Detektívne pátranie po príčinách a prevencii povodní

Žiaci ako detektívi pátrajúci po príčinách povodní (simulačná hra)

Jednou z najväčších zvláštností slovenskej školskej geografie, je absencia pokrytia témy povodne v Štátnom vzdelávacom programe. O to viac, že práve povodne sú najničivejšou prírodnou katastrofou, ktorá postihuje naše územie. Dôležitá téma si zaslúži originálne spracovanie, žiadnu ďalšiu prezentáciu, na ktorú žiaci zabudnú hneď po vyučovacej hodine. A tak som sa rozhodol pre malý experiment. Jeho opis vám práve ponúkam. Uvedomujem si, že ho z viacerých objektívnych príčin nie je možné realizovať v plnej miere na každej škole, preto uvádzam aj jeho zjednodušenú verziu. 

Aktivita vychádza z e-learningového modulu, ktorý je súčasťou českej vzdelávacej webstránky hrajozemi.cz (UPDATE 1/2021 – stránka je už nefunkčná). Jednotlivé materiály aktivity využívajú aj vizuálnu podobu svojho originálu. Viaceré texty sú však mojim doplnením.

O čo ide?

Žiaci majú za úlohu vypátrať príčiny povodne vo fiktívnej obci Blatné, ktorá bola pred rokom postihnutá veľkou povodňou. Nebudú to mať vôbec jednoduché! V štvorčlenných skupinách sa stanú detektívmi, ktorí sa vydajú do obce a cez rozhovory (vypočúvanie) s miestnymi obyvateľmi sa snažia odhaliť príčiny povodne, ktorá spôsobila vážne materiálne škody. 

Aktivita využíva prvky simulácie a gamifikácie, cez zážitok a aktívnu prácu žiakov (bádateľsky orientované vyučovanie) sprostredkúva základné poznatky o príčinách povodní a o tom, čo je možné urobiť na to, aby sme im predchádzali. Rozvíja kritické myslenie, spoluprácu, schopnosť pracovať s informáciami a vyvodzovať z nich závery. Je časovo náročná a nie je možné ju naplno realizovať v priebehu jednej vyučovacej hodiny.

Osobne som ju vyskúšal so žiakmi 5. ročníka (ako nasledovnú aktivitu po učive Činnosť vody – život rieky) počas jedného 90-minútového učebného bloku. Žiaci si to skutočne užili. Je však možné ju rozdeliť aj do dvoch klasických vyučovacích hodín. Svoje uplatnenie nájde aj počas tematicky zameraných dní – napr. blokové vyučovanie na Deň vody. 

Pred samotnou aktivitou je potrebné pripraviť si relatívne veľké množstvo vytlačených materiálov, čo môže mnohých učiteľov odradiť. Ak si ich však vytlačíte na hrubší (tvrdý) papier, prípadne zalaminujete, môžete ich používať opakovane. 

Aktivita je vhodná pre rôzne vekové skupiny žiakov a študentov. Svoje uplatnenie nájde prakticky v každom ročníku druhého stupňa ZŠ alebo gymnáziu, či inom type strednej školy.

Poznámky pred začiatkom aktivity

Ak sa rozhodnete dodať aktivite tú správnu atmosféru, napätie a trochu skutočnej akcie, nechajte žiacke detektívne skupiny pátrať po obyvateľoch obce v rámci školy, alebo v okolí ich triedy. Na vami vybrané miesta pred vyučovacou hodinou „nepozorovane“ nalepte papiere s odpoveďami miestnych obyvateľov. Aby si ich žiaci prečítali a vyhodnotili, musia ich najskôr nájsť podľa vami uvedených indícií, ktoré napíšete na tabuľu.

V mojom prípade vyzerali „miesta výskytu“ respondentov nasledovne: starosta obce (zborovňa – na tabuli napísaná indícia „obecný úrad“), poľnohospodár (dielňa – na tabuli napísaná indícia „dielňa“), študentka (školská knižnica – indícia „obecná knižnica“), podnikateľ (stolový futbal na školskej chodbe – indícia „futbalové ihrisko“), starenka (v triede, kde sa aktivita začínala – indícia „doma“) 

​Samozrejme, táto verzia aktivity si vyžaduje dôveru k žiakom, že sa budú počas nej správať zodpovedne a svojim pohybom nenarušia vyučovanie v iných triedach. Dá sa to dosiahnuť aj tak, že ich pred začatím pátrania upozorníte (ako súčasť hry), že polícia nemá rada, keď sa ľudia sťažujú na činnosť jej príslušníkov. Akákoľvek sťažnosť „obyvateľov obce“ na hluk, nevhodné správanie, alebo drzosť zo strany detektívom, môže znamenať ich okamžité odvolanie z prípadu. Sám som bol milo prekvapený, ako to fungovalo.

Ak to podmienky neumožňujú, aktivita sa dá realizovať aj bez toho, aby žiaci obyvateľov obce (papiere s ich odpoveďami) vyhľadávali v priestoroch školy. Stačí, že všetky ich odpovede (5 papierov A4) rozdáte vytlačené do jednotlivých žiackych skupín. 

Ako na to? 

• Na úvod žiakov informujte, že sa idete bližšie pozrieť na príčiny povodní, ktoré každoročne zasahujú aj množstvo slovenských obcí. Rozdeľte ich do približne štvorčlenných skupín, v ktorých budú počas aktivity pracovať. Na vytvorenie správnej atmosféry hovorte o úlohách trochu „tajomne“. Žiaci v skupinách sa stávajú detektívmi. Čo je ich úlohou? To sa dozvedia z e-mailu, ktorým im posiela inšpektor Kvapka. Výtlačok e-mailovej správy rozdajte do každej skupiny a vyzvite žiakov, aby sa podrobne oboznámili s jej obsahom. Bodky za oslovením „Vážený detektív“ slúžia na to, aby si do nich skupiny zapísali meno detektíva, pod ktorého identitou budú počas aktivity pracovať. Fantázii pri vymýšľaní mena sa medze nekladú.

