Hore

Metóda rozhodovacieho stromu a ako ju využiť (nielen) v geografii

Medzi kľúčové kompetencie, ktoré by mali žiaci počas školského vzdelávania získať, patrí aj schopnosť pracovať s informáciami rôzneho druhu a foriem. Žiaci by mali zvládnuť informácie nielen vyhľadávať, ale aj analyzovať, triediť, vyhodnocovať, ich vzájomným porovnávaním vedieť vymedziť spoločné, podobné a rozdielne znaky.

Rozvoj spomínaných kompetencií sa nezaobíde bez využívania metód, ktoré majú potenciál u žiakov rozvíjať kritické a analytické myslenie. Súčasťou celkového hodnotenia žiakov z jednotlivých predmetov by preto nemali byť len známky z overovania zapamätaných poznatkov, ale zabúdať by sa nemalo ani na hodnotenie kompetencií a zručností.   

Čo je metóda rozhodovacieho stromu?

Rozhodovací strom je efektívnou metódou, cez ktorú si žiaci môžu precvičiť prácu s informáciami – hľadať spoločné alebo rozdielne znaky medzi porovnávanými prvkami (napr. štátmi) a javmi.  Názov metódy vychádza z tvaru výsledného grafu, ktorý má pri zvislej orientácii podobu ihličňanu – od prvej otázky navrchu sa graf s každou ďalšou otázkou smerom nadol rozširuje.  S princípom rozhodovacieho stromu ste sa už zrejme stretli v podobe rôznych dotazníkov, pri ktorých sa cez sériu otázok s odpoveďami ÁNO / NIE dopracujete k výsledku – odpovedi na základnú otázku. Ako príklad môže poslúžiť vtipný graf o tom, či by ste si mali skontrolovať e-mailovú schránku.

Pri bližšom pohľade na príklad nižšie vám pravdepodobne napadnú možnosti využitia metódy rozhodovacieho stromu v školskej geografii. Tie, ktoré prišli na um mne, sa pokúsim bližšie rozpísať.

rozhodovací strom

Čo s tým v geografii? 

Ako prvé mi napadlo zadanie, v ktorom je úlohou žiakov v skupinách vymyslieť a doplniť konkrétne otázky do rozhodovacieho stromu s vyplnenými odpoveďami. Téma je jednoduchá: Kam sa presťahovať? Doplnením správnych otázok žiaci vytvoria funkčnú pomôcku – dotazník, ktorý by ľuďom pomohol rozhodnúť sa, do ktorého z ponúkaných štátov Európy by sa mali presťahovať. Výsledok vždy závisí od odpovedí na otázky, ktoré sú pri výbere ideálneho štátu na život pre toho-ktorého človeka dôležité. 

Môžu to byť otázky na klimatické (Máš radšej chlad ako teplo?) a prírodné pomery (Potrebuješ k životu prechádzky lesmi a turistiku v horách?), ekonomické podmienky (Nevadilo by ti platiť viac ako 50 percentnú daň z príjmu, ak by si vedel, že štát ti ako protihodnotu poskytne kvalitné bezplatné verejné služby?), alebo otázky týkajúce sa hodnôt (Súhlasíš s tým, aby štát umožnil manželstvo aj homosexuálnym párom?).

Pri zadaní je dôležité, aby žiaci pochopili, že všetky otázky musia mať len ÁNO / NIE odpovede, pomocou ktorých sa prvky s ktorými pracujú (napr. štáty) v ďalších vetvách grafu roztriedia iba do dvoch kategórií. Každý z prvkov musí byť na základe otázky jednoznačne zaraditeľný do jednej z nich. 

Pri dopĺňaní otázok k už vopred daným odpovediam treba preto dôkladne ustriehnuť, aby jednotlivé vetvy grafu viedli k správnym záverom. Nie je to jednoduché, ale ani nemožné. Najmä, ak žiakom zúžite tvorbu otázok len na tie, ktoré súvisia (vychádzajú) z materiálov, ktoré im poskytnete – napr. texty, tabuľky, grafy a mapy.

Pre konkrétnu aktivitu s názvom Kam sa presťahovať som vytvoril sčasti vyplnený rozhodovací strom, ktorého náhľad vidíte nižšie (stiahnuť vo formáte pdf).  Rozdajte ho každej cca štvorčlennej skupine žiakov spolu so sadou máp (stiahnuť pdf). Vysvetlite im, že okrem školského atlasu môžu aj tieto mapy využiť pri tvorbe otázok, ktoré v rozhodovacom strome povedú k daným odpovediam – štátom. V skutočnosti je len na nich, aké otázky položia. Základným cieľom je otázky navrhnúť tak, aby sa cez ne dalo skutočne dopracovať k uvedeným odpovediam a nikde sa nevyskytli faktické chyby. Pri prezentácií výsledných rozhodovacích stromov by ich mali byť zástupcovia skupín schopní argumentačne obhájiť. 

Ak už napríklad prvou otázkou Chcel by si žiť v štáte EÚ?,  rozdelíme štáty do dvoch kategórií – členské a nečlenské štáty EÚ, medzi odpoveďami na konci vetvy, ktorá vyrastá z prvej odpovedi ÁNO (Áno, chcel by som žiť v štáte EÚ.) nemôžu byť Rusko alebo Island – štáty mimo EÚ.

kritické myslenie geografia

V prípade, že pracujete s nadanými žiakmi, môžete im zadať úlohu s inou témou (nemusí mať ani žiadny názov a môže slúžiť len čisto na kategorizovanie vybraných štátov podľa žiakmi vybraných kritérií) bez poskytnutia sady máp, alebo dokonca aj bez vpísaných odpovedí (tie si môžu prípadne do jednotlivých odpovedí vyžrebovať). Ich úlohou  bude vymyslieť nielen všetky otázky, ale aj odpovede na ne  tak, aby medzi nimi sedeli všetky vzájomné prepojenia.

Možnosťou je spracovať zadanie aj z druhej strany a žiakom v grafe vyplniť len otázky. Ich úlohou bude doplniť jednotlivé odpovede. Ak by ste si chceli pripraviť vlastnú aktivitu na ľubovoľnú tému, môžete si vo formáte pdf stiahnuť prázdny rozhodovací strom s ôsmymi (A4) alebo šestnástimi odpoveďami (A3).

Na základnej škole je možné aktivitu zjednodušiť na zadanie Na ktorý štát myslím? Žiaci nemusia vymýšľať nijako komplikované otázky. Stačia také, cez ktoré rozdelia štáty vždy do dvoch kategórií cez odpoveď ÁNO/NIE. Napríklad: Je to vnútrozemský štát?, Zasahujú do územia štátu Alpy?, Preteká cez štát rieka Dunaj? Rozpráva sa v štáte slovanským jazykom?, Tvorí väčšinu povrchu štátu nížina?…

Podporte nás

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť