Ako sme sa na vlastivede učili o meste a jeho funkciách
V tomto školskom roku učím okrem geografie aj vlastivedu, ktorá pre mňa predstavuje novú výzvu. Ako sa s ňou popasovať, aby som decká netrápil množstvom faktov, urobil to hravé a niečo sa aj naučili? Okrem vlastných nápadov príde vždy vhod aj inšpirácia odinakadiaľ. Momentálne sa teším z metodík a návrhov vyučovacích hodín českého portálu Architekti ve škole, ktorý ponúka množstvo skvelých zdrojov na to, ako učiť o architektúre, urbanizme, verejnom priestore a občianskej angažovanosti vo svojej obci. A to všetko naprieč ročníkmi i predmetmi. Tentokrát som siahol po aktivite Mestské puzzle, ktorú som po úprave použil na 90-minútovom bloku.
Najskôr sme sa pozreli na mesto z nadhľadu. Pomocou detskej hračky (krabičky) si deti vizualizovali viaceré úrovne miesta (priestoru): mesto – okres – kraj – štát – časť svetadielu – svetadiel – kontinent – Zem – slnečná sústava – galaxia – vesmír.
A hor sa do budovania mesta! V triede vznikol veľký priestor, v ktorom mali deti za úlohu najskôr vytvoriť mesto z kartičiek obytných budov. Rýchlo pochopili, že v strede budú najstaršie budovy, po okolí postavili panelákové sídliská a štvrte rodinných domov. Pekné mestečko, ale niečo mu chýba. Máme to! Chýbajú služby, priemysel a pod. Kde by ľudia nakupovali či pracovali? V druhom kole budovania tak dostali do rúk kartičky s budovami ako sú radnica, kostol, škola, múzeum, pekáreň, kaviareň, obchodný dom, továreň a pod. Mesto sa razom zmenilo a mnohé dovtedy umiestnené kartičky sa premiestnili. Obrysové kartičky chceli viaceré deti razom vyfarbovať.
Stále však niečo chýba… čo to len môže byť? Samozrejme, čo by to bolo za dobre fungujúce mesto bez kvalitného verejného priestoru – námestia, parky, oddychové zóny, jazero… A opäť sa prestavovalo a premiestňovalo, až dostalo mestečko takmer finálnu podobu. Na záver sme doplnili bezprostredné okolie mesta. Čo nám v mestečku stále chýba? Vytvorte si vlastné kartičky a budovy doplňte do mapy. Prišli sme tak k zoo, veterinárnej ambulancii, miestu pre venčenie psov, zmrzlinárni či aquaparku.
Vytvorené dielo nám následne poslúžilo na diskusiu o tom, ako je mesto členené na funkčné zóny, čo v ňom nemôže chýbať, aké sú v ňom vzťahy, prečo sú niektoré budovy umiestnené práve tam, kde sú a pod. Decká vedia viac, ako som si myslel. 🙂
Mesto bez ľudí je mesto bez života, preto sme sa doň nasťahovali a vybrali si miesta, kde by sme v ňom chceli bývať. Niektorí si vyberali podľa budovy, iní skôr na základe toho, čo daná lokalita ponúka – je blízko škola, príroda, ihrisko, obchody… je tam ticho a dostatok voľného priestoru? Keď už bývame, kde by sme v meste pracovali? Zistil som, že mám v triede policajta, učiteľku, herečku v divadle alebo kaviarničku.
Ako sa bude naše mestečko volať? Po chvíľke premýšľania prišli deti s viacerými skvelými nápadmi. Najväčšími adeptmi pre budúci názov boli Šibalovo, Svätý nad Jazerom, Brezovo, Zaímavce, Tank či Kaz. Aby to nebolo ľahké, finálny názov musel vzniknúť spojením dvoch. A tak sme skončili pri alternatívach Brezový Tank a Svätý Kaz.
V záverečnej reflexii hodnotili deti aktivitu ako zábavnú a zaujímavú. Niektoré spomínali, že sa prvýkrát zamysleli na funkčným členením mesta a nabudúce by chceli pokračovať jeho budovaním v počítačovej hre Sim City. Ako sa to hovorí? Podaj prst a… 🙂
Viac fotografií z aktivity je dostupných na facebookovej stránke školy Bakomi.
Pomôžte nám pomáhať
V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, zvážte prosím stať sa platiacim členom. Na výber máte aj mesačné členstvo za 5 eur. Ďakujeme!
Chcem pomôcť