• Po preštudovaní správy rozdajte do každej skupiny výtlačok „mapy obce“, na ktorej sú zobrazení (a očíslovaní) jej obyvatelia. ​Úlohou skupín je vypočuť každého z nich (prečítať a spracovať jeho odpovede na papieroch) a zo všetkých odpovedí si zapísať tie, ktoré sú podľa nich príčinami vzniku povodní. Zapisovať ich môžu, samozrejme, v skrátenej podobe formou poznámok. Zmysel odpovede však musí ostať zachovaný. 

• Vyzvite skupiny, aby sa dali do pátrania, postupne vyhľadali všetkých päť obyvateľov a vypočuli ich (prečítali si ich odpovede). Ak ste jednotlivé papiere s odpoveďami rozmiestnili v priestoroch školy, napíšte k nim na tabuľu indície, podľa ktorých ich žiaci nájdu. Ak žiacke skupiny pracujú len v triede a laviciach, rozdajte im všetkých päť papierov s odpoveďami (do každej skupiny). Do každej skupiny rozdajte jeden papier A4 na zapisovanie poznámok (zistení).

• Skupinám nechajte 15 až 30 minút na vyhľadanie a spracovanie odpovedí, ktoré „získajú“ od obyvateľov obce. 

• Po uplynutí stanoveného času musia byť všetky skupiny späť na svojich miestach v triede. Vyzvite ich, aby postupne prezentovali svoje zistenia z poznámok, ktoré si počas predchádzajúcej aktivity zapísali. Aké príčiny povodne identifikovali v rozhovoroch (v odpovediach) s miestnymi obyvateľmi? Zistenia skupín heslovite zapisujte na tabuľu. 
  
  
• Hlavných príčin povodne, ktoré zazneli v odpovediach obyvateľov obce je šesť. Žiaci však mohli identifikovať aj niektoré menej dôležité. Rozviňte krátku diskusiu o tom, ako žiaci pracovali a čo im robilo najväčšie ťažkosti. Okrem príčin povodne obyvatelia obce vo svojich odpovediach spomínali aj jej následky. Pamätajú si žiaci niektoré z nich? Vyskytli sa medzi odpoveďami dohady, alebo názory, ktoré žiaci nepovažujú za podložené? Ako odlíšiť fakt od názoru?  
  
  
• Ak chcete, prekvapte žiakov aj otázkami, ktoré ich môžu zaskočiť – odpovede na ne si podľa zadania nemali všímať. Z psychológie je známe, že myseľ a pamäť fungujú selektívne a obsahujú tzv. šedé škvrny. Zapamätali si žiaci napríklad mená jednotlivých respondentov a ich vek? Čo mali oblečené? Prečítať môžete aj niektorú z odpovedí vybraného obyvateľa a opýtať sa, kto je jej autorom.

• V ďalších úlohách budú žiaci v skupinách pracovať na kategorizácii pojmov a vyvodzovaní záverov z doteraz získaných informácií. Do každej skupiny rozdajte vytlačený odkaz od šéfa. Požiadajte žiakov, aby si ho prečítali a následne do skupín rozdajte kópiu pracovného listu, v ktorom majú žiaci za úlohu spojiť vyjadrenia o príčinách povodní z odpovedí s ich „vedeckejšími“ vysvetleniami. 
  
  
• Nechajte skupinám približne 5 až 10 minút na prácu s pracovným listom. Následne ich vyzvite, aby stručne prezentovali svoje výsledky – vytvorené dvojice. Vyskytovali sa v texte slová, ktorým žiaci nerozumeli? Ak áno, ktoré a čo podľa nich znamenajú? Rozviňte krátku diskusiu o informáciách z pracovného listu. Poznámka: Prácu s pracovným listom je v prípade nedostatku času možné preskočiť.
  
  
• Informujte žiakov, že sa pomaly dostávate k záveru a tomu najdôležitejšiemu – návrhu protipovodňových opatrení, ktoré by obci v budúcnosti pomohli vyhnúť sa ničivým povodniam a im následkom. Do každej skupiny rozdajte kópiu zadania a pracovného listu.
  

• Skupiny majú v priebehu cca 5 až 10 minút vybrať spomedzi siedmich návrhov protipovodňových opatrení štyri, ktoré sú podľa nich najlepšie a najviac pomôžu predchádzať vzniku povodní. Stačí, keď ich čísla žiaci zapíšu do rámčekov vo vrchnej časti pracovného listu.
  ​
• Vyzvite žiakov, aby svoje návrhy prezentovali a pokúsili sa ich aj argumentačne odôvodniť. Na záver spočítajte počet hlasov, ktoré jednotlivé návrhy získali od všetkých žiackych skupín. Ktoré štyri návrhy sú tie, ktoré by trieda odporučila starostovi obce Blatné? Rozviňte diskusiu, aké dopady by malo ich skutočné uplatnenie v praxi.
  
  
• Poznámka: Neexistuje len jedna správna kombinácia odpovedí. Spory o účinné protipovodňové opatrenia sa vedú aj medzi odborníkmi (vodohospodári majú často výrazne odlišný názor ako ekológovia, hydrológovia a pod.). Niektoré riešenia prinášajú okamžité výsledky, niektoré sa ukážu ako funkčné až po dlhšom časovom období. 

Na stiahnutie:

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť