Hore

Metóda rozhodovacieho stromu a ako ju využiť (nielen) v geografii

Medzi kľúčové kompetencie, ktoré by mali žiaci počas školského vzdelávania získať, patrí aj schopnosť pracovať s informáciami rôzneho druhu a foriem. Žiaci by mali zvládnuť informácie nielen vyhľadávať, ale aj analyzovať, triediť, vyhodnocovať, ich vzájomným porovnávaním vedieť vymedziť spoločné, podobné a rozdielne znaky.

Rozvoj spomínaných kompetencií sa nezaobíde bez využívania metód, ktoré majú potenciál u žiakov rozvíjať kritické a analytické myslenie. Súčasťou celkového hodnotenia žiakov z jednotlivých predmetov by preto nemali byť len známky z overovania zapamätaných poznatkov, ale zabúdať by sa nemalo ani na hodnotenie kompetencií a zručností.

Čo je metóda rozhodovacieho stromu?

Rozhodovací strom je efektívnou metódou, cez ktorú si žiaci môžu precvičiť prácu s informáciami – hľadať spoločné alebo rozdielne znaky medzi porovnávanými prvkami (napr. štátmi) a javmi.  Názov metódy vychádza z tvaru výsledného grafu, ktorý má pri zvislej orientácii podobu ihličňanu – od prvej otázky navrchu sa graf s každou ďalšou otázkou smerom nadol rozširuje.  S princípom rozhodovacieho stromu ste sa už zrejme stretli v podobe rôznych dotazníkov, pri ktorých sa cez sériu otázok s odpoveďami ÁNO / NIE dopracujete k výsledku – odpovedi na základnú otázku. Ako príklad môže poslúžiť vtipný graf o tom, či by ste si mali skontrolovať e-mailovú schránku.

Pri bližšom pohľade na príklad nižšie vám pravdepodobne napadnú možnosti využitia metódy rozhodovacieho stromu v školskej geografii. Tie, ktoré prišli na um mne, sa pokúsim bližšie rozpísať.

Celý obsah je dostupný pre členov Lepšej geografie.

Učte svetovo

Učte svetovo

Lepšia geografia vám pomôže pripraviť zaujímavé a nápadité hodiny. Prezrite si našu ponuku materiálov.

Materiály