Veterná erózia pôdy (praktická aktivita)
Čo je to veterná erózia a ako sa prejavuje?
Veterná erózia je degradačným procesom, ktorý spôsobuje škody nielen na poľnohospodárskej pôde a výrobe, odnosom ornice, hnojív, osív a ničením poľnohospodárskych plodín, ale aj zanášaním komunikácií, vodných tokov, vytváraním návejov a znečisťovaním ovzdušia. Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia), odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Toľko teórie (zdroj).
Na Slovensku sa veterná erózia v porovnaní s vodnou natoľko neprejavuje, i keď aj u nás máme oblasti, kde výraznejšie zasahuje, alebo zasahovala do života obyvateľov. Najznámejšou oblasťou sú viate piesky Záhoria, ktorých nestabilita a neustále sa presúvanie bolo v minulosti riešené aj vysádzaním veľkých plôch borovicových lesov, ktoré dotvorili krajinu do podoby, ako ju poznáme dnes.
Veterná erózia sa podiela na postupnom rozširovaní púští (dezertifikácii) v na zrážky chudobných regiónoch ako je napr. africký Sahel a v 30. rokoch 20. storočia spôsobila jednu z najväčších ekologických katastrof v histórii USA, známu pod názvom Dust Bowl. Príčinou dlhotrvajúcich katastrofických prašných búrok vyvolaných eróziou pôdy bola premena trávnatých prérií Veľkých planín na veľké plochy obnaženej poľnohospodárskej pôdy. Tá počas sucha vyschla a zmenila sa v prach, ktorý bol v obrovských mračnách unášaný až do Chicaga a veľkých miest na východnom pobreží. Väčšina pôdy bola odviata do Atlantického oceánu. Katastrofa spôsobila vysťahovaleckú vlnu stoviek tisíc farmárov z Texasu, Arkansasu, Oklahomy a okolitých štátov. Literárne ju spracoval John Steinbeck vo svojich slávnych románoch Ovocie hnevu a O myšiach a ľuďoch. Dust Bowl je vynikajúce interaktívne spracovaný na tomto odkaze.
Na Slovensku je dodnes málo známy aj tzv. Veľký zelený múr, najväčší projekt umelého zalesňovania v ľudských dejinách, ktorého cieľom je boj proti dezertifikácii a veternej erózii na okrajoch púšte Gobi. Jeho počiatky siahajú do 70. rokov 20.storočia a jeho úplne dokončenie je predpokladané v roku 2050. Vo finálnej podobe by mal široký pás umelo vysadených lesov obopínať prakticky celú oblasť Vnútorného Mongolska s celkovou rozhlohou okolo 300 000 km². V oveľa menšom merítku sa podobné metódy využívajú aj na Slovensku vo forme vysádzania stromoradí – vetrolamov v okolí polí náchylných na veternú eróziu.
Veterná erózia ako geografický experiment
Ako už od čias Jana Amosa Komenského vedia všetci učitelia, ak je to len trochu možné, učivo by sa malo žiakom predkladať názorne. Princíp veternej erózie, faktory, ktoré na ňu pôsobia a jej vplyv na krajinu, nepatria k ťažkým na pochopenie. Žiakom ju však lepšie priblížite cez malý experiment, pomocou ktorého zažijú eróziu priamo v triede. Počas experimentu majú žiaci šancu sami odhadovať zmeny v intenzite veternej erózie skúmanej plochy, spôsobené zmenami viacerých meteorologických a pôdnych faktorov, ako sú zrážky, pôdna vlhkosť, rýchlosť vetra, veľkosť pôdnych častíc, alebo rastlinný kryt.
Pomôcky:
elektrický ventilátor, resp. fén • nádoby s rozmermi 20 x 20 cm • pôda porastená trávou • pôda s posekanými rastlinami • kamene • štrk • hlinitá pôda • piesčitá pôda
Postup:
- Popíšte triede, čo robí vietor s jednotlivými druhmi pôdy.
- Vyskúšajte každú vzorku pôdy tak, že na ňu pustíte elektrický ventilátor alebo fén.
- Študujte vplyv silného vetra na pôdu.
Výsledky:
- Vietor odnáša preč vrchnú pôdu, ako dôsledok vzniknutej nerovnováhy medzi odporom pôdy a kinetickou energiou vetra.
- Vietor odnáša jemnú pôdu alebo piesok (piesčitá pôda).
- Vietor slabo ovplyvní porastenú plochu, hlinitú pôdu, kamene alebo štrk.
Základné údaje a doplňujúce informácie:
- Silný vietor spôsobuje veľké škody na majetku a môže odviať aj cennú ornicu.
- Pôdu potrebujeme k zabezpečeniu potravy, nemali by sme bez nej vegetáciu.
- Pôda je ľubovoľný trojrozmerný výrez z pedosféry – od pokryvného humusu až k hornine.
- Vietor je pohyb vzduchu, málokedy ide o bezvetrie.
- Najviac erodovaných pôdnych častíc má priemer asi 1 mm – tieto častice sú najnáchylnejšie na účinky veternej erózie.
- Menšie častice sú erózne odolnejšie, nakoľko sa zhlukujú do pôdnych agregátov, ktoré odolávajú náporom vetra vo väčšej miere.
- Väčšie častice sú voči vetru odolnejšie.
- Orba po vrstevnici pomáha udržiavať pôdu.
- Najsilnejšie vanie vietor asi 9 km nad zemou. Tieto prúdy sú asi niekoľko stoviek km široké, ale ich dĺžka je často okolo polovice zemegule. Väčšinou sa pohybujú rýchlosťou okolo 200 km/hod.,
- ale boli zaznamenané i dvojnásobné rýchlosti.
Otázky na zamyslenie:
- Čo môžu poľnohospodári urobiť preto, aby vietor neodnášal pôdu?
- Čo spôsobuje veternú eróziu?
- Aké následky má veterná erózia na krajinu a život človeka?
Podporte nás
V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!
Chcem podporiť