Hore

Iný pohľad – manifest geografického vzdelávania

Iný pohľad – manifest geografického vzdelávania

Cieľom Lepšej geografie je už od jej vzniku prispievať k pozitívnej zmene obsahu a foriem súčasného geografického vzdelávania na slovenských školách. I keď sa primárne venujeme najmä tvorbe a sprístupňovaniu vzdelávacích materiálov a metodík pre učiteľov, uvedomujeme si, že dôležitá je ​aj diskusia o teoretických východiskách geografického vzdelávania. Zhoda v postavení, obsahu a cieľoch geografie je kľúčovou pre jej pevné ukotvenie v štátnom a školskom kurikule, bez ktorého je budúcnosť školskej geografie oslabená a ohrozená.

Okrem tvorby praktických materiálov a didaktiky preto reflektujeme aj teóriu geografického vzdelávania. Články, ktoré sa jej venujú nájdete v zozname nižšie.



O vystihnutie tých najpodstatnejších znakov, ktorými sa geografia odlišuje od ostatných predmetov kurikula, sa vo svojom Manifeste nazvanom ´Iný pohľad – manifest (GA – A Different View: a manifesto from the Geographical Association 2009) pokúsili aj členovia britskej Geografickej asociácie. Manifest – Iný pohľad stručne, ale veľmi presne a výstižne upozorňuje na obrovský potenciál geografie, ktorá je o objavovaní sveta v celej jeho komplexnosti a zložitosti, ktorá prehlbuje naše porozumenie svetu, fascinuje a inšpiruje. Geograficky myslieť znamená myslieť kriticky o tom čo vidíme, čomu rozumieme a čo chápeme. Veľkou výhodou geografie je aj tzv. wow faktor, ktorý môžeme nazvať aj efektom fascinácie, prekvapenia, či úžasu z objavovania čohosi zvláštneho a výnimočného (Karolčík, Mázorová).

​Súčasťou manifestu sú aj príklady učebných aktivít a  návrhov vyučovacích hodín, ktoré sú dostupné na webstránke Geografickej asociácie

Manifest Iný pohľad od britskej Geografickej asociácie môže byť zaujímavým príspevkom do diskusie o súčasnosti a budúcnosti geografického vzdelávania aj na Slovensku. Aby sa s ním mohlo obozná-miť, čo možno najviac slovenských učiteľov, rozhodli sme sa ho preložiť. Voľný preklad manifestu nájdete v kapitolách nižšie.  

manifest geografie
Zdroj fotografie: pxhere.com/en/photo/1414759

Geografia ako výnimočný predmet

Geografia rozvíja debatu o Zemi ako mieste života ľudí. Je tomu tak od počiatkov ľudstva podnes, v budúcnosti sa význam geografického myslenia ešte zvýrazní. Prispieva k vyváženému vzdelávaniu detí a mladých ľudí, učí ich chápať komplexné javy a procesy v súvislostiach. 

Geografia nie je úzko zameraný akademický predmet pre pár zasvätencov. Jej znalosti sú potrebné pre všetkých, využívajú sa takmer každodenne. Dieťa ich získava spoznávaním svojho bezprostredného okolia už od útleho veku. Človek je s geografiou konfrontovaný po celý život. Snaha spoznať a pochopiť svet je pre nás prirodzenou. 

Geografia fascinuje a inšpiruje – krása Zeme, sily prírody, ktoré ovplyvňujú a menia životné prostredie pre rastlinné a živočíšne druhy i človeka samotného. Geografický výskum (pátranie) uspokojuje i poháňa našu zvedavosť. Ako funguje svet a ako rozumieť komplikovaným vzťahom, ktoré ho formujú? Geografia pomáha pochopiť množstvo globálnych výziev súčasnosti – klimatická zmena, potravinová bezpečnosť, rast počtu obyvateľov, medzinárodné vzťahy – nič z toho nemôže byť uchopené a riešené bez geografickej perspektívy.   

Geografia pomáha napĺňať jedny z najdôležitejších cieľov vzdelávania – učí premýšľať v súvislostiach, myslieť lokálne a konať globálne, ​ pomáha tvoriť správne rozhodnutia na základe dostupných informácií, prispieva k tolerancii voči kultúrnej a inej rozmanitosti, rozvíja aktívne občianstvo a pritom v sebe zahŕňa poznatky a kompetencie množstva iných vedných odborov.  

Geograficky vzdelaní ľudia sú schopní rozumieť mapám, aktívne ich využívajú vo svojom súkromnom či profesnom živote, dokážu čítať krajinu, majú priestorové myslenie, efektívne narábajú s dátami ​v rôznej podobe (tabuľky, grafy…), analyzujú a interpretujú získané údaje i žitú realitu, neexistuje pre nich nudné miesto. Vedia, že Zem je plná príbehov. Dokážu nachádzať nové i v mieste svojho bydliska.  

učiť geografiu moderne
Zdroj fotografie: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c6/Jeju_Island.jpg

Myslieť geograficky

Nevyhnutným výstupom geografického vzdelávania je schopnosť uplatňovať získané vedomosti ​a zručnosti v nových situáciách, adekvátne reagovať a konať v rýchlo sa meniacom svete.  

Geografické myslenie je unikátny spôsob nazerania na svet. Neponúka hotové odpovede na všetko, poskytuje však kompas na nájdenie smeru – koncepty a spôsob myslenia, ktoré nám pomáhajú vidieť prepojenia medzi miestami a mierkami, ktoré iní často prehliadajú. Aj to je dôvod prečo by sme sa mali zamerať na rozvoj geografického vzdelávania (Peter Jackson, profesor humánnej geografie). 

Ako učí školská geografia deti myslieť geograficky? Jeden zo spôsobov nazerania na geografiu je cez jazyk a spôsob premýšľania o svete, ktorý poskytuje. Pozerať sa na svet pohľadom aktívneho účastníka, pozorovať a skúmať ho, rozumieť mu spôsobom, ktorý presahuje na prvý pohľad viditeľné. Jazyk má slovnú zásobu, ktorú potrebujete na to, aby ste sa ním dohovorili. Okrem toho má aj gramatiku – pravidlá, koncepty a postupy , ktoré umožňujú skladanie slov do zmysluplných viet. Gramatikou geografie sú jej veľké myšlienky (big ideas), ktoré sa dajú v bodoch opísať nasledovne:

  • priestor a miesto (space and place) – spôsob akým je priestor využitý a pretvorený na miesta
  • mierka a prepojenia (scale and connection) – spôsob, ktorým sú ľudia prepojení s priestorom
    a miestami, ktoré obývajú a využívajú, od lokálnej až po globálnu mierku
  • blízkosť a vzdialenosť (proximity and distance) – vplyv technológií na zmenu vzdialeností, tzv. zmenšujúci sa svet
  • myslenie v súvislostiach (relational thinking) – ako vidíme svet závisí na našej perspektíve

Geografické myslenie – používanie big ideas na organizáciu a spracúvanie informácií umožňuje deťom a mladým ľudom lepšie chápať: 

  • fyzický svet – pevnina, voda, vzduch, ekosystémy, tvary povrchu, krajina a procesy, ktoré na ne vplývajú a menia ich 
  • činnosť ľudí – komunita, spoločnosť, urbanizmus, hospodárstvo, doprava, spotreba…
  • vzájomná závislosť – spojenie fyzického sveta so životom a činnosťou ľudí, pochopenie konceptu trvalo-udržateľného rozvoja
  • priestor a miesto – vzájomné porovnávanie, rozpoznávanie podobností a rozdielov, priestorové vzťahy medzi miestami v rôznej mierke
  • mierka – nastaviteľná optika, ktorou nazeráme na svet – lokálna, regionálna, národná, medzinárodná a globálna perspektíva 
  • životy mladých ľudí – prepojenie geografie so životom žiakov a študentov, využívanie ich vlastných skúseností a zážitkov, záujem o žiacke otázky a témy, dôraz na praktické aktivity
    a geografiu každodenného života
vzdelanie pre 21. storočie
Zdroj fotografie: flic.kr/p/u4v5Ua

Živá geografia

Geografické vzdelávanie sa musí týkať skutočného sveta, aktuálneho diania, budúcich výziev a tém, ktoré sa bezprostredne spájajú nielen so svetom dospelých, ale aj so životom žiakov a študentov. Správne vzdelávanie hľadá vysvetlenia blízkych i vzdialených javov a procesov, núti rozmýšľať o ich vzájomných vzťahoch, zameriava sa aj na budúcnosť, rozvíja motiváciu spoznávať a nasycuje hlad po vedomostiach a schopnostiach, ktoré pramenia z potrieb spoločnosti a jednotlivca. Takéto geografické vzdelávanie nazývame živou geografiou (living geography). Nezáleží na tom, či je vo forme predmetu, tém alebo učív, živá geografia prináša do vzdelávania aktuálny kontext a riešenie úloh spojených so skutočnými situáciami a problémami (napr. cez prípadové štúdie – case studies
​do školského kurikula.  

Živá geografia je:

  • relevantná pre život ľudí a svet práce
  • o zmenách – poznatky o minulosti nám pomáhajú pochopiť súčasnosť, ktorá ovplyvní to, ako budú žiť ľudia o rok, či v ďalšom storočí
  • vo flexibilnej mierke – lokálne je vždy zasadené do širšieho kontextu
  • hlboko všímavá – pozerá pod povrch vecí, snaží sa im porozumieť a neuspokojuje sa s ich jednoduchým (mechanicky naučeným) vysvetlením
  • rozvíjajúca kritické myslenie a aktívne občianstvo

Čo je v súčasnosti na geografii vzrušujúce, je skutočnosť, že ide o vôbec prvý vyučovací predmet britského kurikula, ktorý berie potrebu kritického a tvorivého myslenia vo vzťahu k budúcnosti vážne ​(David Hicks, profesor vzdelávania). 

osvetlená diaľnica

Geografia detí a mladých ľudí

Vzdelávanie by malo byť vedené tak, aby v ňom bolo deťom a mladým ľuďom umožnené vychádzať z ich vlastných skúseností a zvedavosti. Žiaci by mali byť vedení aj k tomu, aby si (do istej miery) upravili geografické kurikulum podľa ich potrieb a záujmov. O obsahu vyučovacej hodiny (o tom, čo bude jej témou) rozhodujú učitelia. Aký je vzťah žiakov k takémuto vzdelávaniu, čo si z neho odnášajú, ako vplýva na motiváciu, angažovanosť  a čo ich ním učíme o demokracii?  Projekt Geografia mladých ľudí (Young People’s Geography) skúmal možnosti premeny geografického kurikula záujmami, skúsenosťami a zvedavosťou žiakov a študentov. 

Pozmenené kurikulum, ktorého časť vychádza z požiadaviek žiakov a študentov je menej o “pokrytí” učív a viac o debate a hĺbkovom riešení vybraných tém. Vyznačuje sa:

  • dôrazom na spoluprácu medzi žiakmi, učiteľmi a odborníkmi
  • didaktikou, ktorá podporuje komunikáciu, kritické myslenie, tvorivosť, hľadanie riešení, bádateľsky orientované vyučovanie a prácu s informáciami v rôznej podobe 
  • prepájaním školského vzdelávania so životom žiakov
  • vtiahnutím žiakov a študentov do vzdelávacieho procesu – na ich hlase záleží, sami môžu určovať (do istej miery), čomu sa budú v rámci školskej geografie venovať

Chceme, aby deti a mladí ľudia pochopili, že geografia je aj o nich a týka sa ich životov. Učitelia by mali stavať na záujmoch a skúsenostiach žiakov, ale zároveň hľadať spôsob ako ich nadchnúť aj pre geografické témy, ktoré sú momentálne mimo ich zorné pole. 

geografia miesta
Zdroj fotografie: pixabay.com/photo-945451/

Geografia, ktorá pátra a skúma

Britská Geografická asociácia verí v bádateľskú geografiu – takú, v ktorej sa žiaci učia vlastnou aktivitou, premýšľajú, tvoria a rozvíjajú praktické schopnosti. Geografia už nemôže byť encyklopedickým zemepisom, v ktorom sa kládol dôraz na pasívne prijímanie hotových vedomostí 
v podobe faktov. Geografia je bezpochyby objaviteľský predmet. V minulosti sa spájala s objavovaním nových území, ich skúmaním a opisom, získavaním informácií o ďalekom i blízkom. Geografia bola vedou, ktorá opisovala svet (odtiaľ vychádza aj slovenské pomenovanie zemepis). Je vedou, ktorá má čo povedať a skúmať aj v súčasnosti, neustále prehlbuje naše poznatky o Zemi a jej obyvateľoch. Školská geografia môže obsiahnuť mnohé formy bádania, výskumov a premýšľania o svete, môže byť tvorivá a kurikulu poskytovať nenahraditeľné témy, ktoré sa nevyskytujú v žiadnom inom predmete.

Dedičstvo geografie nie je nevinné. V 19. storočí britské učebnice neraz nabádali žiakov k rasistickému pohľadu na svet, príliš zdôrazňovali nadradenosť Britského impéria a na svet sa pozerali nacionalistickou optikou. V iných štátoch to bolo podobné. Súčasné vzdelávanie by sa malo vyvarovať rozvíjaniu stereotypov a predsudkov v mysliach žiakov a umožniť im cestovať svetom ​s otvorenou mysľou. V súčasnej slovenskej učebnici geografie sa napr. objavuje veta “Slovensko je najkrajšou krajinou na svete”. Výchova k uvedomeniu vlastnej identity a lásky ku krajine je jedna vec, nadraďovanie sa a vštepovanie pocitu výnimočnosti zas iná. 

Geografia môže rozvíjať prirodzenú zvedavosť žiakov a poskytovať im odpovede na otázky ako napr.:

  • Identita – Kto som? Odkiaľ pochádzam? Aký je príbeh mojej rodiny a krajiny? Kto so mnou obýva štát v ktorom žijem? 
  • Miesta vo svete –  Kde žijem? Ako sa moja krajina odlišuje od ostatných? Ako sa mení? Aká bude v budúcnosti? Ako to môžem ovplyvniť? Čo vplýva na rozmanitosť Zeme a spôsob života jej obyvateľov?
  • Zem –  Ako funguje Zem, javy a procesy na nej? Ako sa vzájomne ovplyvňujú jednotlivé sféry? Aké sú naše vzťahy so živou a neživou prírodou? 
  • Ľudia – Ako žijú ľudia vo svete? Čo ma s nimi spája, čo odlišuje? Čo vplýva na kvalitu ich života? Prečo existujú na Zemi kultúrne, politické a ekonomické rozdiely? Čo sú súčasné a budúce výzvy ľudstva a ako im čeliť? 

Môžete precestovať moria, póly, púšte… a stále nič nevidieť a nič nepochopiť. Na skutočné porozumenie svetu sa musíte dostať pod kožu ľuďom a krajine, v ktorej žijú. Inými slovami, spoznávať geografiu. Neviem si predstaviť predmet, ktorý by bol na školách dôležitejší. Bez geografie by sme boli všetci stratení (Michal Palin / herec, spisovateľ, cestovateľ a geograf).

jazero na púšti
Zdroj fotografie: pixabay.com/photo-1984755/

Geografia a skutočný svet

Práca v teréne (fieldwork) – učenie sa mimo školy v prírode či v obci (meste) patrí medzi základné zložky geografického vzdelávania. Učenie sa o svete nie je možné bez priamej skúsenosti z praktického výskumu, bádania a pod. v skutočnom prostredí. Preto je potrebné ho do vyučovania vnášať tak často, ako je to len možné. Benefity takejto formy vzdelávania dokazuje množstvo pedagogických výskumov. Učitelia, ktorí prácu v teréne realizujú však výsledky žiadnych výskumov ani nepotrebujú. Z vlastných skúseností vedia o ich vplyve na motiváciu a učenia sa žiakov. 

Britská vláda si uvedomuje hodnotu učenia sa vonku o čom svedčí aj dokument s názvom Learning Outside the Classroom Manifesto. Jeho autori veria, že každý mladý človek by mal zažiť svet za múrmi školy ako súčasť školského vzdelávania a osobného rozvoja. Nezáleží pritom na veku
​a schopnostiach žiakov, ani na podmienkach alebo umiestnení školy. 


Poznámka: V Česku je školskému vzdelávaniu mimo priestorov školy venovaný metodický portál Učíme se venku


Oplatí sa venovať svoj čas a energiu práci v teréne? Áno, vyžaduje si poctivú prípravu, nezaobídete sa bez organizácie práce mimo školu, ktorá môže byť komplikovaná… Odmenou pre vás ako učiteľa sú však reakcie žiakov. Keď počujete ako si to celé užili, nočný pochod lesom, prechod mostom, pozorovanie dravých vtákov, cestovanie kompou atď. Kde sú tieto veci v štátnom kurikule? Myslím si, že sú medzi riadkami – ako malé kúsky čara, ktoré si so sebou deti a mladí ľudia zoberú so sebou aj po tom, čo doštudujú a budú na ne spomínať do konca života (Paula Richardson, učiteľka). 

Bol som celkom beznádejný žiak, ktorého zachránil až učiteľ geografie. Zobral nás mimo školy, vďaka nemu sme spoznali ako zaujímavý je svet tam vonku. Turistické pochody a lezenie v Brecon Beacons mi zmenili život (Paul Rose, popularizátor vedy na BBC). ​

geografia práca s mapou
Zdroj fotografie: bit.ly/2zeSY3a

Tvorba kurikula s geografiou

Geografická asociácia verí, že učitelia by mali pri svojej práci vychádzať z dohodnutých vzdelávacích štandardov, zároveň je však presvedčená, že učitelia sú autonómnymi profesionálmi, ktorí sú poháňaní vlastnými vzdelávacími cieľmi a zámermi. Najlepšie poznajú svojich žiakov a prostredie ​v ktorom pracujú. Preto by mali byť spolutvorcami kurikula. Keď majú učitelia vášeň pre svoj predmet, nechávajú sa inšpirovať z rôznych zdrojov a otvorene komunikujú so žiakmi, dokážu premeniť geografiu na radosť z poznávania. Potrebujeme, aby bola geografia dynamická, živá a reagujúca na meniaci sa svet.

Musíme podporovať učiteľov, aby sa stali najlepšími, akými môžu byť. Len keď naplnia svoj vlastný potenciál, môžeme očakávať, že žiaci naplniť ten svoj (Jim Knight, školský minister).

Jedným z hlavných cieľov učiteľov geografie by malo byť naučiť žiakov kritickému mysleniu – žiaci by mali byť schopní pracovať s rôznymi formami informácií (vyhľadávať ich, analyzovať, porovnávať…), navrhovať a overovať hypotézy, vecne argumentovať a svoje tvrdenia podopierať faktami. Ako učitelia a tvorcovia geografického kurikula stojíme pred tromi výzvami:

  1. Svet sa rýchlo mení, preto by sa mal meniť aj obsah školskej geografie. Nie je to len otázka neustálej aktualizácie faktov a dát tak, aby boli aktuálne. Mení sa aj naše nazeranie na svet 
    a dôležitosť jednotlivých tém.

  2. Význam a cieľ predmetu nie sú vždy správne pochopené. Dokonca ani samotnými učiteľmi. Vedenie školy môže kvôli nepochopeniu významu geografického vzdelávania v školskom kurikule oslabovať jeho časovú dotáciu (alebo inú podporu).

  3. Záber geografie je neuveriteľne široký, preto je potrebné (a často obtiažne) racionalizovať obsah, ktorému sa budú žiaci na školskej geografii venovať.

Uvedené výzvy sú zároveň príležitosťami. Dávajú geografii šancu stať sa (opäť) dôležitou súčasťou školského kurikula. Žiadny iný predmet neposkytuje tak silný potenciál na interdisciplinaritu, holistické učenie sa a nazeranie na meniaci sa svet v jeho celej komplexnosti a kráse.   

Článok bol vytvorený a publikovaný vďaka finančnej podpore Nadácie Eset.​​​

Podporte nás

Podporte nás

Vaša podpora nám umožňuje napredovať a rozširovať projekt, ktorý pomáha mnohým učiteľom (nielen) geografie.

Chcem podporiť