Hore

Veterná erózia pôdy (praktická aktivita)

Veterná erózia je degradačným procesom, ktorý spôsobuje škody nielen na poľnohospodárskej pôde a výrobe, odnosom ornice, hnojív, osív a ničením poľnohospodárskych plodín, ale aj zanášaním komunikácií, vodných tokov, vytváraním návejov a znečisťovaním ovzdušia. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Toľko teórie (zdroj).

Na Slovensku sa veterná erózia v porovnaní s vodnou natoľko neprejavuje, i keď aj u nás máme oblasti, kde výraznejšie zasahuje, alebo zasahovala do života obyvateľov. Najznámejšou oblasťou sú viate piesky Záhoria, ktorých nestabilita a neustále sa presúvanie bolo v minulosti riešené aj vysádzaním veľkých plôch borovicových lesov, ktoré dotvorili krajinu do podoby, ako ju poznáme dnes.

Veterná erózia sa podiela na postupnom rozširovaní púští (dezertifikácii) v na zrážky chudobných regiónoch ako je napr. africký Sahel a v 30. rokoch 20. storočia spôsobila jednu z najväčších ekologických katastrof v histórii USA, známu pod názvom Dust Bowl. Príčinou dlhotrvajúcich katastrofických prašných búrok vyvolaných eróziou pôdy bola premena trávnatých prérií Veľkých planín na veľké plochy obnaženej poľnohospodárskej pôdy. Tá počas sucha vyschla a zmenila sa v prach, ktorý bol v obrovských mračnách unášaný až do Chicaga a veľkých miest na východnom pobreží. Väčšina pôdy bola odviata do Atlantického oceánu. Katastrofa spôsobila vysťahovaleckú vlnu stoviek tisíc farmárov z Texasu, Arkansasu, Oklahomy a okolitých štátov. Literárne ju spracoval John Steinbeck vo svojich slávnych románoch Ovocie hnevu a O myšiach a ľuďoch. Dust Bowl je vynikajúce interaktívne spracovaný na tomto odkaze.

Na Slovensku je dodnes málo známy aj tzv. Veľký zelený múr, najväčší projekt umelého zalesňovania v ľudských dejinách, ktorého cieľom je boj proti dezertifikácii a veternej erózii na okrajoch púšte Gobi. Jeho počiatky siahajú do 70. rokov 20.storočia a jeho úplne dokončenie je predpokladané v roku 2050. Vo finálnej podobe by mal široký pás umelo vysadených lesov obopínať prakticky celú oblasť Vnútorného Mongolska s celkovou rozhlohou okolo 300 000 km². V oveľa menšom merítku sa podobné metódy využívajú aj na Slovensku vo forme vysádzania stromoradí – vetrolamov v okolí polí náchylných na veternú eróziu.

Celý obsah je dostupný pre členov Lepšej geografie.

Čo je Lepšia geografia?

Čo je Lepšia geografia?

Kto sme a čo robíme? Prečítajte si o nás viac.

O Lepšej geografii