov (cca 1950 – ak rátame, že jedna generácia trvá asi 25 rokov), približný rok narodenia ich rodičov (cca 1975) a rok narodenia vašich žiakov (napr. 2000).  Na os y vyznačte aritmetické priemery úhrnnej plodnosti jednotlivých generácií v hodnotách, ktoré sú priemerom výsledkov, ku ktorým sa dopracovali žiaci v skupinách. Graf môže vyzerať napr. takto: 

Ak uznáte za vhodné, žiakov sa môžete spýtať, koľko detí plánujú mať oni sami. Hrubý priemer môžete tiež naznačiť do grafu – aj s prípadným rokom (2025-2030) a otáznikom. Oznámte im, že na tejto vyučovacej hodine sa budeme rozprávať o tom, prečo sa rodí (nielen u nás) stále menej detí. Ešte predtým sa ich môžete opýtať, ktoré faktory podľa nich vplývajú (vplývali) na postupne znižujúcu sa mieru plodnosti (menší počet detí na ženu). Všetky žiakmi uvádzané faktory zapíšte na tabuľu.​

Uvedomenie

Žiakom predstavte graf úhrnnej plodnosti na Slovensku od roku 1940. Vo formáte pre MS PowerPoint si ho stiahnete na tomto odkaze. Ak nemáte projektor, stačí predstaviť jeho hodnoty pre roky 1950, 1975, 2000 – resp. roky z evokácie).

Vybrané skupiny vyzvite, aby sa pokúsili zobrazený graf interpretovať. V ktorom období bola úhrnná plodnosť na Slovensku najvyššia, v ktorom naopak najnižšia? Aké maximálne a minimálne hodnoty dosahovala? Čím mohol byť spôsobený jej pokles alebo nárast v jednotlivých obdobiach?

Prejavuje sa miera plodnosti aj na vekovom zložení obyvateľstva Slovenska? Ak áno, ako? Žiakom predstavte vekovú pyramídu SR pre roky 1950 a 2015, ktorú nájdete v tejto aktivite, ktorej môžete venovať inú vyučovaciu hodinu. Spolu so žiakmi interpretujte vekovú pyramídu SR pre obe obdobia.

Žiakov sa spýtajte, prečo podľa nich stúpol počet narodených detí v 70-tych rokoch 20. storočia, resp. prečo stúpla úhrnná plodnosť. A aké podľa nich boli, sú a budú dôsledky tohto javu.

Dôvodmi bola najmä kombinácia silných povojnových ročníkov, ktoré boli v tom čase v reprodukčnom veku a štedrá – propopulačná politika štátu. Rast bol ale skokový a krátkodobý. Dôsledkami boli preplnené kapacity škôlok a škôl. Dnes máme preto silnú generáciu štyridsiatnikov, ktorí sú v produktívnom veku, teda sú značným ekonomickým prínosom. Neskorším negatívnym dôsledkom bude skoková strata obyvateľov v produktívnom veku, keď odídu silné ročníky do dôchodku a z ekonomického prínosu sa stanú ekonomickým nákladom. Táto generácia narodená v 70-tych rokoch sa niekedy hovorovo nazýva “Husákove deti” – Husák bol vtedajší prezident Československa. 

Žiakov sa spýtajte prečo podľa nich stúpol počet detí po roku 2000.

Dôvodmi boli najmä tzv. odkladané pôrody. Ženy pôrody často “odkladali” na vek po 30-ke. Dôvodom bola najmä neľahká ekonomická situácia – vysoká nezamestnanosť a problémy s bývaním. Do reproduktívneho veku tiež vstúpila silná generácia 70-tych rokov (teda tie “Husákove deti”). Určitý vplyv na zmenu okolo roku 2000 mala určite aj zlepšujúca sa ekonomická situácia. 

Žiakov sa spýtajte, či sa rodí na Slovensku, v porovnaní s inými svetovými krajinami, na jednu ženu veľa alebo málo detí? V nasledovnej  krátkej aktivite si vyskúšate ich vedomosti alebo dobrý odhad:

Vymenujte dvojice krajín. Pritom tieto dvojice píšte na tabuľu. Žiakov v skupinách sa spýtajte, v ktorej krajine z každej dvojice je podľa nich vyššia úhrnná plodnosť – teda sa na jednu ženu v danej krajine narodí viac detí. Ku každej krajine zapíše každá skupina na papier aj odhadovanú hodnotu úhrnnej plodnosti. Hádať budú spoločne v skupinách a v tichosti.

Dvojice krajín (vrátane hodnôt úhrnnej plodnosti žiakom – tie oznámte žiakom až pri vyhodnotení aktivity):

Slovensko (1,44) – Južná Kórea (1,2)
Bangladéš (2,2) – Izrael (3,0)
USA  (1,9) – Spojené arabské emiráty (1,8)
Thajsko (1,5) – Dánsko (1,7)

Vyhodnoťte odpovede. Pravdepodobne väčšina skupín neuhádne väčšinu odpovedí správne. Môžete im povedať, že je to v poriadku, lebo išlo o malý chyták. Tiež im môžete povedať, že ich odhady boli vytvorené možno na základe neaktuálnych alebo stereotypných informácií. Spýtajte sa ich, ktoré hodnoty ich prekvapili. Ako k odpovediam dospeli, aké argumenty použili, ako spoločne analyzovali? Krátko o téme diskutujte. Najvyššie hodnoty úhrnnej plodnosti sú v krajinách subsaharskej Afriky. Hoci aj tam väčšinou klesajú, vo viacerých krajinách dosahujú ešte aj dnes hodnotu vyššiu ako 5 (mapa). Zmeny v úhrnnej plodnosti vo svete a jeho jednotlivých regiónoch za posledných viac ako 50. rokov sú výborne znázornené aj na tomto grafe.

Žiakov sa spýtajte, koľko detí sa musí podľa nich jednej matke narodiť, aby počet obyvateľov cez prirodzený pohyb obyvateľstva neklesal ani nestúpal.

Tzv. záchovná hodnota je úroveň úhrnnej plodnosti, pri dosiahnutí ktorej je zabezpečená jednoduchá reprodukcia v populácii. V Európe je jej úroveň 2,1, v ekonomicky menej rozvinutých krajinách je jej hodnota vyššia – v najchudobnejších krajinách dokonca vyššia ako 3. 

Žiakov sa spýtajte, prečo nie je jej hodnota jednoducho 2.

 Je to kvôli úmrtnosti (nie všetky deti sa dožijú reprodukčného veku) a do určitej miery tiež kvôli tomu, že sa rodí viac chlapcov ako dievčat.

Ak máte čas, odporúčame žiakom premietnuť tabuľku krajín podľa hodnôt úhrnnej plodnosti: http://bit.ly/uhrnna-plodnost. Tabuľku so žiakmi analyzujte.

Ak máte technické možnosti, čas a veríte, že žiaci sú schopní v jednom čase pochopiť  komplexné dáta a zároveň vnímať obraz so slovenskými titulkami, premietnite im krátke video, resp. jeho časť k téme:
http://bit.ly/rast-obyvatestva. V prípade nedostatku času odporúčame úsek od 6:20 do 8:50 min.

Slovenské titulky možno nastaviť jednoducho cez odkaz “Subtitles” a celé video, aj s titulkami možno vopred stiahnuť cez možnosť “Download”. Video ukazuje trend znižovania počtu detí vo svete a tiež nástroj znižovania úhrnnej plodnosti v krajinách s rýchlym rastom obyvateľov (nástroj: znižovanie detskej úmrtnosti a zvyšovanie životnej úrovne).​

Reflexia

So žiakmi diskutujte:

• Aký bude podľa vás na Slovensku trend úhrnnej plodnosti v ďalších rokoch a dekádach. Svoje predstavy musia žiaci zdôvodniť na základe racionálnych argumentov.

• Aké dôsledky môže (alebo bude) mať pokračujúca nízka miera úhrnnej plodnosti na Slovensku, v kombinácii so zvyšujúcim sa vekom dožitia? 

• Aké opatrenia by mali byť prijaté, aby sa zvrátil tento negatívny trend? Je zmena reálna?

• Prečo má väčšina krajín Európskej únie nízku úhrnnú plodnosť, napriek tomu počet ich obyvateľov stúpa? (Hlavným dôvodom je imigrácia obyvateľstva).

• Prečo je v severských krajinách vyššia úhrnná plodnosť ako na Slovensku (dôvodom je najmä lepší sociálny systém a dostatok kvalitných jaslí a materských škôl).

• Aké socioekonomické dôsledky bude mať zmena vekovej štruktúry obyvateľstva a pokles obyvateľov na Slovensku? Aké riešenie by ste, ak by ste boli politici, navrhli?

• Prečo podľa vás dramaticky klesla úhrnná plodnosť v krajinách ako Irán alebo Bangladéš, kde bola ešte nedávno veľmi vysoká?

Žolík alebo extra aktivita

V prípade dostatku času odporúčame žiakom predstaviť dve tematické mapy z internetu: http://bit.ly/mapa-plodnost – mapy sa dajú zväčšiť na celú plochu. Ukazujú meniace sa hodnoty úhrnnej plodnosti v krajinách sveta medzi rokmi 1970 a 2014. Vyberte niektoré krajiny – napríklad tie, s ktorými ste pracovali v aktivite zameranej na odhad hodnôt úhrnnej plodnosti a nechajte ich vybranými žiakmi nájsť na mapách a spoločne zanalyzovať, ako sa zmenila ich miera úhrnnej plodnosti v priebehu času.

Výborným nástrojom na prácu s veľkým množstvom štatistických údajov je Gapminder, vďaka ktorému môžete spolu so žiakmi analyzovať a porovnávať dáta pre zvolené kritériá a vybrané krajiny sveta v priebehu posledných viac ako sto rokov. Graf pre úhrnnú plodnosť je dostupný na tomto odkaze.

Autor aktivity:  Lukáš Zajac

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť