Hore

Ako merať rozvoj? HDP, HDI a ďalšie ukazovatele, ktoré nám pomáhajú rozumieť svetu (návrh vyučovacej hodiny)

Ako hodnotiť štáty z hľadiska ich rozvoja, ktoré štáty sú bohaté a ktoré chudobné, aké ukazovatele môžeme brať do úvahy pri posudzovaní vyspelosti štátov? Na tieto aj ďalšie otázky budú študenti spolu s učiteľom hľadať odpovede v predkladanom návrhu vyučovacej hodiny, ktorá je vytvorená pre potreby geografie na gymnáziu. Téma pokrýva iŠVP pre gymnáziá o čom svedčí jej obsahový ​a výkonový štandard (zhodný s iŠVP).

​Obsahový štandard: 

  • hospodárstvo sveta, HDP
  • chudoba, nezamestnanosť
  • životná úroveň, kvalita života

Výkonový štandard:

  • posúdiť perspektívy rozvoja jednotlivých regiónov
  • porovnať štáty s najväčším a najmenším HDP na obyvateľa a lokalizovať ich na mape
  • správne interpretovať štatistické údaje a ekonomické ukazovatele hospodárskej výkonnosti štátov sveta a regiónov

Ciele: 

  • spoznať rôzne spôsoby merania rozvoja štátov (HDP, HDP na obyv., HDI a pod.)
  • analyzovať a interpretovať štatistické údaje o ekonomickom a sociálnom rozvoji jednotlivých štátov
  • uvedomiť si, čo robí štát “rozvinutým”
  • pochopiť, že súčasný stav rozvoja nie je odveký a nemenný, ale neustále sa mení v čase i priestore
gapminder graf
Graf rozvoja súčasného sveta rozdeľuje štáty do 4. úrovní. Zdroj: Kniha Faktomluva (Moc faktov) od H. Roslinga

Je Slovensko chudobné? (6 minút)

Ešte pred začiatkom vyučovacej hodiny upravte triedu tak, aby v nej vznikla dostatočne široká a dlhá ulička medzi lavicami.​ Bez toho, aby ste študentom pomenovali tému, ktorej sa budete venovať, požiadajte ich, aby sa hneď v úvode postavili na pomyselnú os, ktorá vznika v uličke medzi lavicami. Budú tvoriť názorovú škálu (info). Na jeden koniec uličky nalepte papier s nápisom “chudobný”, na druhý koniec zas s nápisom “bohatý”. Študentov vyzvite, aby zaujali svoje stanovisko a vybrali si z uvedených možností (na škále sa fyzicky premiestnili) k nasledovnej otázke:

Je Slovensko chudobný, alebo bohatý štát

Po tom, ako sa všetci študenti presunú na nimi zvolené miesto, požiadajte niekoľkých z nich, aby svoje stanovisko na názorovej škále zdôvodnili. Stoja študenti na škále aj medzi dvomi extrémnymi polohami (chudobný a bohatý)? Ak nie, prečo?

Rozviňte diskusiu ​o tom, že klasifikácia štátov do len dvoch ekonomických kategórií by viedla k veľmi skreslenému (nesprávnemu) pohľadu na svet. Rozmýšľali študenti ​o ekonomickej vyspelosti Slovenska v absolútnych alebo relatívnych hodnotách (ako sme ​na tom v porovnaní s inými štátmi)? 

Hong Kong mrakodrapy
Ilustračná fotografia (zdroj)

Čím meriame vyspelosť štátov? (23 minút)

Úlohám a aktivitám v tejto sekcii venujte približne 10 minút. Študentom položte nasledovné otázky: Ako merať a hodnotiť rozvinutosť štátov? ​Poznáte nejaké ukazovatele alebo nástroje, pomocou ktorých vieme posúdiť mieru rozvoja jednotlivých štátov? Skúste ich vymenovať.

V priebehu minúty nechajte študentov formou brainstormingu voľne odpovedať ​a ich návrhy zapisujte na tabuľu bez toho, aby ste ich hodnotili či komentovali. ​Ak by študenti neprichádzali s ďalšími odpoveďami a “zasekli sa”, môžete im napovedať, že ukazovatele hodnotiace mieru rozvoja sa nemusia týkať len ekonomiky či materiálneho bohatstva, ale môžu hodnotiť aj oblasti akými sú zdravotný stav a vzdelanie obyvateľstva, mieru slobody a pod. 

Na tabuli sa pravdepodobne objavili názvy viacerých ukazovateľov (nástrojov), pomocou ktorých je možné hodnotiť rozvinutosť štátov. Každý má svoje obmedzenia. Na ukážku premietnite triede cez projektor graf zobrazujúci podiel štátov na celkovom HDP (hrubý domáci produkt) sveta. Študentom nechajte aspoň polminúty na základné oboznámenie sa s jeho obsahom. V prípade, že sa niektorí študenti ​s pojmom HDP ešte nestretli, nájdu ho vysvetlený priamo v popise grafu.

Študentov sa spýtajte o čom daný graf vypovedá:

Dá sa z údajov v grafe porovnať ekonomická vyspelosť štátov? Dokážeme z grafu posúdiť kvalitu života obyvateľov jednotlivých štátov?

Ako by sme sa dopracovali k ukazovateľu (údaju), ktorý by nám umožnil porovnať ekonomickú vyspelosť štátov a bral by do úvahy aj počet ich obyvateľov?

Odpovede:

HDP udáva hodnotu všetkých výrobkov a služieb vytvorených na určitom území (napr. štát, svetadiel…). Zo skladaného kruhového grafu tak vieme posúdiť veľkosť ekonomiky toho-ktorého štátu a jeho podiel na celosvetovom HDP. Najväčšou ekonomikou sveta sú Spojené štáty. Čoraz viac sa k nim doťahuje Čína.​Porovnaním podielu HDP jednotlivých štátov na celosvetovom HDP však nezískame správnu informáciu o rozdielnosti či podobnosti ich ekonomického rozvoja. Taliansko a India majú napr. porovnateľný podiel na celosvetovom HDP (2,46% vs. 2,83%). Majú však neporovnateľný počet obyvateľov – v Indii ich žije 22-krát viac. To znamená, že Taliansko je v skutočnosti ekonomicky oveľa rozvinutejším štátom. Vieme to posúdiť z hodnoty ukazovateľa HDP na obyvateľa, ktorú získame tak, že HDP vydelíme počtom obyvateľov. ​​


Nasledovným aktivitám venujte približne 13 minút:

Rozdeľte študentov do 4- až 5-členných skupín. Celkový počet skupín závisí od počtu študentov v triede. ​Študentov informujte, že pri posudzovaní miery rozvoja (vyspelosti) štátov nás zaujímajú aj iné, ako ekonomické ukazovatele. Pretože kvalita života nie je ovplyvnená len materiálnym (ne)dostatkom, výškou príjmu a pod. Preto sa teraz pozriete na viaceré ukazovatele, ktoré nám môžu byť pri hodnotení štátov nápomocné.

Do každej skupiny rozdajte kópiu vopred vystrihnutých kartičiek. Stiahnete si ich cez odkaz vpravo. Každá kartička obsahuje názov a stručný opis jedného z vybraných ukazovateľov rozvoja. Úlohou skupín je najskôr prečítať si všetky kartičky – oboznámiť sa s ukazovateľmi. Následne sa ich pokúsia roztriediť do troch nimi vytvorených kategórií (napr. ekonomické, sociálne a demografické ukazovatele).  

Vybrané skupiny prezentujú svoje riešenia (zaradenie ukazovateľov do jednotlivých kategórií). Ostatní študenti ich dopĺňajú, prípadne sa ich snažia s využitím argumentov presvedčiť o vhodnejšom riešení.

Rozviňte diskusiu o tom, či sú hodnoty jednotlivých ukazovateľov na sebe vzájomne závislé. Platí, že keď má nejaký štát vysoké (pozitívne) hodnoty jedného ukazovateľa, zároveň vykazuje aj pozitívne hodnoty v ďalšom či ďalších? Platí napríklad, že bohaté štáty (s vysokou hodnotou HDP / obyv.) sa vyznačujú aj vysokým priemerným vekom dožitia, vysokou mierou gramotnosti a pod.? Ktorý ukazovateľ je podľa študentov najdôležitejší? Závisí na ňom zlepšenie ostatných ukazovateľov? Ak áno, nech túto závislosť opíšu?


Meniaci sa svet v jednom grafe (16 minút)

Ukazovatele rozvoja je možné skúmať a zobrazovať aj pomocou netradičných nástrojov. Jedným z nich sú aj tzv. bublinové grafy projektu Gapminder, ktorý založil dnes už preslávený švédsky štatistik a odborník na svetové zdravie Hans Rosling. Jeho náučné videá na TED konferenciách sa stali legendárnymi, pozrieť si ich môžete tu. Študentov informujte, že sa idete pozrieť na svet – bohatstvo a chudobu v ňom trochu inak.

Cez projektor premietnite triede tento graf (bit.ly/grafgapminder) z projektu Gapminder a stručne ho predstavte. Zároveň im v skratke vysvetlite jeho ovládanie: ​Graf má dve osi a pre štáty sveta zobrazuje hodnotu dvoch ukazovateľov. Na osi x je vyznačené HDP / obyv. v parite kúplnej sily (Income), na osi y zas očakávaná dĺžka života (Life expectancy). Štáty sú v grafe zobrazené ako bubliny. Veľkosť bublín sa odvíja od počtu obyvateľov – čím je bublina väčšia, tým viac obyvateľov daný štát má (preto sú bubliny Číny a Indie najväčšie). Čím vyššie sú štáty v grafe umiestnené, tým zdravší sú ich obyvatelia (indikuje to vyššia očakávaná priemerná dĺžka života). A naopak. Čím viac vpravo ležia štáty v grafe, tým sú ich obyvatelia bohatší, štáty naľavo sú zas chudobné.

Zaujímavé je sledovať aj koreláciu medzi týmito dvomi ukazovateľmi. Štáty, ktoré sú v grafe umiestnené v pravom hornom rohu sú tie najrozvinutejšie (bohaté a zdravé). Štáty umiestnené v ľavom dolnom rohu grafu sú rozvinuté najmenej (chudobné a choré). Štáty sveta v grafe spadajú do štyroch základných úrovní rozvoja (level 1, 2, 3 a 4).​ Pod grafom je pohyblivá lišta s časovou osou, na ktorej môžete nastaviť obdobie, pre ktoré chcete pozorovať zmeny vo vybraných ukazovateľoch. Následne stačí kliknúť na tlačidlo “Play” a spustí sa vizualizácia – živý graf. Samozrejme, v grafe môžete porovnávať mnohé ukazovatele. Stačí ich zmeniť kliknutím na šípky za ich názvami a vybrať si tie, ktoré vás zaujímajú.

Princíp grafu najlepšie vysvetlí priamo jeho tvorca. Pozrite si vložené video od Hansa Roslinga – autora Gapminderu a knihy Faktomluva (Moc faktov). Starší návod na prácu v Gapminderi je v slovenčine dostupný aj na Lepšej geografii.

  • Vyzvite študentov, aby sa pokúsili odhadnúť, ktorá bublina v grafe predstavuje Slovensko. Ak máte graf premietnutý na interaktívnej (alebo inej) tabuli, jednotlivé tipy môžete označiť popisovačom. 

  • Ako sa študentom darilo, podarilo sa niekomu identifikovať pozíciu Slovenska v grafe správne? Na základe čoho (akých poznatkov) sa študenti pri svojich tipoch rozhodovali? Tu je dôležité zdôrazniť, že Slovensko patrí medzi štáty 4. úrovne – najbohatšie a najzdravšie na svete. 

  • Podnieťte u študentov zvedavosť a prechádzajte grafom cez vybrané štáty. Ktoré štáty sú najrozvinutejšie a v grafe ležia v pravom hornom rohu? Ktoré sú naopak ekonomicky najmenej rozvinuté s nízkou očakávanou dĺžkou života?

  • Prekvapte študentov “výletom do minulosti”. Ako sa svet a štáty v ňom rozvíjali za ostatné dve storočia? Ako sa menila kvalita života ľudí? Pozrite sa na to spoločne. Nastavte časovú na rok 1800 a spustite graf kliknutím na tlačidlo “Play”. Rýchlosť zobrazovania jednotlivých rokov je možné nastaviť vertikálnym posúvaním šípky v pravom dolnom rohu pod grafom. Opis toho, čo sa počas týchto viac ako 200 rokov vo svete z hľadiska rozvoja odohralo, vysvetľuje Hans Rosling vo videu vyššie. Môžete sa ním inšpirovať a študentom podať podobný stručný výklad. Študenti by mali pochopiť nasledovné: Stav ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých štátov nie je stály a nemenný – časom sa mení a vplýva naň množstvo faktorov.

  • Ak máte aspoň trochu času, venujte sa aspoň bleskovo reflexii. Čo sme sa dnes naučili? Rozviňte aspoň krátku diskusiu o priebehu vyučovacej hodiny. Čo študentov najviac zaujalo, zmenil sa ich pohľad na svet?

Čosi naviac

V závere vyučovacej hodiny môžete žiakom zadať úlohu na doma. Každému členovi jednej skupiny dáte iné zadanie. Na ďalšej vyučovacej hodine vytvoria študenti tzv. expertné skupiny – spolu budú študenti, ktorí mali za úlohu spracovať rovnakú tému. Študenti pracujú doma s internetom. Výborným zdrojom dát sú webstránky ako Gapminder alebo Our World in Data. Mnohokrát však poslúži aj Wikipedia. Množstvo informácií o indikátoroch rozvoja nájdete aj v slovenskom vydaní publikácie Ciele udržateľného rozvoja.

Úlohy:
  1. Vyhľadajte, analyzujte a interpretujte údaje HDP / obyv. v parite kúpnej sily pre jednotlivé štáty sveta. Aké kategórie štátov môžeme pomocou tohto ukazovateľa vymedziť? Ako je na tom v tomto ukazovateli Slovensko? Ako výpovedné sú údaje tohto ukazovateľa pre posúdenie kvality života obyvateľov v jednotlivých štátoch? Ktoré štáty sú na čele a ktoré na chvoste rebríčka v HDP / obyv.? Ako si vysvetľujete, že niektoré štáty sú bohaté a iné chudobné? Prineste do školy vytlačenú tabuľku, ​graf a mapu, ktoré súvisia s týmto ukazovateľom rozvoja.

  2. Vyhľadajte, analyzujte a interpretujte údaje Indexu ľudského rozvoja (HDI) v štátoch sveta. Aké kategórie štátov môžeme pomocou tohto ukazovateľa vymedziť? Akú hodnotu HDI má Slovensko v porovnaní s ostatnými štátmi sveta? ​Ako výpovedné ​sú údaje tohto ukazovateľa pre posúdenie kvality života obyvateľov v jednotlivých štátoch? Ktoré štáty sú na čele a ktoré na chvoste rebríčka v HDI? ​Čo všetko sa pri výpočte hodnoty tohto ukazovateľa berie do úvahy? Prineste do
    školy vytlačenú tabuľku, graf a mapu, ktoré súvisia s týmto ukazovateľom rozvoja.

  3. Vyhľadajte, analyzujte a interpretujte údaje očakávanej dĺžky života v štátoch sveta. Aké kategórie štátov môžeme pomocou tohto ukazovateľa vymedziť? Ako je na tom Slovensko? Ako výpovedné sú údaje tohto ukazovateľa pre posúdenie kvality života obyvateľov v jednotlivých štátoch? Ktoré štáty sú na čele a ktoré na chvoste rebríčka? Čo vplýva na zmenu ​v očakávanej dĺžke života? Ako sa za ostatné storočie vyvíjala v Európe a iných častiach sveta? Prineste do školy vytlačenú tabuľku, graf a mapu, ktoré súvisia ​s týmto ukazovateľom rozvoja.

  4. Vyhľadajte, analyzujte a interpretujte údaje Indexu demokracie v štátoch sveta. ​Aké kategórie štátov môžeme pomocou tohto ukazovateľa vymedziť? Ako výpovedné sú údaje tohto ukazovateľa pre posúdenie kvality života obyvateľov v skúmaných štátoch? Ktoré štáty sú na čele a ktoré na chvoste rebríčka? Čo vplýva na zvýšenie či zníženie hodnoty indexu demokracie? Ako je na tom Slovensko a európske štáty v porovnaní so zvyškom sveta? Prineste do školy vytlačenú tabuľku, graf a mapu, ktoré súvisia ​s týmto ukazovateľom rozvoja.​

  5. Vyhľadajte, analyzujte a interpretujte údaje o úmrtnosti v štátoch sveta. ​Aké kategórie štátov môžeme pomocou tohto ukazovateľa vymedziť? Ako výpovedné sú údaje tohto ukazovateľa pre posúdenie kvality života obyvateľov v skúmaných štátoch? Ktoré štáty sú na čele a ktoré na chvoste rebríčka? Čo vplýva na zvyšovanie alebo znižovanie úmrtnosti? Ako sa menila úmrtnosť vo svete a v jednotlivých svetadieloch za ostatných sto rokov? Prineste do školy vytlačenú tabuľku, graf a mapu, ktoré súvisia ​s týmto ukazovateľom rozvoja.​

Vznik tohto materiálu podporil Nadačný fond Generácia 3.0

Podporte nás

Podporte nás

Vaša podpora nám umožňuje napredovať a rozširovať projekt, ktorý pomáha mnohým učiteľom (nielen) geografie.

Chcem podporiť