Hore

Deti a ich hračky. S čím sa hrajú deti vo svete? (aktivita)

S čím sa hrajú deti vo svete?

Deti sú deťmi bez ohľadu na to, kde sa narodili, kde vyrastajú a v akých sociálnych podmienkach žijú. Všetky chcú byť spokojné a šťastné. Poďte sa spolu so žiakmi pozrieť do sveta detí z rôznych kútov Zeme. Aktivita Deti a ich hračky nie je čisto geografická a vychádza z presvedčenia, že niekedy je lepšie pozrieť sa na tému v širších súvislostiach, nechať žiakov vyjadriť svoj názor, zamyslieť sa a precítiť. Základnou inšpiráciou a primárnym zdrojom, s ktorým aktivita pracuje, je fotografický projekt Toy Story od talianskeho fotografa Gabriela Galimbertiho. Zachytil v ňom život detí z rôznych oblastí sveta cez zbierku ich obľúbených hračiek.  

deti vo svete a ich hračky
Photos by Gabriele Galimberti

Ročník: od 4. ročníka ZŠ až po strednú školu (aktivita sa dá prispôsobiť žiakom rôzneho veku)

Predmet:  geografia, etika, občianska náuka, globálna výchova

Čas: 20 – 45 minút (závisí od veku žiakov a množstva čiastkových aktivít)

Pomôcky: sada fotografií a textových kartičiek, školský atlas, obrysová mapa štátov sveta (do každej skupiny), nástenná mapa sveta, farebné prúžky lepiaceho papiera

Ciele:  porovnať a vcítiť sa do života detí z rôznych oblastí sveta, rozvoj čitateľskej gramotnosti, rozvoj schopnosti pracovať s atlasom, posúdiť dôležitosť faktorov, ktoré vplývajú na kvalitu života detí

Na stiahnutie:


Postup

Jednotlivé úlohy aktivity je vhodné realizovať v uvádzanej postupnosti, je však možné využiť ich aj samostatne. Aktivitu si môžete podľa potrieb ľubovoľne prispôsobiť a doplniť. Už vopred si pripravte (vytlačte a vystrihnite) fotografie a textové opisy jednotlivých detí. Súbor na stiahnutie je dostupný na odkaze nižšie.

​Ak je to možné, odporúčame farebnú tlač na tvrdý papier (výkresy). Pri obyčajnom kancelárskom papieri je vhodné jednotlivé kartičky po vytlačení a vystrihnutí zalaminátovať, čím zabezpečíte ich odolnosť a možnosť ich opakovaného použitia bez toho, aby sa znehodnotili. Samozrejme, možné je pracovať aj s fotografiami, ktoré sú vytlačené len čiernobielo.

  1. Rozdeľte žiakov do 4- až 5-členných skupín, v ktorých budú počas aktivity pracovať. V prípade menších tried môžu skupiny pozostávať aj z menšieho počtu žiakov.

  2. Informujte žiakov, že sa idete spoločne baviť o živote detí – v akých detských izbách bývajú, aké majú hračky, čo im robí radosť a čo starosti. Už o chvíľu žiaci spoznajú niekoľko detí zo sveta. Najskôr však
    s nimi rozviňte diskusiu o ich obľúbených hračkách (ak sú žiaci mladší, hovoria o svojich súčasných hračkách, starší žiaci hovoria o hračkách, ktoré mali, keď boli „malí“). Majú žiaci vlastnú detskú izbu, alebo ju zdieľajú so súrodencami? Koľko času trávia pri hre vonku a koľko vo vnútri? Majú všetky deti na svete rovnaký prístup k hračkám? Môže byť nedostatok hračiek príčinou nešťastného detstva? Diskusii nechajte voľný priebeh a reagujte na žiacke odpovede, alebo ich doplňujúce otázky. Presný scenár úvodnej fázy, ktorej trvanie by nemalo presiahnuť 5 až 10 minút, nemusíte vnímať nijako striktne. 

  3. Každej skupine rozdajte sadu pripravených fotografií a ich slovných opisov (kartičky). Počet dvojíc fotografií a opisov pre každú skupinu závisí od veku a schopností žiakov. Pri mladších žiakoch odporúčame 5 až 6 dvojíc kartičiek, žiaci vyšších ročníkov ZŠ môžu pracovať aj cca 10 dvojicami. Pri študentoch stredných škôl a gymnázií to môže byť ešte viac. Dbajte na to, aby ste do jednej skupiny rozdali vždy kompletnú dvojicu (fotografia + opis). Spolu s kartičkami rozdajte do každej skupiny aspoň jeden školský atlas a vytlačenú obrysovú mapu sveta.
  4. Vyzvite žiakov, aby si v rámci skupín pozorne pozreli jednotlivé fotografie a prečítali texty na kartičkách. Úlohou skupiny je vytvoriť správne dvojice fotografií a textových kartičiek. Ďalšou úlohou je na obrysovú mapu sveta vyznačiť všetky miesta, v ktorých žijú deti z fotografií. Ak je možné na mapu vyznačiť konkrétne mesto, žiaci jeho polohu zakresľujú bodovou značkou (napr. krúžkom), ak je podľa textového opisu známy len domovský štát dieťaťa, žiaci ho do mapy vyznačia celý (jeho vyfarbením). Všetky v mape vyznačené prvky musia obsahovať názov, aby bolo zrejmé, čo zobrazujú (ich význam môže byť prípadne vysvetlený v legende mapy). Trvanie tohto bodu aktivity by v závislosti od veku, schopností žiakov a počtu kartičiek v skupinách nemalo presiahnuť 5 až 10 minút.
  5. Vyzvite skupiny, aby si zvolili svojich hovorcov, ktorí postupne prichádzajú k nástennej mape (prípadne k plátnu alebo interaktívnej tabuli so spusteným programom Google Earth) a stručne predstavia deti na im pridelených kartičkách. Čo ich na opisoch života detí najviac prekvapilo? Po predstavení vyznačia polohu ich bydliska na nástennú mapu sveta – na dané miesto nalepia farebné prúžky lepiaceho papiera s menom dieťaťa (papieriky im spolu s perom poskytne pri tabuli učiteľ). Druhou možnosťou značenia bydlísk detí je nalepenie ich fotografií na mapu pomocou lepiacej pásky. Počas toho, ako zástupco-via jednotlivých skupín značia bydliská detí na mapu, ich ostatní žiaci kontrolujú a prípadné chyby sa snažia opraviť. Správne dvojice môžete skontrolovať podľa nerozstrihaných vytlačených stránok súboru Deti a ich hračky. Dvojice sú vždy pod sebou. Kontrolu správnych dvojíc môžete vykonať aj cez mapový príbeh (story map), ktorý obsahuje fotografie a texty pre všetky deti a zároveň aj polohu ich bydliska na mape.

  6. Keď sú už všetci hovorcovia spred tabule opäť na svojich miestach v laviciach, vyzvite žiakov, aby sa v rámci skupín pokúsili zodpovedať niekoľko geografických otázok (odporúčame zapísať ich na tabuľu). Odpovede na ne si zapisujú na prázdny list papiera. Otázky môžete modifikovať a ľubovoľne doplniť:

    –  Z ktorého svetadielu je zastúpených najviac detí? 
    –  Ktoré z nich býva najbližšie pri Slovensku?
    –  Ktoré deti bývajú pri mori alebo oceáne?
    –  Ktoré deti žijú v ekonomicky najmenej rozvinutých (najchudobnejších) štátoch sveta? 
    –  Ktoré deti žijú v mestách s veľkosťou nad 10-miliónov obyvateľov?
    –  Ktoré dieťa žije v klimaticky najchladnejšej a ktoré v najteplejšej oblasti? 
    –  Pri ktorých deťoch je najväčší predpoklad, že počas svojho života zažijú zemetrasenie?


  7. Vyzvite skupiny, aby po cca 5 minútach prezentovali svoje odpovede. Každá skupina odpovie na dve vybrané otázky (podľa počtu skupín). Ostatné skupiny môžu správnosť jej odpovedí doplniť alebo spochybniť.

  8. Požiadajte skupiny, aby sa opäť sústredili na fotografie a opisy detí, ktoré im boli pridelené na začiatku. Úlohou každého žiaka je zhodnotiť, ktoré dieťa mu je najsympatickejšie, ktoré najmenej sympatické a s ktorým dieťaťom by si (keď bol v jeho veku) najlepšie rozumel. Odpovede si žiaci zapisujú na papier. Po uplynutí cca 5 minút vyzvite vybraných žiakov, aby svoje odpovede prezentovali a snažili sa ich aj dostatočne zdôvodniť.

  9. Žiakov vyzvite, aby sa v rámci skupín pokúsili niekoľkými vetami sformulovať, čo je v živote každého dieťaťa dôležité (potrebné) na to, aby bolo šťastné. Čo naopak pocit šťastia u detí ohrozuje? Prezentované odpovede zapisujte heslovite na tabuľu tak, aby v dvoch stĺpcoch vznikol  zoznam faktorov, ktoré podporujú a ohrozujú pocit detského šťastia. Rozviňte diskusiu o tom, čo by mohli urobiť školy (ako by sa mali zmeniť), aby sa v nich deti (oni ako žiaci) cítili šťastnejšie.

Doplňujúce aktivity (pre mladších žiakov):

  • Žiaci dostanú za úlohu dopísať príbeh vybraného dieťaťa.
  • Žiaci majú za úlohu napísať krátky text o sebe v štýle, akým sú na kartičkách opísané deti zo sveta.
  • Fotografický projekt v ktorom sa žiaci odfotografujú v detskej izbe so svojimi obľúbenými hračkami. Výstupom projektu môže byť zaujímavá triedna (školská) výstava.
  • S kartičkami je možné hrať aj pexeso, v ktorom hráči hľadajú dvojice tvorené fotografiou a textom. 
  • Kartičky je možno využiť aj pri cvičeniach na rozvoj pamäte. Žiakom v skupinách rozdajte vybraný počet kartičiek, ktoré im po cca 30 sekundách až minúte zoberiete. Následne im zadajte niekoľko otázok súvisiacich s obsahom fotografií, alebo textov. Napr.: Ktoré z detí malo pri posteli školskú tašku?
    ​Ako sa volá dieťa, ktoré nechodí často von, lebo je tam zima?
  • V prípade, že chcete aktivitu poňať trochu viac geograficky a ostane vám čas, pokúste sa preskúmať bydliská detí pomocou Google Earth a režimu Street View.
Podporte nás

Podporte nás

V čase zatvorených škôl chceme pomôcť učiteľom, žiakom aj rodičom a preto je plný obsah Lepšej geografie pre všetkých zdarma. Znamená to pre nás výpadok príjmov, ktorý nás existenčne ohrozuje. Na tvorbe nových materiálov pre vás pracujeme denne. Ak sa vám zdá naša činnosť prospešná, prosíme, podporte nás ľubovoľným finančným príspevkom. Aj malá pomoc môže byť veľkou. Ďakujeme!

Chcem podporiť