Hore

Európsky zápas o Afriky (návrh vyučovacej hodiny)

Učte tak, aby na vašu hodinu žiaci ešte dlho spomínali. Aspoň v tých prípadoch, keď je to možné.  Takouto príležitosťou môže byť aj téma na pomedzí geografie a dejepisu o kolonizácii (rozdelení) Afriky európskymi mocnosťami. Návrh vyučovacej hodiny, v ktorej žiaci pracujú v skupinách využíva prvky zážitkového vyučovania.

prepojenie geografie a dejepisu

Ročník:  2. (gymnázium), 6. (ZŠ)

Predmet:  dejepis, geografia

Tematický celok:  európska expanzia 1492 – 1914 (DEJ), Afrika (GEO)

Čas: 45 minút

Pomôcky: hrubší umelohmotný špagát štyroch farieb, krajčírsky alebo stavbársky meter, nožnice, lepiaca páska, nepriesvitná nádoba na špagáty, vystrihnuté vlajky z kópie prílohy č. 4, opisy záujmov európskych štátov v Afrike (príloha č. 5) pre každú skupinu, notebook s pripojením na internet 
​a dataprojektor, školské atlasy sveta

Ciele:

Popísať koloniálne rozdelenie Afriky medzi európske mocnosti po Berlínskej konferencii. / Pomenovať niektoré príčiny a dôsledky kolonializmu v Afrike z pohľadu Európanov a pôvodného obyvateľstva.

Príprava pred aktivitou

  1. Pred aktivitou si pripravte umelohmotné špagáty potrebné na jej realizáciu. Rozstrihajte ich na kratšie časti týchto dĺžok a farieb: 8 m, 1,2 m, 0,6 m a 0,3 m bieleho špagátu, 2,7 m, 1,8 m
    a 1,8 m zeleného špagátu, 8 m a 1,2 m červeného špagátu a 6,7 m a 3,6 m modrého špagátu. Každý špagát označte štítkom s názvom štátu, pre ktorý je v hre určený. Zoznam je uvedený
    v bodoch nižšie. Osemmetrový biely špagát poslúži na vytvorenie obrysovej mapy Afriky, biely špagát s dĺžkou 1,2 m vyznačí Madagaskar.

    Veľká Británia – 8 m červeného špagátu
    Belgicko – 1,2 m červeného špagátu
    Francúzsko – 6,7 m modrého špagátu
    Nemecko – 3,6 m modrého špagátu
    Portugalsko – 2,7 m zeleného špagátu
    Španielsko – 1,8 m zeleného špagátu
    Taliansko – 1,8 m zeleného špagátu
    Afrika – 8 m bieleho špagátu
    Madagaskar – 1,2 m bieleho špagátu
    Etiópia – 0,6 m bieleho špagátu
    Libéria – 0,3 m bieleho špagátu

  2. Pred samotnou aktivitou je nutné presunúť všetky lavice nabok, aby uprostred triedy vznikol dostatočne veľký voľný priestor. Všetky materiály, ktoré treba prezentovať cez dataprojektor, odporúčame mať pripravené (otvorené) vo vašom internetovom prehliadači už pred začiatkom vyučovacej hodiny. Ušetrí sa tým čas potrebný na ich vyhľadávanie v priebehu aktivity a zároveň je takto možné realizovať ju aj bez pripojenia na internet v triede.

  3. Do stredu voľného priestoru vyznačte najdlhším, 8-metrovým bielym špagátom obrys Afriky. Obrys sa nemusí dokonale zhodovať so skutočným tvarom kontinentu, je však vhodné snažiť sa o najvernejšiu podobu. Rovnakým spôsobom vyznačte pomocou 1,2-metrového bieleho špagátu Madagaskar. Takto vytvorené obrysy odporúčame na viacerých miestach zaťažiť alebo prilepiť lepiacou páskou o podlahu, aby počas aktivity nedochádzalo k pohybom špagátu a deformácii mapy.

Evokácia  (5 minút)

  1. Keď máte všetko pripravené na začatie aktivity, informujte žiakov, že sa budete venovať téme kolonizácie Afriky európskymi mocnosťami na konci 19. storočia. Predpokladá sa, že žiaci majú aspoň základné vedomosti o fyzickogeografických pomeroch Afriky.

  2. Vyzvite žiakov, aby metódou brainstormingu uviedli, čo podľa nich motivovalo európske mocnosti k ovládnutiu Afriky pred 130 rokmi. Všetky odpovede zapíšte na tabuľu a následne rozviňte diskusiu o tom, ktoré dôvody považujú žiaci za najdôležitejšie a prečo.
Berlínska konferencia
Berlínska konferencia (1884)

Uvedomenie  (30 minút)

  1. Rozdeľte žiakov na sedem skupín a oznámte, že každá z nich bude predstavovať jednu z európskych mocností na Berlínskej konferencii v rokoch 1884 – 85, kde došlo k dohode o rozdelení územia Afriky. V čase konferencie ostávalo ešte 80 % územia Afriky bez nadvlády Európanov.

  2. Každá skupina si vyberie štát, ktorý bude reprezentovať, náhodným vytiahnutím jedného špagátu z nádoby. Každý špagát je označený štítkom s názvom štátu. Špagáty si skupiny ponechajú pre ďalší priebeh aktivity. Rôznu dĺžku špagátov nemusíte v tejto fáze žiakom vysvetľovať.

  3. Po pridelení štátov dajte ku každému z nich opis jeho záujmov v Afrike – pre každú skupinu iný (stiahnete na tomto odkaze). Každá skupina dostane zároveň aj kópiu vlajok svojho štátu na označovanie zabraného územia (tu), nožnice, lepiacu pásku a Školský atlas sveta. 
  4. Na vytvorenie úvodnej atmosféry odporúčame cez dataprojektor premietať ilustračnú historickú kresbu Berlínskej konferencie, ktorú nájdete na tomto odkaze.
  5. Žiakov informujte, že európske štáty majú v Afrike roku 1884 už viacero kolónií. Vyvstala však potreba uspokojiť ich teritoriálne nároky a vymedziť sféry vplyvu. V čase konferencie je pre mocenské chúťky Európanov dostupné prakticky celé územie Afriky okrem dvoch štátov. Jedným je Etiópia, ktorá existuje od 12. stor., kde sa kresťanstvo zakorenilo už v 4. storočí, dávno predtým, ako sa presadilo v Európe. Druhá je Libéria, od roku 1847 samostatný štát založený černochmi oslobodenými z otroctva, ktorí sa vrátili z Ameriky. Práve na príklade týchto dvoch štátov ukážte žiakom, ako budú neskôr postupovať pri vymedzovaní územia svojich kolónií. Na vytvorenej mape Afriky vyznačte bielym špagátom s dĺžkou 0,6 m Etiópiu a bielym špagátom s dĺžkou 0,3 m Libériu. Tieto štáty nie sú pri rozdeľovaní Afriky európskymi mocnosťami dostupné. V tejto fáze aktivity žiaci už pravdepodobne pochopia, prečo majú špagáty jednotlivých skupín rozdielnu dĺžku.
  6. Vyzvite skupiny, aby si pozorne prečítali opis teritoriálnych záujmov svojho štátu v Afrike (texty vytlačte z tohto odkazu). Cez dataprojektor premietnite satelitnú mapu Afriky, prípadne fyzicko-geografickú mapu Afriky. Premietnuté mapy môžu pomôcť pri rozhodovaní skupín o tom, ktoré oblasti Afriky by boli z hľadiska naplnenia ich záujmov najvhodnejšie.
  7. Skupiny majú za úlohu podľa preštudovaného opisu zvážiť, ktoré územia Afriky budú na konferencii pre svoj štát požadovať. Môžu im pritom pomôcť aj cez projektor premietnuté mapy Afriky. Ak nemáte dataprojektor, žiaci môžu pracovať s mapou Afriky v atlase. Nevýhodou práce s atlasom je však mapa koloniálneho rozdelenia Afriky priamo pod fyzickogeografickou mapou Afriky. Odporúčame  preto žiakov vyzvať, aby si ju zakryli a počas aktivity nevyužívali. Ak žiaci niekdajšie koloniálne rozdelenie Afriky poznajú, zdôraznite, že pri tejto aktivite sa nemusia týchto skutočností striktne pridržiavať
  8. Skupiny upozornite, že špagát, ktorý na vymedzovanie svojho územia dostali, môžu rozstrihať nožnicami aj na viac menších častí.
  9. Po cca 5 – 10 minútach potrebných na rozhodnutie sa pre konkrétne územia, vyzvite skupiny, aby pristúpili k obrysovej mape Afriky uprostred triedy a vyjadrili svoje teritoriálne nároky ohraničením vybraných častí Afriky špagátom, ktorý im bol pridelený. Do stredu takto ohraničených území môžu pre lepšiu prehľadnosť umiestniť aj svoju štátnu vlajku (dostali ichz tohto dokumentu).
  10. Počas práce skupín na zaberaní území medzi nimi s vysokou pravdepodobnosťou vzniknú teritoriálne spory. Nezasahujte do ich riešenia, pokiaľ neskĺznu do nevyberaných spôsobov. Skupiny sa môžu vzájomne dohadovať a svoje nároky na mape dodatočne presúvať. Nechajte priebeh tejto fázy aktivity na vynaliezavosti jednotlivých skupín. V momente, keď skupina reprezentujúca Taliansko zaberie svojím špagátom na mape už ohraničenú Etiópiu, odhoďte tento špagát mimo mapy s vysvetlením, že podrobenie Etiópie nebolo úspešné. Tento zásah simuluje bitku pri Adwe z roku 1896, v ktorej boli Taliani zahanbujúco porazení etiópskymi vojskami. Trvanie celého „zápasu“ o Afriku by nemalo presiahnuť 10 minút.
  11. Keď je už celá Afrika rozdelená medzi skupiny (európske štáty), spoločne so žiakmi vyhodnoťte vytvorenú mapu. Ktorému štátu (skupine) pripadla najväčšia časť? Kolónie ktorých skupín sa obmedzovali len na určité oblasti Afriky? Ktoré oblasti sa v skutočnosti kolonizovali najľahšie a medzi prvými (dopravne dobre dostupné pobrežia, zdrojové oblasti nerastných a poľnohospodárskych surovín) a ktoré ako posledné (vnútrozemie, husto zalesnené a dopravne ťažko dostupné oblasti, púšte)? Ako ste sa dokázali vzájomne dohodnúť na rozdelení územia?
  12. Cez dataprojektor žiakom prezentujte historickú mapu Afriky z roku 1910, na ktorej vidieť jej rozparcelovanie medzi európske mocnosti. Mapu vo vysokom rozlíšení nájdete na tomto odkaze. Mapa sa dá približovať alebo vzďaľovať držaním kláves Ctrl a + alebo Ctrl a –. Legenda sa nachádza v jej pravom dolnom rohu. Nechajte žiakom čas na porovnanie skutočnej koloniálnej mapy Afriky s tou, ktorú počas aktivity vytvorili. V čom sa mapy odlišujú? V ktorých prípadoch sa výsledok ich „ruvačky“ o Afriku zhoduje so skutočným rozdelením jej územia európskymi štátmi po Berlínskej konferencii?
  13. Ako ďalšiu premietnite prehľadnú mapu koloniálneho rozdelenia Afriky z roku 1913. Nájdete ju na tomto odkaze. Okrem niekdajšieho koloniálneho rozdelenia Afriky sú na nej vyznačené aj hranice súčasných štátov. Hranice ktorých súčasných afrických štátov kopírujú hranice medzi niekdajšími európskymi kolóniami v Afrike? Informujte žiakov, že väčšina afrických štátov, ako ich poznáme dnes, získala nezávislosť až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Lepšiu predstavu o časovom rámci vzniku samostatných afrických štátov si vytvoríte pomocou prehľadnej mapy, ktorú nájdete tu.

Reflexia  (10 minút)

  1. Ako poslednú zobrazte žiakom etnickú (národnostnú) mapu Afriky. Žiakov upozornite na fakt, že jedna farebná plocha na mape nezobrazuje jeden národ, ale len jednu z hlavných národnostných skupín, ktorá môže zahŕňať až stovky samostatných národov a etník – Afrika je etnicky ​a jazykovo mnohonásobne pestrejšia ako Európa.

  2. So žiakmi rozviňte diskusiu na nižšie uvedené otázky:
  • Pri zaberaní územia ste sa zamerali na svoje záujmy, mysleli ste však aj na záujmy obyvateľov, ktorí tam žili? Svoju odpoveď zdôvodnite. 

  • Mali podľa vášho názoru európske štáty právo na zabratie cudzích území? Bolo by niečo podobné možné aj v súčasnosti? 

  • Aké dôsledky môžu mať umelo vymedzené hranice niekdajších kolónií pre fungovanie súčasných afrických štátov, ak boli dodnes mnohé z týchto hraníc zachované? Hranice ktorých afrických štátov sú aj dnes totožné s hranicami bývalých kolónií, z ktorých vznikli (Konžská demokratická republika, Angola, Mozambik, Namíbia, Sierra Leone…)?

V mnohých afrických štátoch je na rozdiel od štátov Európy veľmi pestré národnostné zloženie obyvateľstva. Národy žijúce v jednom štáte hovoria odlišným jazykom, vyznávajú odlišné náboženstvo, majú iné zvyky a spôsob života. Táto rôznorodosť býva často príčinou sporov o riadenie štátu, nakladanie s nerastným bohatstvom a pod.

  • Ako sa v súčasných štátoch Afriky prejavuje vplyv (odkaz) ich bývalých kolonizátorov?

Oficiálnym jazykom väčšiny afrických štátov je dodnes jazyk ich niekdajších kolonizátorov (v štátoch západnej Afriky ako napr. Senegal alebo Pobrežie Slonoviny je to francúzština, v Nigérii a Ghane angličtina, v Mozambiku a Angole portugalčina). Kolonizátori tu zanechali aj prvky svojej kultúry a náboženstvo. Hospodárstvo jednotlivých afrických štátov je dodnes v mnohých prípadoch najsilnejšie previazané práve so štátmi, ktoré ich v minulosti kolonizovali – cez vzájomný obchod, investície, zahraničnú pomoc a pod. Afrika je dodnes pre európske štáty dôležitá najmä ako zdroj surovín, poľnohospodárskych produktov a prisťahovalcov.

  • Aký bol vzťah kolonizátorov k miestnym obyvateľom? Ako vnímali kolonizátorov oni? Predstavte si, že by do Európy odrazu prišli technologicky oveľa vyspelejší mimozemšťania, jej územie by si rozdelili medzi sebou, nerešpektujúc súčasné hranice ani jednotlivé národy, zakladali by mestá a Európanov by si podmanili ako lacnú pracovnú silu pre svoje polia a továrne. Aký vplyv by to malo na spoločnosť, na váš osobný život?

Aktivita je súčasťou metodickej príručky Afrika – Mýty a fakty, ktorú vydalo Človek v ohrození o.z.Elektronická verziapublikácie je dostupná bezplatne.

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

Spoznávajte svet s Lepšou geografiou

V našich rubrikách Orbis Pictus, Terra Incognita a Cinema nájdete tie najlepšie fotografie, mapy a videá.

Preskúmať